Tajomná obálka s poslednými slovami T. G. Masaryka bola za účasti českého prezidenta Petra Pavla otvorená na zámku v Lánoch.
Podľa archivárov a expertov je väčšina Masarykových posledných slov v obálke v angličtine. Nepochádzajú však pravdepodobne z roku 1937, keď prvý československý prezident zomrel. Masaryk písal o svojom pohrebe aj o Andrejovi Hlinkovi. Jeho slová zaznamenal rukou syn Jan.
Autentický dokument
"Dokument vyzerá autenticky, je písaný na materiáli, kde sú aj znaky TGM. Je to takmer všetko v angličtine," uviedla po analýze historička Dagmar Hájková z Masarykovho ústavu a Archívu Akadémie vied ČR. Dokument však podľa nej nie je z roku 1937, kedy Masaryk zomrel. Podľa nej pochádza z doby, kedy sa Masaryk necítil dobre, ale pravdepodobne pochádza z leta roku 1934. Hájková upozornila na pasáž, v ktorej Masaryk píše, ako by mal vyzerať jeho pohreb, ktorý nazval „funusom“.
"Som chorý. Vážne chorý. Prichádza koniec, ale neobávam sa. Budete pokračovať v práci. Viete, ako sa budete správať. Nemusím vám hovoriť nič viac," stojí podľa Hájkovej v liste.
V texte sa objavuje aj slovo „hlupák“. A to v kontexte Slováka Andreja Hlinku, zakladateľa ultrapravicovej Hlinkovej ľudovej strany. Masaryk písal aj o Nemcoch. "Dajte im, čo si zaslúžia, ale nie viac," napísal prezident.
„Ak ľudia sú nevzdelaní a hlúpi, nemôžete toho veľa urobiť,“ stojí tiež v texte, čo je podľa Hájkovej možno to vôbec najväčšie posolstvo v celom súbore.
"Obsah má päť strán, takže analýza je veľmi rýchla. Nečakali sme takto rozsiahly záznam. Došli sme k záveru, že nejde o falzifikát. Nie je však jasné datovanie," upozornil riaditeľ Národného archívu Česka Milan Vojáček.
Posledné slová
Potom, čo pracovníci archívu otvorili obálku, mali historička Dagmar Hájková z Masarykovho ústavu a Archívu Akadémie vied ČR a riaditeľ Českého národného archívu Milan Vojáček niekoľko minút na porovnanie obsahu s rukopisom Jana Masaryka, ktorý údajne otcove slová zaznamenal.
Pred dvadsiatimi rokmi obálku v archíve uložil Antonín Sum, posledný osobný tajomník Jána Masaryka, s pokynom uchovať ho dve desaťročia. „Antonín Sum mi povedal, že vo vnútri sú slová T. G. Masaryka, ktoré si jeho syn Ján zapísal u otcovho smrteľného lôžka,“ vysvetľuje archivár Jiří Křesťan, ako archív k obálke prišiel.
"S odstupom času si historické osobnosti idealizujeme. Masaryk bol živý človek a aj on mal určite chyby. Čo mu však neuprieme je to, že sa zaslúžil o založenie štátu na demokratických princípoch," povedal na úvod prezident Pavel.
Obálka bola označená dátumom, kedy Sum obálku odovzdal do archívu (19. septembra 2005), a s dodatkom: „pečať do roku 2025“.
List so slovami T. G. Masaryka vznikol podľa Jiřího Křesťana medzi 3. a 11. septembrom 1937, teda niekoľko dní po tom, čo Masaryk prekonal mozgovú mŕtvicu. "Masaryk nemohol zrejme v septembri roku 1937 nadiktovať svojmu synovi Janovi nejaký súvislý závet či odkaz národu. Na to bol dopad mŕtvice príliš devastujúci. Mohol sa však pokúsiť aspoň útržkovito oznámiť svojmu synovi niečo, čo považoval v tej chvíli za dôležité," vysvetľuje Křesťan.
Po prečítaní poputuje text do Národného archívu na podrobnú expertízu, ktorá môže trvať niekoľko týždňov. Následne odborníci dokument aj s kontextom zverejnia. Nakoniec sa bude konať historická konferencia.