20. januára - Trump bol inaugurovaný prezidentom Spojených štátov. Staronový americký prezident v predvolebnej kampani sľuboval, že ukončí vojnu na Ukrajine deň po nástupe do funkcie.
12. februára - Trump telefonoval s Putinom. Lídri sa dohodli na osobnom stretnutí. Bol to prvý potvrdený priamy kontakt medzi lídrami oboch veľmocí od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022. Trump potom telefonoval aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Putin sa s Trumpom dohodli, že sa stretnú v Saudskej Arábii, čo vyvolalo kritiku zo strany Kyjeva i Európskej únie.
18. februára - V saudskej metropole Rijád sa konali prvé rozhovory medzi Ruskom a USA na vysokej úrovni. Po štyroch a pol hodinách rokovania Biely dom uviedol, že ministri zahraničia Marco Rubio a Sergej Lavrov sa zhodli na vytvorení vyjednávacích tímov, ktoré začnú pracovať na čo najrýchlejšom ukončení vojny.
28. februára - Schôdzka Trumpa s Zelenským sa skončila predčasne po tom, ako sa prezidenti ostro nepohodli pred novinármi v Bielom dome. Trump a viceprezident Vance kritizovali Zelenského za podľa nich nedostatočnú vďačnosť a americká hlava štátu potom na sociálne siete napísala, že Zelenskyj sa môže vrátiť, keď bude pripravený na mier. Kvôli roztržke zišlo z očakávaného podpisu zmluvy o využívaní ukrajinských nerastných surovín Spojenými štátmi.
11. marca - Zelenskyj oznámil, že Kyjev prijíma americký návrh na 30-dňové plné prímerie v bojoch s Ruskom a považuje ho za pozitívny. Reagoval tak na výsledky rokovaní americkej a ukrajinskej delegácie v saudskej Džidde. Putin dva dni potom povedal, že Moskva s návrhmi súhlasí, hovoril však o rade otázok, ktoré treba doriešiť. Ukrajina súhlasila bez akýchkoľvek podmienok. Spojené štáty potom viedli oddelené rokovania so zástupcami oboch znepriatelených krajín.
18. marca - Trump telefonoval s Putinom; výsledkom bol návrh na zastavenie útokov oboch strán na energetickú infraštruktúru. Nasledujúce ruské nočné útoky na Ukrajinu však podľa Zelenského ukázali, že Putin de facto odmietol návrh na úplné prímerie. Podľa neskorších informácií Putin neprijal Trumpov návrh na 30-dňové prímerie, ale súhlasil so zastavením útokov na energetickú infraštruktúru.
24. marca - Po viac ako 12 hodinách sa v Rijáde skončili rokovania medzi ruskou a americkou delegáciou o možnostiach zastavenia bojov na Ukrajine. Kremeľ oznámil, že detaily nebudú zverejnené.
30. marca - Trump v rozhovore s televíziou NBC News povedal, že je veľmi nahnevaný na Putina za jeho slová o legitimite a budúcnosti Zelenského. Rusku pohrozil tvrdými opatreniami týkajúcimi sa ropy, ak sa nezastaví krviprelievanie na Ukrajine. Reagoval na Putinov návrh zaviesť prechodnú správu Ukrajiny pod záštitou OSN, ktorá by umožnila usporiadanie demokratických prezidentských volieb v krajine, a tým pádom by viedla ku koncu Zelenského vo funkcii.
25. apríla - Putin pri rokovaní s Trumpovým vyslancom Stevom Witkoffom povedal, že Rusko je pripravené rokovať s Ukrajinou bez predbežných podmienok. Trump medzitým na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že Putin vzhľadom na útoky na civilistov v ukrajinských mestách možno vojnu nechce zastaviť, takže bude nútený rokovať s Ruskom inak, a to prostredníctvom sankcií.
19. mája - Rusko a Ukrajina začnú okamžite rokovania, ktoré povedú k prímeriu a ku koncu vojny. Po telefonáte s Putinom to oznámil Trump. Moskva sa vyjadrila opatrnejšie.
27. mája - Putin si zahráva s ohňom a neuvedomuje si, že keby nebolo Donalda Trumpa, stali by sa už Rusku naozaj zlé veci. Americký prezident to bez podrobností uviedol v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth social.
4. júna - Moskva a Washington informovali o telefonáte medzi prezidentmi. Rozhovor Trump na sociálnej sieti označil za dobrý, nepovedie však podľa neho k okamžitému mieru. Putin podľa svojho poradcu Jurija Ušakova povedal Trumpovi, že sa Ukrajina snaží narušiť priame rokovania s Ruskom úmyselnými útokmi na civilné ciele.
14. júna - Putin mal zhruba päťdesiatminútový telefonický hovor s Trumpom. Odsúdil v ňom izraelské útoky na Irán a potvrdil pripravenosť pokračovať v rokovaniach s Ukrajinou.
3. júla - Moskva sa nevzdá svojich cieľov na Ukrajine, medzi ktoré počíta odstránenie takzvaných "základných príčin" konfliktu, oznámil Putin v telefonáte Trumpovi, ktorý naopak šéfa Kremľa vyzval na rýchle ukončenie vojenských akcií na Ukrajine.
14. júla - Trump pohrozil Rusku a jeho obchodným partnerom uvalením až stopercentných ciel a ďalších sankcií, ak nebude do 50 dní uzavretá dohoda o ukončení vojny s Ukrajinou, a zopakoval, že je veľmi nespokojný s Putinom a že vojna sa musí skončiť. Po stretnutí so šéfom NATO Marekom Ruttom v Bielom dome Trump tiež uviedol, že Spojené štáty predajú svoje najmodernejšie zbrane krajinám aliancie, ktoré zbraňami podporujú Ukrajinu. O deň neskôr Trump povedal, že je z Putina sklamaný, ale ešte s ním neskončil.
28. júla - Trump vyhlásil, že skráti päťdesiatdňovú lehotu, ktorú dal predtým Rusku na ukončenie vojny proti Ukrajine, a to na desať alebo dvanásť dní.
29. júla - Trump vyhlásil, že proti Rusku o desať dní zavedie clá a ďalšie opatrenia, ak Moskva neurobí pokrok smerom k ukončeniu vojny na Ukrajine.
6. augusta - Denník The New York Times uviedol, že Trump sa chce osobne stretnúť s Putinom. Schôdzka by sa podľa dvoch zdrojov, na ktoré sa denník odvoláva, mohla uskutočniť už na budúci týždeň. Biely dom uviedol, že Rusko vyjadrilo záujem o takúto schôdzku.
