Britský súd dnes povolil odovzdanie zvrchovanosti nad Čagoskými ostrovmi Mauríciu, ku ktorému sa vlani zaviazala britská vláda a ktoré justícia pôvodne zablokovala, informujú médiá.
Súd najprv vyhovel požiadavke dvoch miestnych žien zastupujúcich vysídlených obyvateľov ostrovov, ktorí chceli zaručiť možnosť návratu do ich pôvodného domova. Sudca však pri rozhodovaní o ich žalobe neskôr uviedol, že podpísanie zmluvy o odovzdaní strategicky významného súostrovia, ktorú mal britský premiér Keir Starmer dnes podpísať, nestojí nič v ceste.
Británia uznala zvrchovanosť Maurícia nad súostrovím v Indickom oceáne vlani v októbri po desaťročiach sporov sprevádzaných rozhodnutiami medzinárodných súdov. Súčasťou Čagoských ostrovov je atol Diego García, ktorý britská a americká armáda využívajú ako základňu pre námorníctvo a letectvo. Dohoda s vládou Maurícia, s ktorou vo februári súhlasil aj americký prezident Donald Trump, dáva obom veľmociam možnosť používať základňu najmenej ďalších 99 rokov.
Sudca dnes najprv vydal opatrenie, ktorým zakázal vláde "podnikať akékoľvek rozhodujúce či právne záväzné kroky na ukončenie rokovaní". Londýn musí zachovať britskú jurisdikciu nad súostrovím do chvíle, kým súd rozhodne o osude žaloby a prípadné odovzdanie zvrchovanosti povolí.
Po popoludňajšom prerokovaní žaloby však sudca skonštatoval, že nie je dôvod podpisu zmluvy ďalej brániť.
"Táto dohoda chráni britských občanov a našu národnú bezpečnosť," uviedol podľa stanice BBC hovorca vlády.
Žalobu podali britské občianky Bernadette Dugasseová a Bertrice Pompeová, ktoré sa narodili na atole Diego García a boli medzi zhruba 2000 ľuďmi, ktorých Británia na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia vysťahovala kvôli vzniku základne.
Mnohí z nich by sa na súostrovie radi vrátili a chceli záruku, že to bude možné aj pod maurícijskou správou. V súčasnosti žije na súostroví 4000 ľudí, píše agentúra Reuters.
S odovzdaním nakoniec súhlasili aj Spojené štáty, hoci minister zahraničia Marco Rubio dával pôvodne najavo obavy z možného posilnenia vplyvu Číny v oblasti. Maurícius má úzke obchodné väzby na Peking.
Veľká diskusia sa viedla tiež okolo sumy troch miliárd libier, ktorú má podľa zmluvy Londýn zaplatiť Mauríciu za zotrvanie základne na atole. Pre spojencov mala v minulosti aj teraz veľký význam ako operačná základňa pre akcie v širokom okolí.
V posledných dvoch rokoch odtiaľ napríklad britské a americké letectvo podniká údery proti Iránom podporovaným jemenským povstalcom húsíovcom, v čase vojny v Afganistane zase proti islamistickým radikálom v tejto krajine.
Vtedajšia britská kolónia Maurícius dosiahla nezávislosť v roku 1968. Zástupcovia Maurícia sa neskôr obrátili na Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v Haagu s tvrdením, že Británia tesne pred vyhlásením nezávislosti ich krajiny súostrovie účelovo oddelila, čo odporuje Charte OSN. Tvrdili tiež, že Briti pri vyjednávaní o rozdelení ich krajiny používali vyhrážky a politický nátlak. Súd im v roku 2019 dal za pravdu a vyzval Britániu, aby sa Čagoských ostrovov vzdala.