Izraelské bombardovanie v Pásme Gazy v noci na dnes zabilo ďalších 60 ľudí, píše agentúra AP s odvolaním sa na palestínskych zdravotníckych činiteľov. Krátko predtým agentúra AFP s odvolaním sa na palestínsku civilnú obranu informovala o 44 obetiach nového bombardovania.
Izrael v pondelok po takmer troch mesiacoch blokády čiastočne obnovil prísun humanitárnej pomoci, cez víkend však tiež začal nové pozemné operácie na severe i juhu Pásma Gazy v rámci už ohlásenej a začatej vojenskej operácie Gedeónove vozne.
Izrael chce kontrolu nad celým územím
Dva údery v severnej Gaze zasiahli rodinný dom a školu, ktorá slúžila ako útočisko pre utečencov, uviedlo ministerstvo zdravotníctva v Gaze. Dodalo, že si tieto útoky vyžiadali najmenej 22 mŕtvych, z ktorých viac ako polovicu tvoria ženy a deti.
Ďalší úder v Dajr Balahu v strede pásma zabil 13 ľudí, zatiaľ čo úder v tábore Nusajrát zabil 15 ľudí, uviedla nemocnica Al-Aksá. V Chán Júnise na juhu pásma dva údery zabili desať ľudí, uviedla Násirova nemocnica. Izraelská armáda, ktorá tvrdí, že útočí iba na ozbrojencov a civilné obete pripisuje Hamasu s tým, že Palestínčanov využíva ako ľudské štíty, sa k bilancii podľa AP nevyjadrila.
Po povolaní desiatok tisíc záložníkov začal Izrael v sobotu rozsiahlu novú pozemnú operáciu v Pásme Gazy, ktorej cieľom je zlikvidovať Hamas a získať späť rukojemníkov unesených v októbri 2023.
"Boje sú intenzívne a my dosahujeme pokrok. Prevezmeme kontrolu nad celým územím," vyhlásil v pondelok izraelský premiér Benjamin Netanjahu po tom, ako povolil prevoz obmedzeného množstva humanitárnej pomoci do Pásma Gazy po viac ako dva a pol mesiaci úplnej blokády.
Pod tlakom Washingtonu a viacerých európskych krajín sa Netanjahu odvolával na "diplomatické dôvody", aby ospravedlnil toto rozhodnutie, ktoré kritizoval jeho minister vnútornej bezpečnosti a predstaviteľ krajnej pravice Itamar Ben Gvir, pripomenula AFP.
Lídri hrozia sankciami
Povolenie, ktoré bolo v pondelok udelené veľmi obmedzenému počtu nákladných vozidiel prevážajúcich okrem iného detskú výživu, však zďaleka nerozptýlilo obavy OSN a mnohých mimovládnych organizácií, ktoré už niekoľko mesiacov varujú pred hrozbou hladomoru.
"Je to len dymová clona, spôsob, ako povedať ‘áno, privážame potraviny‘, ale je to takmer symbolické," povedala Claire Nicoletová z mimovládnej organizácie Lekári bez hraníc (MSF). Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) medzitým poznamenala, že "dva milióny ľudí hladujú", zatiaľ čo sú "tony potravín blokované na hranici".
Britský premiér Keir Starmer, francúzsky prezident Emmanuel Macron a kanadský premiér Mark Carney v spoločnom vyhlásení varovali, že nebudú nečinne prihliadať na "nehorázne akcie" Netanjahuovej vlády a prijmú "konkrétne kroky" vrátane možných sankcií, ak Izrael nezastaví novú vojenskú ofenzívu v Pásme Gazy a okamžite neobnoví prísun humanitárnej pomoci na toto vojnou sužované palestínske územie.
Podhodnotený počet úmrtí
Izrael začal ofenzívu v Pásme Gazy 7. októbra 2023 v reakcii na teroristický útok Hamasu a jeho spojencov, pri ktorom ozbrojenci na juhu Izraela pozabíjali 1200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov. Odvtedy bolo pri izraelských útokoch podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze zabitých viac ako 53 400 Palestínčanov a vyše 121 300 ďalších bolo zranených.
Agentúra OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien (UN Women) odhaduje, že viac ako 28-tisíc obetí od začiatku vojny tvoria ženy a dievčatá. Uviedla to v pondelok v správe s tým, že "to znamená, že každú hodinu je pri útokoch izraelských síl zabitá v priemere jedna žena a jedno dievča".
"Medzi zabitými boli tisíce matiek, ktoré po sebe zanechali zlomené deti, rodiny a komunity," poznamenala.
"Vo februári 2025 časopis The Lancet uviedol, že počet úmrtí v Gaze bol pravdepodobne podhodnotený približne o 41 percent. Zistenia odrážajú ako priamo nahlásené úmrtia, tak to, čo označujú za nadbytočné úmrtia-úmrtia, ktoré nemusela byť zdokumentovaná kvôli rozpadu zdravotníckej a spravodajskej infraštruktúry," uviedla UN Women s tým, že k odhadom dospela pomocou tejto metodiky.