Strana kurdských pracujúcich (PKK) sa rozhodla ukončiť ozbrojený boj proti Turecku a rozpustiť sa. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedla tlačová agentúra Firat, ktorá je blízka PKK.
"PKK naplnila svoje historické poslanie," uviedla strana vo vyhlásení. Dodala, že jej boj prispel k tomu, aby otázku postavenia Kurdov v Turecku a ďalších štátoch bolo možné riešiť za použitia demokratických prostriedkov.
Historická etapa
Oznámenie o rozhodnutí strany prichádza niekoľko dní po zjazde, ktorý sa uskutočnil v kurdskej autonómnej oblasti severného Iraku. Líder PKK Abdullah Öcalan, ktorý je od roku 1999 väznený na ostrove Imrali blízko Istanbulu, vyzval vo februári stranu, aby zvolala zjazd a formálne rozhodla o svojom rozpustení.
"Považujem toto rozhodnutie za veľmi dôležité pre mier a trvalú stabilitu v našom regióne," povedal novinárom Fidan, ktorý hovoril aj o historickej etape. "Samozrejme, bude potrebné prijať praktické opatrenia a budeme to podrobne sledovať," uviedol podľa agentúry AFP Fidan.
Hovorca strany AKP prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana Ömer Çelik uviedol, že turecké štátne orgány budú dôsledne sledovať, či PKK plní to, čo oznámila. Rozpustenie strany označil za zásadný krok k tomu, aby sa Turecko zbavilo terorizmu.
Hovorca tureckého prezidenta Erdogana Fahrettin Altun uviedol, že ukončenie teroristických činov v Turecku nie je "procesom, ktorý sa skončí veľmi rýchlo, zo dňa na deň". Podľa neho vláda urobí nevyhnutné kroky pre to, aby bol takýto proces bezproblémový.
"Všetky kroky budú podniknuté citlivým a transparentným spôsobom," dodal hovorca. Turecká vláda už skôr dala najavo, že zloženie zbraní očakáva aj od sýrskych kurdských milícií YPG, ktoré považuje za odnož PKK. YPG však popiera, že by bola súčasťou PKK, a tvrdí, že pre ňu kroky PKK nie sú záväzné.
Prezident Irackého Kurdistanu uvítal rozpustenie
Rozhodnutie PKK privítal prezident poloautonómneho irackého Kurdistanu Ničirvan Barzání. Strana tým podľa neho "preukázala svoju vyspelosť a otvorila cestu dialógu v prospech spolužitia a stability v Turecku a regióne".
S odôvodnením, že útočí na základy PKK, Turecko už mnoho rokov vykonáva údery v severnom Iraku, čo vyvoláva nevôľu Bagdadu aj predstaviteľov irackého Kurdistanu.
Nemenovaný predstaviteľ PKK agentúre Reuters oznámil, že eventuálne odovzdanie zbraní, ktoré organizácia má, tureckým úradom bude závisieť od prístupu Ankary k členom PKK a právam Kurdov.
PKK viedla od roku 1984 ozbrojený boj proti tureckému režimu za práva Kurdov, ktorí tvoria asi pätinu z 85 miliónov obyvateľov Turecka a v krajine sú dlhodobo diskriminovaní. Pôvodne zoskupenie bojovalo za nezávislý Kurdistan, neskôr sa ale jeho cieľ zmenil na autonómiu. Konflikt si vyžiadal 45-tisíc obetí. Turecko aj západné krajiny PKK označujú za teroristickú organizáciu.