„Sme bezdomovci z Queenstownu,“ hovorí pre britský denník The Guardian 26-ročný Francúz Merlin, ktorý prišiel na pracovnú dovolenku na Nový Zéland, do prímorského mesta na Južnom ostrove.

Nemá dom, len dodávku, zimný spací vak a prikrývku. „Je to medzi nami ako malý vtip,“ hovorí o desiatkach ďalších ľudí, ktorí spia vo svojich autách a dodávkach v luxusnom letovisku, ktoré zdobí väčšinu turistických brožúr na Novom Zélande.

„Turistické centrum sužované nedostatkom domov, prudkým nárastom nájmov a prílevom cestovateľov poskytuje najnázornejší obraz majetkovej krízy v krajine“, pokračuje Serena Solomonová z Aucklandu pre britské noviny a potvrdzuje to, čo autorka tohto textu vidí na vlastné oči. 

Nový Zéland je na prvý pohľad čistý a upravený, nič nenasvedčuje, že sa tam odohráva kríza. No keď sa začnete rozprávať s miestnymi, zistíte, že práve nedostupné bývanie je jedným z najväčších problémov krajiny.

Týka sa to nielen Queenstownu, kde sa nachádzame, ale aj ďalších oblastí, napríklad Wanaky. “Cítim, že je to stále väčší problém. Poznám veľa ľudí, ktorí s tým zápasia. Nielen ja,“ rozpráva nám Toby, ktorý žije v meste Taupo.

Spomína, že jedným z najviac problémových miest je Wanaka. „Je nemožné, aby si normálne zarábajúci človek mohol dovoliť bývanie vo Wanake.“

Bytová kríza sa týka celého regiónu. Po pandémii a otvorení hraníc v Queenstowne nájmy vyskočili o pätinu, medián týždenného nájmu dosiahol 700 novozélandských dolárov. Prísne regulácie na ochranu nájomníkov situáciu zhoršili paradoxne  — mnohí majitelia prestali byty prenajímať dlhodobo, analyzuje Guardian.

Domy popri ceste v blýzkosti mesta Queenstown. FOTO: Petra Socorová

FOTO: Petra Socorová

Podniky v regióne už kupujú nehnuteľnosti pre svojich zamestnancov alebo ich ubytovávajú vo vlastných domoch. Miestne iniciatívy sa snažia krízu riešiť, no čakacie listiny zostávajú dlhé. Miestne úrady plánujú nové riešenia, no pre mnohých zostáva otázkou, či si v Queenstowne budú môcť dlhodobo dovoliť žiť, pokračujú britské noviny.

Podobné príbehy nájdete aj na opačnom konci sveta. V Bratislave či Košiciach končia mladí profesionáli v ubytovniach alebo sa vracajú k rodičom. Zatiaľ čo na Novom Zélande ľudia žijú v autách, na Slovensku sa mladí bez rodinnej podpory prepadávajú do chudoby.

Adrian Gubčo z portálu Yes in my Bratislava v podcaste Svet medzi riadkami hovorí, že hlavné mesto potrebuje minimálne 40-tisíc nových nájomných bytov, niektoré odhady hovoria až o 100-tisíc. Chýbajú dostupné byty pre študentov, mladých učiteľov, vodičov MHD či osamelých rodičov. 

Mnohí učitelia či pracovníci v kritických profesiách preto končia na internátoch so študentmi alebo v nevyhovujúcich podmienkach. Napriek tomu, že existujú snahy o zlepšenie situácie, projekty sa realizujú pomaly. Brzdia ich zdĺhavé povoľovacie procesy, zastarané územné plány a nedostatok finančných zdrojov, analyzuje odborník.

„Ak sa chceme vyhnúť prehlbovaniu krízy, je nevyhnutné, aby sa štát a mestá aktívne zapojili do riešenia dostupnosti bývania. Potrebné sú konkrétne opatrenia a investície do nájomného bývania, ktoré pomôžu nielen sociálne slabším, ale aj strednej triede,“ hovorí Gubčo.

Bývanie pritom nie je luxus, ale základná potreba. Bez neho mestá nedokážu prilákať ani udržať ľudí, ktorí ich udržiavajú v chode. Či už ide o Bratislavu alebo novozélandský Queenstown, riešením je systematická investícia do verejného bývania.

Autorkou článku je Petra Sochorová. Text vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne Logo FOTO: Hn Globálne

FOTO: Hn Globálne