Obydlia pri dažďovom pralese FOTO: PixabayFOTO: Pixabay
StoryEditor

Oblasť Amazonského pralesa je lákavá aj pre ťažbu ropy a zemného plynu

Pri ústí rieky Amazonka sa odohráva konflikt medzi ekonomickými záujmami a ochranou prírody. Spor poukazuje na širší problém amazonských krajín od fosílnych palív a ich exportu.

Pri ústí rieky Amazonka sa nachádza najsľubnejšia brazílska ropná hranica, ktorá je v centre sporu medzi environmentalistami a najväčšou juhoamerickou spoločnosťou.

Brazílsky prezident Luiz Inacio Lula da Silva vyvíja tlak na vládnu agentúru pre životné prostredie Ibama, aby upustila od námietok voči povoleniu štátom kontrolovanej ropnej spoločnosti Petrobras ťažiť ropu v regióne Rovníkového okraja pri severovýchodnom pobreží.

Environmentálne skupiny vyzývajú na zákaz ťažby fosílnych palív v Amazónii, kde podľa vedcov klimatická zmena prispela k rekordnému suchu.

Avšak snaha Petrobrasu o vŕtanie v blízkosti ústia rieky je len jednou z mnohých v regióne, kde väčšina krajín je vysoko závislá na exporte fosílnych palív.

Ťažia fosílnych palív v Amazónii

Niektoré z najstarších blokov fosílnych palív v Amazónii sa nachádzajú blízko západných hraníc amazonskej panvy, medzi južnou Kolumbiou, východným Ekvádorom a severným Peru, kde sa ropa ťaží od konca 60. a začiatku 70. rokov 20. storočia.

Najväčšie vnútrozemské ložiská fosílnych palív v Brazílii ležia hlboko v amazonskom pralese a sú aktívne od 80. rokov 20. storočia, zatiaľ čo jej pobrežné amazonské rezervy sú stále nevyužité.

Pre väčšinu amazonských krajín sú ropa a plyn kľúčovou súčasťou ich exportu – napríklad 77 percen tpre Guyanu a 61 percent pre Venezuelu, podľa údajov z roku 2023 z Observatória ekonomickej komplexnosti, online platformy, ktorá zhromažďuje údaje o medzinárodnom obchode.

V Brazílii, najväčšej ekonomike Južnej Ameriky, tvorila ropa a zemný plyn 16 percent exportu v tom roku, nachádzajú sa tak na druhom miesto po sóji.

V Peru, Kolumbii a Ekvádore sú úniky ropy zo starých, opotrebovaných potrubí dlhodobým problémom, kontaminujú vodné zdroje, poškodzujú ekosystémy a vedú k zdravotným problémom z toxických chemikálií.

Podľa správy medzinárodnej mimovládnej organizácie Oxfam z roku 2020 došlo v peruánskej Amazónii medzi rokmi 2000 a 2019 k 474 únikom ropy.

V Ekvádore správa z roku 2024 od environmentálnej advokačnej skupiny Stand.earth a Koordinačného orgánu domorodých organizácií amazonskej panvy (COICA) identifikovala viac ako 4 600 únikov ropy a kontaminácií medzi rokmi 2006 a 2022.

Stand.earth uviedla, že výstavba infraštruktúry, ako sú cesty a potrubia, ktorá priťahuje cudzincov a fragmentuje les, ako aj vyvoláva korupciu v štátom kontrolovaných spoločnostiach, pridáva k negatívnym vplyvom.

Kde je ťažba zakázaná?

V prelomovom referende v Ekvádore v roku 2023 voliči zastavili produkciu štátnej ropnej spoločnosti Petroecuador v amazonskej rezervácii Yasuni, ktorá sa začala v roku 2016.

Pravidlá v amazonských krajinách tiež obmedzujú vŕtanie fosílnych palív a iných nerastov na územiach s vysokým stupňom environmentálnej ochrany. V Brazílii je ťažba fosílnych palív a baníctvo zakázané na domorodých územiach.

Kongres a Najvyšší súd krajiny však diskutujú o dohode, ktorá by mohla otvoriť túto pôdu pre takéto aktivity, čo je v rozpore s vôľou domorodého hnutia.

Podľa správy Stand.earth z roku 2024 je päť najväčších financovateľov ťažby ropy a plynu v Amazónii Citibank, JPMorgan Chase, Itaú Unibanco, Santander a Bank of America.

Medzi nimi banky investovali viac ako 20 miliárd dolárov do ropných a plynárenských projektov v Amazónii za posledných 20 rokov, 47 percent celkovej sumy zistenej v správe.

Dokument odporučil, aby banky vylúčili financovanie akýchkoľvek transakcií v ropnom a plynárenskom sektore v amazonskom regióne.

Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
image

HN Globálne Logo FOTO: Hn Globálne

FOTO: Hn Globálne
01 - Modified: 2025-06-29 07:00:00 - Feat.: - Title: Pod vplyvom konzervatívcov: Indonézia pripravuje masívnu cenzúru digitálneho obsahu 02 - Modified: 2025-06-28 09:13:46 - Feat.: - Title: Po štyroch rokoch moderného otroctva na Blízkom východe si otvorila pekáreň a chce zamestnávať ďalšie obeti 03 - Modified: 2025-06-28 09:05:33 - Feat.: - Title: Sucho ničí sýrske farmy: „Predali sme všetko, aby sme zachránili pôdu, márne“ 04 - Modified: 2025-06-27 14:56:23 - Feat.: - Title: Kazachstan poslal do Nemecka 100-tisíc ton ropy ropovodom Družba. Záujem prejavil aj Fico 05 - Modified: 2025-06-26 08:36:57 - Feat.: - Title: Skoro tretina Tuvalčanov žiada o klimatické víza do Austrálie
menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
30. jún 2025 00:48