Nová správa medzinárodnej charitatívnej organizácie ActionAid uvádza, že štáty Afriky obetujú služby v oblasti zdravotníctva a vzdelávania na splácanie zahraničných pôžičiek, pričom bohaté krajiny dlhujú kontinentu viac ako 50-násobok celkového dlhu Afriky za škody spôsobené zmenou klímy.

Klimatické reparácie, často označované ako kompenzácia za „straty a škody“, zohľadňujú ekonomické následky katastrof spôsobených klímou. Tie siahajú od devastácie spôsobenej lesnými požiarmi až po eróziu pobreží v dôsledku stúpania hladiny mora.

Vysoké úroky, nižšia ochrana klímy

Výskumníci vypočítali klimatický dlh tak, že sa pozreli na to, ako bohaté krajiny znečisťovali nad rámec svojho spravodlivého podielu na základe odporúčaných bezpečných limitov atmosférického oxidu uhličitého.

Výskumníci potom vypočítali ekonomické výhody, ktoré tieto krajiny získali z nadmerných emisií, a koľko by mali zaplatiť chudobnejším krajinám postihnutým zmenou klímy.

Mnohé africké krajiny sú veľmi zraniteľné voči dopadom zmeny klímy vrátane sucha, povodní a cyklónov, ale musia ročne splácať milióny dolárov dlhu, čo znižuje ich schopnosť zmierňovať klimatické riziká a prispôsobovať sa im. ActionAid tiež uviedla, že nespravodlivý globálny systém úverového hodnotenia poháňa dlhovú krízu vo väčšine afrických krajín.

Experti na rozvoj tvrdia, že systém sa často spolieha na metodiky, ktoré dostatočne nezohľadňujú jedinečné ekonomické reality kontinentu, čo vedie k nižším úverovým ratingom, vyšším nákladom na pôžičky a obmedzenému prístupu ku kapitálu.

Afrika platí oveľa vyššie úrokové sadzby z pôžičiek v porovnaní s bohatými krajinami, pričom priemerná sadzba v Afrike je 9,8 percenta v porovnaní s priemerom 0,8 percenta pre Nemecko, dodáva správa.

Aj bohaté krajiny sú dlžníkmi

Veritelia tvrdia, že výška účtovaného úroku je mierou rizika, že krajina nesplatí svoj dlh. V správe sa uvádza, že mnohé africké krajiny míňajú viac na splácanie dlhov ako na verejné zdravotníctvo a vzdelávanie.

Napríklad Angola míňala 65 percent svojich národných príjmov na splácanie zahraničného dlhu v porovnaní s deviatimi percentami na zdravotníctvo a 13 percentami na vzdelávanie, ukazujú údaje ActionAid.

V správe sa uvádza, že zatiaľ čo klimatický dlh bol uznaný v medzinárodných diskusiách, iné historické dlhy voči Karibiku, Afrike a africkej diaspóre za kolonizáciu a transatlantický obchod s otrokmi zostávajú neriešené.

Niektoré africké krajiny čoraz viac požadujú oddlženie ako čiastočnú platbu klimatického dlhu a iných reparácií, ktoré dlhujú bohaté krajiny.

Africká únia vyhlásila rok 2025 za rok „Spravodlivosti pre Afričanov a ľudí afrického pôvodu prostredníctvom reparácií“ a ActionAid uviedla, že sa očakáva, že požiadavky na kompenzáciu naberú tento rok na sile.

Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne logo FOTO: Hn Globálne

FOTO: Hn Globálne