Uprostred množstva negatívnych správ o klíme sa v Amazonskom pralese, najväčšom tropickom lese sveta, ukázala nádej. Tento rok bolo v Brazílii vyrúbaných menej stromov a vlády začali aktívne zasahovať proti jeho najväčším devastátorom, čím pomáhajú zachovať kľúčovú zbraň v boji proti zmene klímy.
Ľudstvo má len málo cennejších nástrojov na boj proti rýchlemu otepľovaniu planéty, než je Amazonský prales. Rozprestiera sa na území ôsmich krajín a je domovom takmer 50 miliónov ľudí, vrátane dvoch miliónov pôvodných obyvateľov.
Chladivý efekt lesov presahuje ich schopnosť absorbovať oxid uhličitý, ktorý otepľuje planétu. Tropické dažďové pralesy sú domovom najmenej polovice všetkých druhov na Zemi a pomáhajú udržiavať stabilné zrážkové vzory a miestne teploty. Preto je zachovanie Amazonského pralesa, najväčšieho tropického pralesa sveta, globálnou prioritou. Vedci varujú, že klimatická zmena, odlesňovanie a požiare posúvajú Amazóniu k „bodu zlomu“, ktorý hrozí nezvratnou premenou pralesa.
Rok 2024 však priniesol určitý pokrok v ochrane Amazónie, čo naznačuje, že je možné znížiť mieru odlesňovania a uplatňovať zákony na ochranu biodiverzity. Odlesňovanie v Brazílii, krajine s najväčším podielom Amazonského pralesa, kleslo na najnižšiu úroveň od roku 2015.
Podľa údajov Brazílskeho národného inštitútu pre vesmírny výskum (Inpe) kleslo odlesňovanie v brazílskej časti Amazónie v období 12 mesiacov do júla o 30,6 percenta, v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka. Aj napriek tomu zmizlo 6 288 štvorcových kilometrov Amazonského pralesa – oblasť väčšia než celý americký štát Delaware.
Prezident Brazílie Luiz Inácio Lula da Silva prisľúbil obnoviť environmentálne ochranné opatrenia a dosiahnuť nulové odlesňovanie do roku 2030, čím by zvrátil roky rastúcej devastácie.
Prísnejšie opatrenia
Tento rok brazílska polícia a armáda podnikli razie po celej Amazónii a vyhnali nelegálnych baníkov, drevorubačov, farmárov a ďalších osadníkov, ktorí obsadili pôvodné územia. Do septembra úradníci oznámili, že vyčistili väčšinu územia, kde tisíce zlatokopov pôsobili na území domorodého kmeňa Janomami.
Lula plánuje v budúcom roku posilniť presadzovanie práva prijatím 800 nových federálnych environmentálnych agentov, čo je najväčší nábor za viac ako jedno desaťročie. V roku 2024 Brazília takisto uznala viac ako milión hektárov pôvodných území a ochranných zón v Amazónii, pričom do roku 2027 plánuje dať pod ochranu ďalších viac ako 20 miliónov hektárov.
Výskum ukazuje, že uznanie a ochrana pôvodných území je kľúčovým spôsobom na zachovanie lesa a obmedzenie straty stromov. Hoci Brazília dosiahla úspechy v obmedzovaní odlesňovania, v boji proti požiarom bola oveľa menej úspešná. V roku 2024 počas rekordného sucha požiare v Amazónii prudko vzrástli.
Podľa brazílskeho neziskového inštitútu Amazon Environmental Research Institute (Ipam) zasiahli požiare od januára do októbra 2024 až 6,7 milióna hektárov lesa, čo je 7,5-násobok plochy postihnutej v rovnakom období predchádzajúceho roka.
Financie na boj proti požiarom sa teraz majú čerpať z 1,3 miliardy dolárového Amazon Fund, ktorý Lula opäť aktivoval v roku 2023. Fond je medzinárodným mechanizmom na podporu boja proti odlesňovaniu, pričom jeho hlavným prispievateľom sú európski darcovia.
Ekvádor zatvára ropné vrty
V novembri schválil Amazon Fund rekordných 882 miliónov reaisov (145 miliónov dolárov) na ochranu lesa. Brazília bude v novembri hostiť globálnu klimatickú konferenciu COP30, ktorá prinesie Amazonskému pralesu väčšiu pozornosť a možnosť získať medzinárodné financovanie na jeho ochranu. Summit sa uskutoční v amazonskom meste Belém.
Tento mesiac Brazília vyhlásila, že hľadá projekty, ktoré by mohli pomôcť obnoviť 24 miliónov hektárov lesa počas troch desaťročí, čo je takmer tretina odlesnenej amazonskej pôdy.
Viac než sto sociálnych hnutí v Brazílii organizuje paralelný Summit ľudu, aby vyzvali svetových lídrov k razantným krokom v boji proti klimatickej zmene a strate lesov.
V roku 2024 vláda Ekvádoru posilnila svoje úsilie ukončiť ťažbu ropy po tom, čo verejné referendum v roku 2023 zakázalo ropnú ťažbu v národnom parku Yasuni v Amazónii. V auguste vláda oznámila uzavretie jedného z 247 vrtov, pričom postupné ukončenie má trvať 5,5 roka.
Hoci výsledok zmien potrvá dhší čas, ide o vzácny príklad odklonu od ekonomiky založenej na fosílnych palivách a ukazuje, ako kampaň vedená pôvodnými obyvateľmi môže priniesť celonárodné výsledky.
Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
