Maďarsko požiada o trvalú výnimku z novodohodnutých pravidiel migračnej a azylovej politiky, ktoré majú v Európskej únii vstúpiť do platnosti do polovice roka 2026. Povedal to v stredu maďarský minister pre úniové záležitosti János Bóka, podľa ktorého si obmedzenie nelegálnej migrácie žiada "drastické" kroky.
Vyjadrenie prišlo len niekoľko hodín po tom, ako o výnimku požiadalo Holandsko.
Členské štáty EÚ v máji definitívne schválili balík opatrení, ktorý okrem iného počíta s efektívnejšími kontrolami migrantov a rýchlejším vracaním neúspešných žiadateľov o azyl do krajín pôvodu.
Ďalším pilierom je princíp, že preťaženým krajinám budú ostatné štáty pomáhať prevzatím časti migrantov alebo finančnou či materiálnou podporou. Balík nemal v Rade EÚ jednomyseľnú podporu.
Web Politico hodnotil nové maďarské vyjadrenie ako ďalšiu známku slabnúceho konsenzu EÚ okolo imigrácie. Maďarská vláda v širšom vyhlásení výhrady voči novému balíku príliš nešpecifikovala a ako príklad nežiaducich opatrení uviedla "kvóty na rozdeľovanie migrantov". Sama chce podľa tlačovej správy presadzovať migračnú politiku, ktorá ochráni národné záujmy.
Minister Bóka na sociálnej sieti X uviedol, že Budapešť požiada o tzv. opt-out z migračných a azylových pravidiel, "ak to umožní úprava zmlúv" EÚ. Ako podotýka Politico, zásah do základných zmlúv EÚ je zdĺhavý proces vyžadujúci jednomyseľnosť členských krajín. Európska komisia na stredajšom brífingu uviedla, že v dohľadnom čase začatie tohto procesu neočakáva.
Tento postoj vyjadrila po tom, ako ju o výnimku oficiálne požiadala nová pravicová vláda Holandska, ktorá plánuje zaviesť "najprísnejšiu azylovú politiku" v dejinách krajiny. Dojednaná reforma Únie však zostáva záväzná a holandská vláda dala najavo, že bude pokračovať v jej uvádzaní do praxe.