Estónsko zatiaľ nemá žiadne náznaky, kto stojí za poškodením plynovodu medzi Estónskom a Fínskom, vyhlásil v stredu prezident Alar Karis. Správa pochádza z tlačovej agentúry DPA.
Neprirodzená príčina
"Vieme, že príčina nie je prirodzená, pravdepodobne išlo o ľudskú činnosť. Kto, prečo a ako to urobil? Nedbalosť, alebo úmysel? Na tieto otázky ešte treba odpovedať," napísal Karis na Facebooku po príchode na návštevu Južnej Kórey.
Prezident uviedol, že bezpečnosť dodávok plynu a cezhraničné internetové spojenie Estónka nie sú ohrozené.
"Je však jasné, že je potrebná väčšia ostražitosť, väčšia spolupráca a väčšie zdroje na zaistenie bezpečnosti Baltského mora a nášho pripojenia a kritickej infraštruktúry," doplnil Karis.
Vonkajší zásah
Aj Fínsko je presvedčené, že poškodenie spôsobil vonkajší zásah. Prezident Sauli Niinistö a premiér Petteri Orpo sa v utorok vyhli otvorenému vyjadreniu o sabotáži alebo že podozrenie padá na Rusko. Obaja hovorili o "vonkajšej činnosti", ktorá spôsobila únik z podmorského plynovodu Balticconnector.
Pred rokom sabotážne akcie vážne poškodili plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v Baltskom mori, spájajúce Nemecko s Ruskom.
Stále nie je jasné, kto za nimi stál. Dávajú sa však do súvisu s inváziou Ruska na Ukrajinu a snahou európskych krajín zbaviť sa závislosti od ruských energií.
Litovský minister pre energetiku Dainius Kreivys vyzval po najnovšom incidente na silnejšiu ochranu energetickej infraštruktúry v Baltskom mori.
"Najzraniteľnejšia infraštruktúra sa nachádza mimo pobrežia a je ťažké ju chrániť," povedal pre litovský rozhlas. "Zrejme potrebujeme ešte vyšší stupeň monitorovania, ešte vyšší stupeň ochrany. A zrejme potrebujeme ... spoločné opatrenia a deľbu práce pri zisťovaní, kto to robí," dodal Kreivys.