Biely dom sa pomaly pripravuje na kampaň do volieb v roku 2004 s emóciami a bojom proti terorizmu ako hlavným kapitálom, no predstavitelia súčasnej administratívy zároveň vedú zákulisný boj o zabránenie zverejneniu kľúčových udalostí vedúcich k tragickým útokom z 11. septembra. Jablkom sváru je 800-stranová tajná správa vypracovaná vyšetrovacou komisiou Kongresu, ktorá podrobne rozoberá počínanie a zlyhania spravodajských, vyšetrovacích a obranných orgánov. Informovalo o tom minulý týždeň internetové vydanie amerického týždenníka Newsweek.
Správu dokončili v decembri 2002 a skoro žiadne detaily neboli sprístupnené. Takmer po polroku sa pracovná skupina administratívy, reprezentujúca spravodajské kruhy, pokúša zabrániť zverejneniu konkrétnych detailov z jej obsahu. Tým, že Biely dom odmieta odtajniť najvýznamnejšie závery, republikánska vláda prakticky zabránila snahám zákonodarcov dokument v blízkej budúcnosti zverejniť. Podľa zdrojov z amerického Kongresu sa administratíva dokonca snažila utajiť informácie, ktoré sa už objavili aj vo verejných svedectvách, čo istý zamestnanec Senátu označil za "smiešne". Kroky vlády rozhnevali dvoch kongresmanov -- senátora Boba Grahama (demokrat) a poslanca Snemovne reprezentantov Portera Gossa (republikán), ktorí dozerali na vypracovanie správy a teraz plánujú zaslať písomnú sťažnosť viceprezidentovi Dickovi Cheneymu. "Som stále viac frustrovaný čo sa týka neochoty administratívy poskytnúť informácie o 11. septembri, ktoré by verejnosť mala poznať. Vláda neobraňuje legitímne otázky národnej bezpečnosti, môže to totiž znamenať politické fiasko," odkázal Graham novinárom ústami svojho hovorcu. "Snažia sa o kamufláž," dodal osobne senátor, ktorý minulý rok stál na čele senátneho Výboru pre spravodajské služby. Na druhej strane, samotný Graham sa z celej vecí snaží vytĺcť politický kapitál -- kandiduje totiž v prezidentských voľbách. Významná je preto podpora zo strany neochvejného republikána Portera Gossa, bývalého úradníka Ústrednej spravodajskej služby (CIA), člena výboru Snemovne reprezentantov pre spravodajskú činnosť a v minulosti výrazného advokáta vlády pri obhajovaní jej postupu po 11. septembri. Goss sa tiež pokladá za blízkeho spolupracovníka viceprezidenta Cheneyho. "Tento proces je veľmi frustrujúci. Poprední predstavitelia spravodajských služieb povedali niečo vo verejných vypočutiach a my to teraz nemôžeme dať do správy. Nedokážem to racionálne pochopiť," vyhlásil Goss. Odmieta však tvrdenia, že zverejnenie týchto faktov by mohlo politicky poškodiť Bushovu administratívu.
V samotnom Kongrese sa vedú zákulisné diskusie, či ide o strach z politického dosahu správy alebo skôr o hlboko zakorenenú "kultúru utajovania", ktorá má významných obhajcov na najvyšších miestach. Keď chcel do materiálov zozbieraných vyšetrovacím tímom nazrieť komisár Národnej komisie pre teroristické útoky, bývalý kongresman Tim Roemer, odmietli mu prístup. Dôvodom bolo, že jeho nadriadení z úradu súhlasili s požiadavkou Bieleho domu, aby materiál najprv skontrolovali právnici. "Je to hanebné," vyhlásil Roemer.
Napätie sprevádzajúce celú záležitosť je o to viac relevantné, nakoľko prezidentovi stratégovia údajne pripravujú nezvyklú volebnú stratégiu, ktorej základom budú práve otázky okolo 11. septembra. Biely dom dokonca plánuje nominačný zjazd v New Yorku až na prvý septembrový týždeň, čo je najneskôr v histórii Republikánskej strany. Bushov prejav sa tak aj časovo veľmi priblíži k spomienkovým akciám pri príležitosti 11. septembra.