Úrady v Jeruzaleme zrušili hlasovanie, v ktorom mali v stredu schvaľovať výstavbu takmer 500 nových bytov pre Izraelčanov v okupovanom východnom Jeruzaleme. Agentúre Reuters to povedal jeden z členov príslušného výboru pre výstavbu Hanan Rubin.
Hlasovanie bolo podľa Rubina odložené na žiadosť premiéra Benjamina Netanjahua. K zastaveniu výstavby osád vyzvala minulý týždeň Izrael vo svojej rezolúcii aj Bezpečnostná rada OSN.
Netanjahu nechce prilievať olej do ohňa
Úrady podľa Rubina k odloženiu hlasovania pristúpili tiež kvôli tomu, aby neboli ešte viac poškodené vzťahy s Obamovou administratívou, ktorá s výstavbou osád nesúhlasí. Rozhodovať sa malo o výstavbe 492 bytov pre Izraelčanov v osadách Ramot a Ramat Šlomo.
K tomuto kroku radnica pristúpila len pár hodín pred prejavom amerického ministra zahraničia Johna Kerryho, ktorý by v stredu mal načrtnúť svoju predstavu ukončenia izraelsko-palestínskeho konfliktu.
Šéf americkej diplomacie by mal prehovoriť o 17:00 SEČ a hovoriť by mal práve aj o obviňovaní Američanov, že Izraelčanov nepodržali a dokonca stoja za návrhom piatkovej rezolúcie.
"Premiér uviedol, že podporuje výstavbu v Jeruzaleme, avšak na druhej strane nemusí teraz ešte prilievať olej do ohňa," uviedol Rubin. Ako poznamenala agentúra Reuters, príslušný výbor sa schádza pravidelne a môže sa rozhodnúť, že výstavbu schváli niekedy nabudúce.
Izrael rezolúciu odmietol
Bezpečnostná rada OSN schválila v piatok 23. decembra rezolúciu, ktorá po Izraeli požaduje, aby ukončil výstavbu židovských osád na okupovanom palestínskom území. Spojené štáty, ktoré židovský štát vždy v predchádzajúcich hlasovaniach v OSN podporovali, sa tentoraz hlasovania zdržali. Dokument tak mohol prejsť.
Izrael už oznámil, že sa rezolúcii nepodriadi. Netanjahu označil dokument za "neobjektívny a hanebný" a vyhlásil, že Izrael prehodnotí svoje vzťahy s OSN, vrátane prítomnosti zástupcov tejto inštitúcie v Izraeli.
Západný breh Jordánu a východnú časť Jeruzalema obsadil Izrael počas vojny v roku 1967. Tieto územia majú spolu s Pásmom Gazy tvoriť budúci palestínsky štát, o ktorého vznik sa Palestínčania dlhodobo usilujú. Chcú preto, aby z Predjordánska, teda Západného brehu, odišli všetci izraelskí vojaci i osadníci. Na Západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme žije asi pol milióna Židov a asi 2,5 milióna Palestínčanov.
Izrael považuje Jeruzalem za nedeliteľný, Palestínčania ale chcú východnú časť mesta vyhlásiť za hlavné mesto svojho budúceho štátu. Práve výstavba nových židovských osád je jedným z dôvodov, prečo sa nedarí obnoviť mierové rokovania medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Na palestínskej strane sú zase prekážkou útoky palestínskych radikálov na židovských obyvateľov krajiny.