Austrália. Tento jedinečný kontinent v sebe skrýva neskutočné bohatstvo - unikátnu faunu a flóru, aká sa nenachádza nikde na svete. Krajina je však priamo ohrozená zmenou klímy. Od roku 1910 priemerná teplota v Austrálii vzrástla až o 0,9 stupňov Celzia. a každá dekáda je stále teplejšia od tej predošlej. Toto oteplenie spojené so suchom spôsobuje napríklad veľké požiare, ktoré kontinent trápia už viac než desaťročie a len v minulom roku si vyžiadali dvesto ľudských životov. Vlny tepla sa striedajú s tlakovými nížami - cyklónami, ktoré následne spôsobujú záplavy.
Napriek tomu, že tamojšia vláda deklaruje, že vníma hrozbu klimatickej zmeny, robí rozhodnutia, ktoré idú proti tomu.
Ťažba uhlia a ropy
Austrálska vláda sa tento rok zaviazala, že ak v júlových voľbách znovu získa mandát, ratifikuje Parížsku klimatickú dohodu. A zaviazala sa, že do roku 2030 zníži emisie skleníkových plynov o 26 percent. To však vzhľadom k jej postaveniu v hitparáde znečisťovateľov a biznise s fosílnymi palivami nie je veľa.
Súbežne s Parížskou dohodou však protinožci podporujú aj masívnu ťažbu a vývoz čierneho uhlia.
Krajina je dokonca piatym najväčším vývozcom čierneho uhlia, po Číne, USA, Indii a Indonézii. Sektor zamestnáva viac ako 54-tisíc ľudí a tvorí až osem percent z celkového hrubého domáceho produktu štátu. Za rok 2015 Austrália exportovala viac ako 220 miliónov ton uhlia a austrálske spoločnosti chcú ťažbu a export zvyšovať. Nielenže tak emituje množstvo vlastných skleníkových plynov, ešte ich aj vyváža. A k tejto ekologickej stope pridáva svoje aj ropný priemysel, ktorý tvorí 2,6 percenta výkonu austrálskej ekonomiky.
Koralové útesy ako showroom zmien v životnom prostredí
Ani jeden z týchto sektorov životnému prostrediu nesvedčí a ich ďalšie pôsobenie môže priniesť viaceré negatívne dopady aj pre tamojších obyvateľov. Oxid uhličitý a ďalšie plyny, ktoré sa pri využívaní čierneho uhlia a ropy uvoľňujú do atmosféry, spôsobujú skleníkový efekt, ktorý napomáha otepľovaniu ovzdušia a s určitým časovým odstupom aj morí a oceánov. Nie všetok oxid uhličitý však zostane v atmosfére, až štvrtinu ho absorbuje svetový oceán. Vo vode sa rozpúšťa a chemickou cestou z neho vzniká kyselina uhličitá.
Voda v oceánoch je teda teplejšia a zároveň kyslejšia. To devastuje koraly a Austrália tým nepriamo napomáha ničeniu svojho najväčšieho prírodného bohatstva - Veľkej koralovej bariéry. Tento prírodný zázrak vo veľkosti Talianska je od roku 1981 zapísaný do UNESCO a tiahne sa vyše 2300 kilometrov pozdĺž austrálskeho pobrežia. Podľa UNESCO ide o jeden z najbohatších a najkomplexnejších ekosystémov na Zemi a je potrebné ho chrániť. Poskytuje útočisko tisíckam druhom živočíchov, ktoré by takýmto radikálnym úbytkom koralových útesov stratili svoje domovy. To je však iba časť obrazu.
Spoločenské dopady
Zmeny v životnom prostredí sa odrazia aj v hospodárstve či spoločnosti. Pri úbytku koralov negatíva pocítia napríklad ľudia pracujúci v rybolove. Alebo v turizme, obzvlášť v oblastiach, v ktorých sú od týchto príjmov závislí. Príjmy z cestovného ruchu dosahujú podľa austrálskeho štatistického úradu takmer 50 miliárd austrálskych dolárov, čo predstavuje tri percentá z celkového hrubého domáceho produktu.
Že ide o vážne ohrozenie turizmu si uvedomuje aj tamojšia vláda, ktorá podľa denníku Guardian požiadala UNESCO o vyškrtnutie zmienok o ohrození Austrálie klimatickou zmenou v jeho novej štúdii, aby nevyľakali turistov.
Zahynutie koralov by však neskončilo len pri turizme. Ovplyvnilo by napríklad aj farmaceutický priemysel, pretože pri viac než polovici výskumov týkajúcich sa nových liekov na rakovinu sa využívajú morské organizmy.
Dôležitou funkciou koralov je napríklad i ochrana pobrežia pred silnými oceánskymi prúdmi. Veľká koralová bariéra dnes tvorí prirodzenú prekážku pre vlny a chráni pobrežie. V prípade veľkého úbytku koralov by tak mohli byť ohrozené viaceré prímorské mestá a prístavy. A koralové útesy sú aj veľkým producentom kyslíka pre celú planétu. Ako povedal bývalý americký prezident Bill Clinton, keď chránime naše oceány, chránime aj našu budúcnosť.
Ale ako na to?
Podľa výskumu ARC Centre of Excellence for Coral Reef Studies zo začiatku tohto roka sa ukázalo, že veľmi vážne bielenie koralov sa týka 50 percent exemplárov, no na severnejších miestach ide až o 81 percent. Úplne nepoškodených je len sedem percent koralov. Vybielenie neznamená automaticky vyhynutie, no skutočnosť, že prežívame jeden teplejší rok za druhým nepridáva na optimizme.
Profesor Terry Hughes, odborník na koralové útesy v Austrálii, ktorý sa podielal aj na spomínanom výskume, v rozhovore pre časopis Scientific American povedal, že najdôležitejšie je znížiť emisie skleníkových plynov do ovzdušia. Austrália má však veľké ekonomické plány, a to práve s uhlím. Najnovšie sa otvára uhoľná baňa v Queenslande, odkiaľ sa bude uhlie exportovať priamo cez Veľké koralovú bariéru. Veľká koralová bariéra je pritom paradoxne pod priamou jurisdikciou tohto štátu. „Poslednú vec, ktorú Veľká koralová bariéra potrebuje, je nová uhoľná baňa,” hovorí Hughes v Scientific American.
Austrálska vláda však deklaruje, že sa snaží Veľkú koralovú bariéru chrániť. „Najbližších päť rokov bude queenslandská vláda investovať viac ako sto miliónov dolárov na zníženie dusíka. Vytvorili sme konkrétne kroky, ako redukovať produkciu dusíka na päťdesiat percent. Budeme trestať akékoľvek odhadzovanie odpadu, alebo bagrovanie v celom priestore svetového dedičstva,” hovorí minister prírodných parkov a Veľkej koralovej bariéry Steven Miles vo videu Správa a ochrana austrálskej Veľkej koralovej bariéry zverejnenom ministerstvom životného prostredia. Ministerka pre zahraničné veci Julie Bishop vo videu dodáva, že Veľká koralová bariéra je jeden z najlepšie spravovaných ekosystémov sveta.
Austrália sa pri znižovaní vlastnej produkcie oxidu uhličitého v ovzduší spolieha na rôzne nové technológie ako HELE (High Efficiency, Low Emission), alebo CCS (Carbon Capture and Storage), ktoré majú zaručiť ochranu životného prostredia. No nijako tým nerieši emisie spôsobené jej rastúcou ťažbou uhlia vyvážanou do zahraničia.
Austrálčania sú rozdelení
Podľa päťročnej štúdie výskumnej organizácie austrálskej vlády CSIRO, si až 78 percent Austrálčanov uvedomuje existenciu klimatickej zmeny. No v názore na jej príčiny je tamojšia spoločnosť silne rozdelená. Zatiaľ čo 46 percent Austrálčanov si myslí, že klimatická zmena je spôsobená človekom a dáva vinu aj priamo veľkým priemyselným spoločnostiam, 39 percent za ňou človeka nevidí. Zvyšné percentá ľudí si nemyslia, že sa klíma mení, prípadne nevedia odpovedať.
Z toho vyplýva, že komplexnejšie prepojenia medzi ťažbou uhlia a klimatickou zmenou, ktorá ide ruka v ruke so zmenami životného prostredia vrátane pracovných príležitostí či udržateľnosti ekosystému, si neuvedomuje viac než polovica obyvateľov.
Tento stav chce zmeniť viacero osvetových kampaní. Len do boja proti ťažbe uhlia sa ich zapojilo prinajmenšom deväť. Všetky kampane však vedno zdôrazňujú, že vláda pre zníženie emisií nerobí toľko, ako sa zdá. Produkcia oxidu uhličitého v Austrálii napríklad naďalej stúpa, len v roku 2015 stúpla o 3,2 percenta. A aj napriek tomu, že podľa nedávnych výskumov patria medzi najväčších emitentov skleníkových plynov spoločnosti obchodujúce s energonosičmi vedno s producentmi energie, krajina nehodlá spomaliť.
Austrálska finančná správa na túto tému otvorene vyhlásila, že export a ťažba uhlia bude pokračovať, dokonca sa ešte výrazne zvýši. To sa bije nielen s prísľubom daným v Parížskej klimatickej dohode, ale aj so záujmami miestnych obyvateľov a životného prostredia s miestnym, ale aj globálnym rozsahom.
Ako vymierajú koraly?
Koraly sú schránky polypov vytvorené z vápenca. Polyp je hermafrodit, teda sa sám rozmnožuje a tvorí kolónie, ktoré sa na seba vrstvia dovtedy, až vytvoria koralový útes. Koraly žijú v symbióze s riasami, ktorým poskytujú potrebné živiny. Na oplátku riasy koralom vďaka fotosyntéze ponúknu cukor, tuky a kyslík.
Práve vďaka riasam majú koraly také krásne farby. Ak sú však koraly vystavené fyzickému stresu, majú tendenciu vytlačiť riasy preč, čo zmení ich farbu na jasno bielu. Tento proces sa nazýva bielenie koralov. Toto ešte nemusí znamenať ich okamžité zahynutie. Koraly sú schopné sa zotaviť, ale iba v tom prípade, že ich stres netrvá dlho. Ich zaťažovanie spôsobuje práve zvýšené pH vody, stúpanie priemernej teploty mora a fyzické poškodzovanie koralov lovcami rýb a turistami.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov. Kurz je súčasťou projektu Svet medzi riadkami.
