Vidieť ju z vesmíru a na svoj zoznam ju zapísalo aj UNESCO. Veľká koralová bariéra na severovýchodnom pobreží Austrálie, raj potápačov, jeden z najúchvatnejších príkladov biodiverzity. Tiahne sa v dĺžke 2300 kilometrov a zaberá plochu, do ktorej by sme Slovensko vtesnali sedemkrát. No dnes je v ohrození. Koralové útesy umierajú.
Dôvodov a ich kombinácií je viacero. Moria sa otepľujú, čo koralom nesvedčí. Zároveň sa mení chemické zloženie morskej vody obmývajúcej tri tisícky koralových útesov a bezmála tisíc ostrovov a ostrovčekov. Môže za to znečistenie ovzdušia a zvyšujúci sa obsah skleníkových plynov, ktoré sa rozpúšťajú vo svetových oceánoch. Koraly sa tak dostávajú do situácie, v ktorej musia bojovať o prežitie a neraz aj súperiť medzi sebou.
Riasy majú vyhadzov
Koraly žijú v symbióze s riasami, ktoré im okrem iného dodávajú ich farbu. Zároveň riasy kŕmia koral cukrom, ten im za to poskytuje živiny a dáva útočisko. No ak je príliš teplo, prestávajú riasy produkovať cukor, koraly sa ich zbavia a časť z koralov umiera. Prejavom tohto procesu je tzv. bielenie koralov. Terry Hughes z austrálskej Univerzity Jamesa Cooka vo svojich tweetoch z posledných dní písal, že po preskúmaní 520 útesov našiel len štyri neporušené. O výsledkoch jeho leteckého prieskumu informuje stránka inštitútu špecializovaného na výskum koralovej bariéry, ktorá je súčasťou univerzity.
Aktuálny alarmujúci stav súvisí s prejavmi meteorologického fenoménu El Niňo. Pri ňom dochádza k nárazovému otepleniu. Podľa Jeremyho Jacksona zo Scrippsovho oceánografického inštitútu nám v tom môže byť mementom El Niňo z roku 1998. Kvôli vyššej teplote vody bolo vtedy v Indickom oceáne vybielených až 80 percent všetkých koralov a štvrtina z nich umrela. To aktuálne El Niňo je pritom ešte výraznejšie než to na konci 90-tych rokov.
No okrem toho sa moria súbežne pomalším tempom otepľujú aj vplyvom klimatickej zmeny. Podľa poslednej správy Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu z roku 2013 sa vrchné vrstvy oceánov v posledných desaťročiach otepľujú o čosi menej ako 0,1 stupňa Celzia za dekádu. Do konca storočia by to ale podľa správy mohli byť v týchto vrstvách bezmála dva stupne.
Kyslý morský koktejl
Otepľovanie morí sprevádza aj okysľovanie oceánov. To je spôsobené rozpúšťaním prebytočného kysličníka uhličitého zo vzduchu. Vedci v tom vidia hlbší problém. "Zatiaľ čo nárast teploty predstavuje bezprostrednú hrozbu, okysľovanie narúša schopnosť koralov a ďalších organizmov, ktoré využívajú vápnik, držať krok s rastúcim počtom extrémnych udalostí," povedal oceánograf Ove Høegh-Guldberg z Univerzity v Queenslande pre portál Climate Central.
Ako to funguje? Polovica všetkého kysličníka uhličitého nezostane rozptýlená v atmosfére, v ktorej by prispievala k skleníkovému efektu a bránila odrazu slnečných lúčov späť do vesmírnej temnoty, ale rozpustí sa vo vode. Vzniká tak kyselina uhličitá, ktorá komplikuje život všetkým vápenatým tvorom v moriach. Ťažšie sa im tvoria ulity, koralom sa horšie stavajú ich telesné schránky. Táto skutočnosť koralové útesy oslabuje, čím zvyšuje ich citlivosť na účinky otepľovania oceánov, extrémne prejavy počasia, či znečistenie.
Od čias priemyselnej revolúcie kleslo pH oceánov z 8,2 na 8,1. Zatiaľ čo pre väčšinu z nás sú to len čísla, pre koraly sa tento vývoj môže stať osudným. "Budovanie útesov sa úplne zastaví pri hodnote pH 7,8,” povedal pre portál Climate Central David Wachenfeld zo správy austrálskeho národného parku, kde zodpovedá za uzdravovanie útesov.
Nové prekvapivé údaje
Témou sa zaoberala aj nedávno uverejnená štúdia skupiny austrálskych vedcov, ktorých zaangažovala tamojšia vláda. Vedci vôbec po prvýkrát súbežne sledovali okysľovanie morskej vody na všetkých tisíckach útesov bariéry, ktoré dovedna tvoria fascinujúci ekosystém. Ekosystém, ktorý je domovom množstva druhov rýb, žralokov, delfínov či korytnačiek. Štúdiu publikoval časopis Nature Communications. "Výsledkom je menej a menej koralov," vysvetľuje Høegh-Guldberg.
Štúdia naznačuje, že koralová bariéra nemusí byť schopná odolať jednému z významných, no menej známych prejavov znečistenia planéty a s tým súvisiacou zmenou klímy. Štúdia pritom priniesla viacero nových poznatkov. Napríklad to, že koraly na okrajoch útesov sú schopné zachytiť viac pre ne dôležitého uhličitanu vápenatého. A ku koralom v strede útesov sa ho tak dostane menej. Kolónie koralov tak môžu začať odumierať od stredu, nie od okraja útesu. Túto skutočnosť je treba brať do úvahy pri plánovaní opatrení na ich ochranu.
Budúcnosť veľkej koralovej bariéry je neistá. A výrazný podiel zodpovednosti nesie aj samotná Austrália. Nielenže tamojšia vláda plánuje okresať tím ľudí, ktorý zodpovedá za ochranu a obnovu útesovej bariéry, ale krajina zostáva aj naďalej veľmi otvorená ťažbe a obchodu s uhlím. Práve uhlie je jedným z najšpinavších zdrojov energie a jeho spaľovanie vypúšťa do ovzdušia enormné množstvá skleníkových plynov. Austrália je pritom paradoxne vplyvu zmeny klímy vystavená viac než iné kontinenty. V decembri sa na klimatickom samite COP 21 v Paríži zaviazala aj austrálska vláda udržať otepľovanie pod dvoma, ideálne však 1,5 stupňami oproti predpriemyselnej dobe.
