Ruské médiá by sa mali podstatne viac sústrediť na to, ako administratíva prezidenta Vladimira Putina zaobchádza s dodržiavaním ľudských práv v krajine. „Možno práve ich nezáujem je príčinou toho, čo sa deje s ľudskými právami v Rusku. Podiel zodpovednosti ruských novinárov na tom je veľmi vysoký,“ tvrdí Boris Belenkin, významný ruský bojovník za ľudské práva a predstaviteľ hnutia Memorial.

Belenkin minulý týždeň navštívil Bratislavu na pozvanie Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu v Slovenskej republike. Podľa Belenkina sa Putin oveľa viac, než je dodržiavanie ľudských práv v Rusku, zaujíma o posilňovanie svojej moci a silové riešenie konfliktov v krajinách ako je Ukrajina či Gruzínsko.

Ruský prezident Vladimir Putin. Snímka: Reuters

Belenkinovu organizáciu Memorial, ktorá vznikla v roku 1988, až do svojej smrti v polovici decembra 1989 viedol Andrej Sacharov, bývalý sovietsky disident a fyzik, ktorý v roku 1975 dostal Nobelovu cenu za mier.

Práve po tomto ruskom disidentovi je pomenovaná Sacharovova cena za slobodné myslenie, ktorú každoročne od roku 1988 udeľuje Európsky parlament jednotlivcom alebo organizáciám bojujúcim za ľudské práva a základné slobody. V roku 1989 ju získal slovenský politik a jeden z vocov Pražskej jari 1968 Alexander Dubček.

Tohtoročnú Sacharovovu cenu udelili europoslanci gynekológovi Denisovi Mukwegemu za starostlivosť o obete skupinových znásilnení a brutálneho sexuálneho násilia v Konžskej demokratickej republike.

Informačná kancelária Európskeho parlamentu v spolupráci s Univerzitou sv. Cyrila a Metoda v Trnave minulý týždeň slávnostne otvorila v Trnave výstavu Laureáti Ceny Andreja Sacharova za slobodu myslenia, na ktorej sa zúčastnil aj Belenkin.