"Vlani to bolo strašné, štrajkovali taxikári, obchody, hromadná doprava, ľudia sa nemohli dostať z prístavu, z letiska, sťažovali si a boli otrávení, takže znovu neprídu. Dneska je tu ale kľud a znížili sme ceny," hovorí recepčný Jannis z aténskeho hotela Nafsika. Podľa neho už nič podobné ako pred rokom nehrozí.
Turistické organizácie už rozposlali listy zahraničným veľvyslancom v Aténach, kde zdôrazňujú, že Grécko je bezpečnou krajinou, turisti sa nemusia ničoho obávať a majú prísť do Grécka ako obvykle. Ministerstvo turizmu zaplatilo reklamu v zahraničných médiách a keďže ubudlo aj gréckych turistov, aj v štátnej televízii.
Podľa gréckeho denníka Kathemerini plánuje Giorgios Koletoss, generálny tajomník Národnej gréckej turistickej organizácie, novú reklamnú kampaň, ktorá má znovu priviesť do Grécka turistov a ukázať im, že v krajine je pokoj a bezpečie.
Pravda to je, aj keď len čiastočne. Až nedávno zostavená vláda ohlási nové úsporné opatrenia, môžu sa štrajky a nepokoje opäť objaviť. Rozhodne by ale nemali postihnúť turistov pri mori. Tým hrozí len to, že ako zvyčajne časť hotelov ukončí turistickú sezónu už v auguste.
Hotely teraz lákajú turistov na zľavy, aj keď reštaurácie väčšinou zľavy neponúkajú. "Okrem nižších cien sa v hoteloch tiež zlepšili služby, Gréci už nepovažujú žiadneho hosťa za samozrejmosť, a snažia sa o každého starať," uvádza Marie Nistazaki, česká honorárna konzulka na Kréte.
Tento rok v Grécku dokonca neboli žiadne veľké štrajky, ktoré by sa dotkli výrazne turistov, ani v mestách. Na začiatku tohto mesiaca ohlásili síce štrajk zamestnanci občerstvenia na letisku, ale väčšinou štrajkovali skôr štátni zamestnanci, občas zdravotníci a lekárnici, a teraz napríklad zamestnanci kuriérskych služieb.
Napriek tomu turistov v Grécku stále ubúda. Posledné čísla z tunajšieho štatistického úradu ukazujú, že príjmy Grécka z turistiky klesli od roku 2010 takmer o polovicu.
"Počet zahraničných turistov sa znížil tento rok oproti vlaňajšku o päť percent," sťažuje sa Xenofón Petropoulos z Gréckej asociácie podnikateľov v turistike. Pritom pripúšťa, že pokles by bol ešte väčší, keby nebolo nepokojov v arabských krajinách, ktoré ich čiastočne uzavreli opatrným turistom a toho, že Grécko oveľa ľahšie, na rozdiel od iných krajín Európskej únie, vydáva víza ruským občanom.
Navyše vlani vláda znížila DPH na ubytovanie z 11 na 6,5 percenta. "Niektorí hotelieri, najmä v Aténach napriek tomu museli svoje podniky uzavrieť," pripúšťa Petropoulos. Tento rok sa najmä v luxusných hoteloch v strede Atén sťažujú na veľký úbytok hostí. "Je to asi kvôli kríze, neviem," hovorí napríklad recepčný v hoteli Athens Plazza.
Ešte horšie sú na tom reštaurácie. "Mala by byť hlavná turistická sezóna," hovorí smutne postarší čašník v poloprázdnej reštaurácii Naos na myse Sounion niekoľko desiatok kilometrov od Atén. "Ale turistov je tu menej ako vlani," dodáva rozpačito. Pritom pre reštauráciu snáď nemôže byť vhodnejšie miesto.
Je totiž neďaleko Poseidónovho chrámu, ktorého návštevu odporúča snáď každý turistický sprievodca a navyše hneď pri ceste, kde zastavujú turistické autobusy a kde končí prímestská doprava z hlavného mesta. Nehľadiac na to, že chrám boha mora je otvorený až do západu slnka, kým neodíde posledný verejný autobus.
V Grécku je pritom momentálne zvykom, že hlavné turistické atrakcie zatvoria svoje brány čoskoro popoludní. Napríklad archeologické múzeum v Aténach, podľa antických znalcov umenia jedno z najlepších múzeí na svete, zatvára okrem pondelka o štvrtej popoludní. Prečo, na to sa človek odpoveď nedozvie.
"Jednoducho to tak je, teraz otvárací čas nepredlžuje," odbíja podobné otázky zamestnankyňa múzea. Výsledkom je, že počet návštevníkov múzeí poklesol medziročne o dvadsať percent a príjmy štátu zo vstupného do múzeí a archeologických nálezísk sa zmenšili o tretinu.
Dokonca aj na aténskej Akropole väčšinou korzuje len pár desiatok návštevníkov. Ich počet však rozhodne nezvýšuje to, že veľké množstvo pamiatok vrátane Akropoly prechádza neustále nejakou rekonštrukciou a staroveké chrámy sa dá na niektorých miestach obdivovať len z diaľky - vstupu priamo do ich vnútra zamedzujú zábrany, pretože nie sú peniaze na strážcu, ktorí by ich ochránili pred vandalmi.
Štát totiž šetrí na platoch a prepúšťa ľudí, a to úplne nelogicky často predovšetkým v oblastiach, z ktorých má zisk.