Takzvané malé krajiny Európskej únie pred medzivládnou konferenciou o návrhu ústavnej zmluvy pre EÚ pritvrdzujú svoje pozície. Zástupcovia 19 menších súčasných a nových členských krajín, vrátane Slovenska a veľkého Poľska, sa stretli v New Yorku pri príležitosti Valného zhromaždenia OSN, aby skoordinovali svoje kroky. Diskusia sa uskutočnila na pozvanie Rakúska a Fínska s vylúčením veľkej päťky Nemecka, Veľkej Británie, Španielska, Francúzska a Talianska. Na stretnutí sa nezúčastnilo ani menšie Grécko. Predstavitelia devätnástky ostatným odkázali, že v súlade zo závermi summitu v Solúne môže ktorákoľvek krajina na medzivládnej konferencii, ktorá sa začne 4. októbra v Ríme, otvoriť akúkoľvek otázku. Išlo v podstate o reakciu na zastrašovanie zo strany nemeckých a francúzskych predstaviteľov, aby sa neotvárali otázky v návrhu ústavy predloženom Konventom o budúcnosti Európy, v ktorých nepanuje dohoda. Čo by však znamenalo, že otázky ako počet komisárov či zmienka o kresťanstve v preambule, by boli nedotknuteľné. "Chceme vzniesť akúkoľvek pripomienku... nechceme rozbiť balík (európskej ústavy), skôr ho správne vyladiť," vysvetlila rakúska ministerka zahraničných vecí Benita Ferrerová-Waldnerová. Nemá ísť o konfrontáciu, ale o otvorený a konštruktívny príspevok k medzivládnej konferencii.
Vo vyhrotenej atmosfére sa pritom v súvislosti s ústavnou zmluvou čoraz častejšie hovorí aj o potrebe referenda. Kritici hovoria, že ide o vydieraciu taktiku niektorých menších štátov, aby sa práve ich požiadavky počas medzivládnej konferencie do finálneho textu ústavy napokon dostali.
Referendum o európskej ústave pritom bude v Írsku a Dánsku. Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko a Belgicko takúto možnosť zvažujú. Hoci by ich výsledok nebol pre vlády záväzný, len veľmi ťažko by si dovolili ignorovať hlas ľudu. Aj preto sa myšlienke referenda o ústave bráni britský premiér Tony Blair.
S originálnym nápadom prišiel poslanec Európskeho parlamentu za francúzskych zelených Daniel Cohn-Bendit. Podľa neho by sa o návrhu európskej ústavy malo rozhodnúť v plebiscite na území všetkých starých i nových členských krajín v ten istý deň, s tým, že za ústavu sa musia vysloviť najmenej dve tretiny Európanov. Po uskutočnení celoeurópskeho referenda by sa konal aj druhostupňový plebiscit, v ktorom by sa voliči v závislosti od výsledku predchádzajúceho hlasovania mohli vyjadriť za zotrvanie danej krajiny v únii alebo opustenie jej radov. "Je dôležité, aby referendá mali isté následky," povedal francúzsky poslanec EP a upozornil na mimoriadny význam zodpovednosti, ktorú by voliči mali niesť za svoje hlasy.
V súlade s jeho vyjadreniami je stanovisko dánskeho premiéra Andersa Fogha Rasmussena. Ten očakáva nútené vystúpenie svojej krajiny z Európskej únie v prípade, že Dáni v budúcoročnom referende o ústave povedia nie. Dáni už šokovali svojich partnerov v únii v roku 1992, keď v referende zamietli Maastrichtskú zmluvu. Po tom, čo prebehli konzultácie o výnimkách pre krajinu v oblasti spoločnej obrany a meny, Dánsko hlasovalo v prospech zmluvy. V septembri 2000 zase pri referende o prijatí spoločnej európskej meny prevážili jej oponenti.
Európsky parlament medzitým urobil rázny krok dopredu, keď sa vyslovil, aby sa referendum uskutočnilo v každej krajine. Celoeurópska diskusia záujem občanov o úniu len zväčší, znejú argumenty zástancov tejto myšlienky. Na základe predbežných úvah by sa referendum o spoločnej ústave mohlo konať súčasne s voľbami do Európskeho parlamentu v júni budúceho roka. V prípade neúspechu by Európska únia musela trvať na dodržaní dohôd z Nice.
Pokiaľ ide o referendum o ústavnej zmluve na Slovensku, naša ústava ho nepredpisuje, a preto slovenská vláda o ňom neuvažuje. Za jeho vypísanie sa však vyslovil šéf zahraničného výboru NR SR Ján Figeľ a poslankyňa za HZDS Irena Belohorská, obaja členovia Európskeho konventu. "Nesmieme sa báť ľudí," konštatoval Figeľ s tým, že je potrebné dať téme a diskusii o ústavnej zmluve EÚ priestor aj verejnosti.