Spojené národy preto s nami rátajú aj naďalej, predovšetkým pokiaľ ide o dôležité reformy, ktoré na organizáciu čakajú. Takto znie posolstvo, ktoré včera odovzdal našim lídrom generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. "Verím, že Slovensko bude prínosom pre činnosť OSN a bude budovať na svojej skúsenosti, ktorú získalo ako nestály člen Bezpečnostnej rady," povedal Pan slovenským novinárom po stretnutí s prezidentom Ivanom Gašparovičom v Bratislave.
Podľa Gašparoviča by sme privítali najmä podporu pri našej kandidatúre do medzinárodných inštitúcií. "Slovensko má svoje názory a predkladá návrhy na reformu. Chceme využiť dôveru, ktorú sme získali v Bezpečnostnej rade OSN, v ďalšom pôsobení na pôde Spojených národov. Kandidujeme do Rady OSN pre ľudské práva či do Hospodárskej a sociálnej rady," uviedol Gašparovič.
Diplomatická veľmoc
Pan Ki-mun zavítal na Slovensko necelý mesiac po tom, ako sa nám v posledný decembrový deň minulého roka skončilo nestále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN. Týmto sa však naše ambície nekončia a jednoznačne máme záujem o viac zodpovednosti. "Pre nás sú tieto úspechy vodou na mlyn. Svoje skúsenosti chceme zúročiť pri ďalších kandidatúrach. Ťažko teraz povedať, či sa z nás stane diplomatická veľmoc. Jednoznačne však máme veľké kapacity v ľudských zdrojoch, ktoré radi ponúkneme, či už v rámci bilaterálnej diplomacie alebo v medzinárodných inštitúciách," povedala pre HN štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí Diana Štrofová.
Podľa nej si Spojené národy vysoko cenia našu prítomnosť v mierových misiách na západnom Balkáne i na Cypre, ako aj diplomatické úspechy veľvyslankyne na Cypre Anny Tureničovej, ktorá sa výrazne podieľala na sprostredkovaní rozhovorov medzi cyperskými Turkami a Grékmi.
Kosovo dominovalo
Rozhovorom s našimi lídrami však včera jednoznačne dominovalo Kosovo. Budúcnosť krízovej juhosrbskej provincie Kosovo je podľa Pan Ki-muna v Európe, hlavnú zodpovednosť za jej ďalší osud preto nesie Európska únia. "Kosovská otázka je v prvom rade európska," zdôraznil Pan. Spojené národy však nechcú celý problém odsunúť nabok a nechať ho iba na pleciach Európy. "Prijmeme správne kroky v správnom čase," ubezpečil šéf OSN.
Prezident Gašparovič pred "pánom sveta" zopakoval náš postoj, že Slovensko bude mať problémy s uznaním jednostranne vyhlásenej nezávislosti Kosova. Hlavou proti múru však rozhodne nepôjdeme. "Slovensko nebude iniciatívne pri uznávaní vzniku samostatného Kosova. Určite však nepôjdeme tvrdohlavo proti názoru kolektívu Európskej únie a OSN," pripomenul Gašparovič.
Tieto dva naše postoje si podľa štátnej tajomníčky ministerstva zahraničných vecí Diany Štrofovej navzájom neodporujú. "Nebudeme robiť obštrukcie, ale jednostranné kroky pre nás nie sú prijateľné," zdôraznila pre HN Štrofová.
Všetko je otvorené
Slovensko už tradične patrí medzi krajiny Európskej únie, ktoré jasne dávajú najavo, že sú proti jednostrannému vyhláseniu nezávislosti provincie. Náš parlament vlani dokonca prijal deklaráciu, v ktorej odmietol podporiť nezávislosť Kosova bez súhlasu Srbska. Práve súhlas Belehradu je však nesplniteľnou podmienkou. Všetci lídri v Belehrade by si totiž zrejme začali kopať vlastný politický hrob, keby súhlasili so stratou "kolísky srbskej kultúry a civilizácie."
Zdá sa však, že Slováci začínajú používať pragmatickejší slovník. "Pre problém Kosova neexistuje objektívne riešenie, ktoré by bolo spravodlivé pre obidve strany. Rozhodnutie o tom, či Kosovo bude samostatné, je podľa všetkého už isté. Väčší problém je v tom, čo sa stane potom. Preto bude dôležité, ako sa rozhodne Európa," pripomenul Gašparovič. Podľa neho sú však tieto otázky stále otvorené, pretože nie je známe, ako sa po vyhlásení nezávislosti zachovajú zúčastnené strany - kosovskí Srbi, Srbsko či Macedónsko.
Téme Kosova sa Pan nevyhol ani na ďalších stretnutiach. "Tejto otázke sa venoval aj v rozhovore s predsedom parlamentu Pavlom Paškom," potvrdil pre HN Paškov hovorca Jozef Plško. Hovoril o nej aj s premiérom Robertom Ficom.