Sotva 24 hodín po prepustení z líbyjského väzenia sa na verejnosť dostali prvé podrobnosti väznenia šiestich bulharských zdravotníkov v Líbyi. Aj keď ich krátko po návrate do vlasti "ukryla" bulharská vláda vo svojom sídle, včera už zdravotníci opisovali novinárom svoje osemročné zážitky z Líbye. V spomienkach sa vrátili aj k mučeniu, ktorým ich vraj líbyjská strana prinútila priznať sa k nakazeniu detí. "Možno poriadne nevedeli, čo sa s nami deje," špekulovala sestrička Nasia Nenovová, prečo bulharská vláda neurobila viac na ich oslobodenie.
Zdravotníci majú najhoršie spomienky na prvé chvíle vo väzení. "Prvý rok bol hrozný -- veľmi zlé podmienky. Druhý bol lepší, keď nás presunuli do väznice v Džudajdá. Posledné roky sme boli v oddelenom dome v záhrade väznice vďaka nadácii Sajfa Isláma (syn líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího, pozn. red.) Povedala by som, že tam boli priemerné podmienky," povedala Kristiana Valčevová.
Najťažšie chvíle
Na to najhoršie, čo ich v Líbyi stretlo, spomínal každý z prepustených inak. Pre lekára palestínskeho pôvodu Ašrafa Džuma al-Hadžúdža, ktorý neskôr získal aj bulharské občianstvo, boli najhoršie práve posledné hodiny vo väzení -- čakali síce na vytúženú slobodu, ale tá nebola až do poslednej chvíle istá.
Naopak, Nenovová s hrôzou spomína práve na začiatok celej kauzy. "Bol to moment, keď ma obvinili z nakazenia viac ako 400 detí vírusom HIV," opísala najhorší deň svojho života Nasia.
Čo sa vôbec deje?
Sestry a lekár žili v odlišných väzenských podmienkach. Jedno ich však spájalo -- nikdy presne nevedeli, čo sa okolo nich deje. "Prvý rok bol strašný. Nemali sme právnika. Nevedeli sme jeden o druhom, kde sme, čo sa stalo s tými druhými," povedala Nasia.
"So sestrami som bol do roku 2004. Po rozsudkoch v máji 2004 ma previezli do väzenia v Tripolise samého. Nemal som za sebou ani vládu, ktorá by sa o mňa postarala, pretože som bol v Líbyi utečencom," potvrdil lekár.
O odškodnení z líbyjskej strany, o ktorom sa v súvislosti s kauzou hovorilo, zatiaľ Bulhari neuvažujú. "Chcem sa vrátiť späť k svojmu predošlému životu. Je príliš skoro hovoriť o právnych krokoch proti ľuďom, ktorí nás mučili. Nechceme sa vracať k spomienkam, chceme začať nový život," povedala jedna zo sestier. "Počkáme, kým sa pravda dostane na povrch. Teraz je čas na relax," tvrdí Ašraf.
Bulharsko odpúšťa
Vláda v Sofii včera avizovala, že v rámci humanitárnej pomoci zrejme odpustí Líbyi jej zahraničný dlh z komunistického obdobia vo výške asi 54 miliónov dolárov. Podľa Bulharska nejde o výkupné za prepustenie sestier, ale o humanitárne gesto. "Zvažujeme odpustenie líbyjského dlhu," oznámil bulharský premiér Sergej Stanišev. Líbyjské rodiny však včera požiadali o opätovné zatknutie zdravotníkov Interpolom a odsúdili omilostenie zdravotníkov bulharským prezidentom Georgijom Parvanovom. O stabilizáciu vzťahov s Líbyou sa snaží aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, ktorý pricestoval na návštevu Tripolisu.