Vyššia konzumácia alkoholu a antidepresív, ďalšie kilá na váhe, absolútna vyčerpanosť a neistota, kedy sa obmedzenia skončia. Také sú podľa BBC Mundo dôsledky najdlhšej karantény, ktorú kvôli pandémii covidu-19 zažívajú už päť mesiacov milióny Argentínčanov. Aj preto sa pred pár dňami uskutočnil v Buenos Aires protest proti zavedeným opatreniam.
Nehľadiac na dopad na druhú najväčšiu ekonomiku Južnej Ameriky, ktorá bola už pred pandémiou vo vleklej recesii. Vzhľadom k rekordným nárastom nakazených v posledných dňoch, najmä v Buenos Aires, je koniec karantény podľa BBC v nedohľadne, hoci zatiaľ je v časti krajiny predĺžená do konca augusta.
Prísne opatrenia
Napríklad ministerstvo dopravy už ale avizovalo, že obnovenie pravidelnej leteckej dopravy, pozastavené od marca a plánované na 1. septembra, odkladá na "termín niekedy počas dvoch mesiacov".
Ministerstvo školstva sa takisto vyjadruje nejasne ohľadom prezenčnej výučby v novom školskom roku, ktorý zvyčajne začína v tejto krajine na prelome februára a marca. V terajšom školskom roku, ktorý skončí v polovici decembra, sa argentínske deti učia stále z domova.
Národnú karanténu vyhlásila argentínska vláda 20. marca. V častiach krajiny ju začiatkom júna zmenila na "preventívne povinný sociálny dištanc", ale v niektorých regiónoch ju tento mesiac opäť sprísnila.
V metropolitnej oblasti Buenos Aires, v ktorej žije asi 15 zo 45 miliónov obyvateľov krajiny, platí karanténa už päť mesiacov. Existuje síce množstvo výnimiek pre rôzne sektory, najmä tie, ktoré sú potrebné pre chod ekonomiky, ale aj pre niektoré ďalšie, ako napríklad pre donášku potravín a liekov do domu či prevádzku práčovní.
V metropole už čiastočne fungujú napríklad aj reštaurácie, ich zákazníci ale stále nesmú dovnútra, na mnohých miestach na terasách nesmú byť ani stoly a obmedzená je aj otváracia doba. Avšak mnohí Argentínčania už karanténu nedodržiavajú, čo prinútilo prezidenta Alberta Fernándeza k paradoxným vyjadreniam.
Keď 14. augusta oznamoval predĺženie karanténnych opatrení do 30. augusta, vyhlásil tiež: "karanténa už neexistuje".
"Pre neho možno karanténa neexistuje, ale existuje pre tisíce pracovníkov v gastronómii, pre umelcov či inštalatérov," vyhlásila pred týždňom na protivládnej demonštrácii exministerka bezpečnosti Patricia Bullrichová, ktorá síce ako väčšina ostatných na masovej manifestácii mala rúško, bezpečnú vzdialenosť ale rovnako ako iní demonštranti nedodržiavala.
Ekonomická kríza sa prehĺbila
Karanténne obmedzenia ešte viac prehĺbili ekonomickú krízu, s ktorou sa Argentína potýka už niekoľko rokov. Podľa argentínskej obchodnej komory skrachovalo od marca najmenej 42-tisíc malých a stredných podnikateľov. Vplyv karantény však nie je len ekonomický.
Podľa psychológa Facunda Mánesa pandémia zvýšila až päťnásobne počet Argentínčanov, ktorí sa stretávajú s depresiami. Štúdia Inštitútu Gina Germaniho zas ukázala, že 45 percent opýtaných zvýšilo v predchádzajúcich mesiacoch konzumáciu alkoholu či cigariet. Iní riešili stres prejedaním. Podľa argentínskej spoločnosti pre výživu pribralo počas karantény šesť z desať Argentínčanov, pritom v tejto krajine trpí nadváhou asi 60 percent obyvateľov, uviedol server BBC. Najväčšie škody, ktoré karanténne obmedzenia spôsobili, zatiaľ nie sú vidieť, myslí si spravodajkyňa BBC v Argentíne.
Mnohí ľudia totiž nechodili k lekárovi a mohli tak zanedbať koronárne, neurologické či onkologické ochorenia. Pritom dvoma najčastejšími príčinami úmrtí v Argentíne sú koronárne a kardiovaskulárne choroby, na ktoré tam ročne zomrie vyše 95-tisíc ľudí. A viac než 65-tisíc Argentínčanov ročne zomiera na rakovinu. V súvislosti s koronavírusom zomrelo doteraz v Argentíne vyše 7 400 pacientov.
Počet prípadov nákazy evidovaných od začiatku pandémie tam v pondelok prekročil hranicu 350-tisíc, keď bol zaznamenaný rekordný denný nárast.