Afganka Delaram Rahmatíová žije so svojimi ôsmimi deťmi v slume neďaleko Herátu. Pred štyrmi rokmi kvôli suchu odišla z rodnej provincie Bádghís. Odvtedy rovnako ako ďalších 3,5 milióna ľudí prebýva v jednom z táborov pre vnútorne vysídlených utečencov.
Práca tam nie je. Strecha pridelenej hlinenej chyže je z plastu. Elektrinu, vodu ani kúrenie ľudia nemajú. Zakúriť v kachliach si môžu len niektorí. Tí potom pália plasty a dusia seba aj blízke okolie. Teploty klesajú pod bod mrazu. A deti sú hladné. Delaram však nemá peniaze na to, aby ich zaopatrila.
Jeden zo synov je ochrnutý, druhý zase psychicky chorý, peniaze sú navyše potrebné aj na lieky pre manžela. Žena tak prikročila k riešeniu, ku ktorému životné podmienky v chudobnom Afganistane donútili už mnoho rodín.
„Musela som predať dve zo svojich dcér, osemročnú a šesťročnú,“ rozpráva. Obe dievčatá zatiaľ bývajú s ňou, ale až dorastú, odvedú si ich ich kupci. Delaram za ne dostala dokopy 200-tisíc afghani, teda asi 1 700 eur.
Ani to však nestačilo. „Kvôli dlhom a hladu som predala obličku,“ hovorí päťdesiatročná Afganka. K nelegálnemu predaju orgánov dochádza v krajine už roky, od nástupu Talibanu k moci však silnie.
Zúfalé podmienky
Krajina je odrezaná od medzinárodných peňazí, klimatické podmienky, covid aj terorizmus mnohých vyhnali z ich domovov a teraz v bezvýchodiskových podmienkach čelia tuhej zime.
Predať vlastnú obličku tak býva častým krokom, ako sa z núdze aspoň na chvíľu vyhrabať. A práve Herát je jedným z centier obchodu s orgánmi, uvádza turecká agentúra Anadolu. „Dve nemocnice v Heráte ponúkajú transplantácie za účasti iránskych lekárov,“ tvrdí portál, ktorý Afgancov nazýva „národom jednej obličky“.
Oficiálne bolo darcovstvo obličky v krajine za minulej vlády legálne iba v prípade, že bol donor príbuzným príjemcu. Predaj orgánov cudzím ľuďom je zakázaný aj teraz pod Talibanom a v Heráte už úrady v minulosti spustili vyšetrovanie. K ničomu sa však nedopátrali a prax beží ďalej.
Presné počty transplantácií obličiek vykonaných v tomto meste a celej rovnomennej provincii nie sú jasné. Zrejme však budú oveľa vyššie ako oficiálne udávaných 250 ročne. Ako pod podmienkou anonymity hovorí lekár z jednej tamojšej nemocnice, počty dobrovoľných darcov rastú.
„Väčšina z nich žije v herátskych slumoch. Aj zákazníci tam chodia, keď hľadajú lacnú obličku,“ poznamenal. Záujemcovia o nový orgán nepochádzajú len z Afganistanu, ale aj zo susedného Iránu a ďalších krajín, kde sa obličky predávajú výrazne drahšie oproti cene, ktorú za ne dostali ich pôvodní majitelia.
Od leta, keď sa radikálni islamisti dostali znova k moci, sa však obchod s orgánmi premenil. Zatiaľ čo predtým stála jedna oblička v prepočte okolo 3 100 až 3 500 eur, teraz jej hodnota spadla na menej ako 1 300 eur, píše denník The Guardian.
Záujemcov, ktorí sú ochotní vzdať sa vlastného orgánu, je totiž viac. Na rozdiel od minulosti sa orgánov výrazne častejšie vzdávajú aj ženy.
Tridsaťročná Bibizana sa so štyrmi deťmi musela nasťahovať k svojmu otcovi. „Predala som obličku. Potom som musela predať jednu zo svojich dcér. Kúpila som za to nevyhnutnosti do domu. Kiež by som sa do tohto sveta nenarodila. Priala by som si, aby som toto nezažívala. Mám sa ako v pekle. Musím to vydržať,“ hovorí žena so slzami v očiach.
Za koľko sa jej oblička predala, netuší. Sama dostala 50 tisíc afganov (430 eur). Sama Delaram z herátskeho slumu obličku predala za 1 300 eur. Z operácie sa však dodnes nezotavila a rovnako ako jej muž je teraz chorá. Peniaze na doktorov ale nemá.
Všetko sa snaží minúť za jedlo pre deti. „Nemám problém s tým, či sama zomriem, ale neznesiem, že sú moje deti hladné a choré,“ opakuje vetu, ktorú vraj hovorila lekárom pred operáciou. "Extrémny hlad" teraz podľa OSN hrozí viac ako polovici afganskej populácie a zhruba deviatim miliónom ľudí priamo hladomor.
Podľa odhadov by hladom a zimou mohol zomrieť až milión detí. „Už to sú mesiace, čo sme naposledy mali ryžu. Sotva sa dostaneme k chlebu a čaju. Tri dni v týždni si nemôžeme dovoliť večeru,“ potvrdzuje dvadsaťsedemročný Salahuddin Taheri, ktorý žije v rovnakom slume ako rodina Rahmatíových.
Aj on hľadá niekoho, komu by svoju obličku predal. Potrebuje uživiť štyri deti. „Celé dni sa vypytujem v herátskych súkromných nemocniciach, či nepotrebujú obličku. Dokonca som im povedal, že ak ju potrebujú urgentne, môžem im ju predať pod cenou. Ale už sa neozvali,“ opisuje.
Okrem obličiek vynáša aj krv
Afganci predávajú všetko. Okrem obličiek – okrem čohokoľvek iného, čo sa dá predať na trhu, napríklad televízorov, chladničiek či autorskej tvorby – je obľúbenou komoditou aj krv. Pred transfúznymi stanicami sa tvoria dlhé rady.
Za jeden odber totiž ľudia môžu dostať okolo 40 eur a na pár týždňov majú vďaka tomu čím nakŕmiť rodinu. V niektorých prípadoch však podľa portálu Business Insider darujú naraz oveľa viac krvi, než sa odporúča. A znova tak riskujú vlastné zdravie.
Napríklad Ali Reza zo severu krajiny, ktorý už kvôli zárobku vystriedal niekoľko prác, je vďaka krvnej skupine nula univerzálnym darcom.
Od októbra už preto daroval trikrát, hoci by mal medzi každým odberom osem týždňov počkať a za rok darovať maximálne šesťkrát. "Situácia sa musí zlepšiť, inak bude musieť viac a viac Afgancov predávať časti svojho tela," upozorňuje.
„Ak niekto príde a bude chcieť moje oko, predám mu ho. Len aby moja žena mohla žiť,“ rozpráva aj tridsaťosemročný Gulbuddin, ktorý už predal obličku a kvôli svojmu zdravotnému stavu teraz nemôže pracovať. Doteraz za peniaze vydal dvanásťročnú dcéru Ruziyi a nedávno aj päťročnú Raciyi.
Zúfalá situácia sa navyše netýka len chudobných a nevzdelaných obyvateľov krajiny. Do biedy spadli aj ľudia, ktorí sa doteraz mali relatívne dobre.
Spisovateľ Džahíš Sahar Samir pred príchodom Talibanu učil literatúru v Kábule a bol členom tamojšieho Pen klubu. Teraz ponúka obličku, aby s rodinou mali čo jesť.
„Zo života sa stala každodenná výzva. Náklady sa hromadia. Jedlo, nájom a hľadanie spôsobov, ako sa v zime zahriať. Je toho na mňa veľa,“ opisuje. Taxikári, predavači, zmenárnici, tí všetci cez noc prišli o prácu. A teraz hovoria to isté: „Bojíme sa, že umrieme od hladu."