Úradujúci moldavský prezident Pavel Filip rozpustil v nedeľu parlament a na 6. septembra vypísal predčasné voľby. Informovala o tom agentúra AFP.
Filip podpísal dekrét o rozpustení parlamentu a predčasných voľbách po tom, čo ústavný súd v nedeľu pozastavil výkon funkcie proruskému prezidentovi Igorovi Dodonovi. Na jeho miesto vymenoval Filipa, ktorý bol do soboty úradujúcim predsedom vlády. Vystriedala ho Maia Sanduová.
Podľa agentúry RIA Novosti bolo toto rozhodnutie spôsobené odmietnutím Igora Dodona rozpustiť parlament. Ústavný súd vzal do úvahy žiadosť Filipa o rozpustenie parlamentu a v piatok konštatoval, že existujú podmienky pre tento krok. Dodon to označil za zúfalý krok k uzurpovaniu moci.
Ako informovala agentúra TASS, Ústavný súd konštatoval, že parlament musí byť rozpustený v dôsledku jeho neschopnosti splniť termín na schválenie novej vlády.
Moldavský parlament síce v sobotu schválil novú vládu v snahe ukončiť politickú krízu vyvolanú februárovými voľbami, v ktorých žiadna strana nezískala jasnú väčšinu. Dohoda však bola v rozpore so stanoviskom Ústavného súdu.
Podľa AFP by táto nová vláda predstavovala bezprecedentné spojenectvo medzi proruskými a proeurópskymi silami. Po mesiacoch rokovaní bola totiž dohodnutá koalícia medzi proruskou Socialistickou stranou Moldavska (PSRM) podporovanou Igorom Dodonom, ktorá obsadila 35 zo 101 parlamentných kresiel, a proeurópskym blokom ACUM, ktorý má 26 kresiel.
Cieľom dohody bolo vyšachovať druhú najväčšiu parlamentnú silu - Demokratickú stranu Moldavska (PDM) pod vedením vplyvného oligarchu Vlada Plahotniuca, ktorá v parlamente získala 30 miest.
Dodonova promoskovská strana podporuje vstup Moldavska do Ruskom vedenej Eurázijskej ekonomickej únie namiesto EÚ. Proeurópsky blok ACUM presadzuje členstvo v EÚ a NATO. Stredoľavá PDM sa snaží o vyvážený prístup k Moskve a Bruselu.
Dodon je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorý tiež podporuje separatistov v odštiepeneckom regióne Podnesterska. Mnohí Moldavci však dúfajú v budúcnosť v rámci Európy, v čom im je príkladom Rumunsko, s ktorým má bývalá sovietska republika úzke kultúrne väzby.
Moldavsko patrí k najchudobnejším krajinám Európy, jeho hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa bol v roku 2018 štyrikrát nižší než v susednom Rumunsku, vyplýva z údajov
Svetovej banky. Ekonomika krajiny je výrazne závislá od peňazí zasielaných Moldavčanmi pracujúcimi v zahraničí, no tiež poľnohospodárstva a vinárstva, ktoré vyváža predovšetkým do východnej Európy a Číny, približuje AFP.
Moldavsko v roku 2014 podpísalo asociačnú dohodu s EÚ, vlani však Brusel zredukoval svoju finančnú pomoc krajine s odvolaním sa na zhoršenie situácie v oblasti právneho štátu, čo bol odkaz najmä na problémy s bojom s korupciou.