Tucet členských štátov Európskej únie navrhuje, aby sa Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Kosovo, Macedónsko a Srbsko zúčastňovali na rokovaniach o politike EÚ ešte pred ich riadnym vstupom do Únie.
Uviedla to v pondelok tlačová agentúra Reuters.
Po niekoľkých rokoch "nezáujmu" zo strany EÚ o krajiny západného Balkánu sa veci začínajú meniť. Bulharsko ako krajina predsedajúca v Rade EÚ túto tému postavila medzi hlavné priority a "živiť" ju bude aj nadchádzajúce rakúske a potom rumunské predsedníctvo.
Európska komisia v utorok (6. 2. 2018) predstaví výročnú správu o integračnom pokroku balkánskych krajín, pričom by sa mala potvrdiť pozícia Čiernej Hory a Srbska ako lídrov skupiny na vstup do Únie do roku 2025.
Agentúra Reuters v tejto súvislosti informovala, že 12 členských štátov EÚ - Česko, Estónsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko a Taliansko - navrhujú organizovať každoročné summity EÚ s najvyššími lídrami západobalkánskych krajín - Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Kosova, Macedónska a Srbska.
Iniciatíva, predložená Európskej komisii koncom januára, predpokladá tiež, že ministri západobalkánskych krajín sa budú zúčastňovať na pravidelných rokovaniach EÚ v oblastiach, ako sú zahraničná politika, životné prostredie, verejné zdravie a doprava.
Podľa Reuters ide o návrh, ktorý prináša so sebou aj politické výzvy pre súčasných členov EÚ, keďže päť krajín Únie ešte stále neuznalo nezávislosť Kosova.
Z týchto piatich krajín sa len Slovensko pridalo k iniciatíve pre balkánske summity. Cyprus, Grécko, Rumunsko a Španielsko tak neurobili.
Nemecko, ktoré je najväčším čistým prispievateľom do rozpočtu EÚ, je pri tejto iniciatíve skôr opatrné a chce mať istotu, aby sa nezopakovali chyby pri začleňovaní Bulharska a Rumunska, čo znamená dobrú pripravenosť balkánskych kandidátov a ich pokrok pri riešení problémov s korupciou a organizovaným zločinom.