Pápež Ján Pavol II. sledoval pád newyorských dvojičiek po atentátoch v televízii, uvažoval o odstúpení a ako krakovský biskup vedel, že ho komunistická polícia odpočúva aj v spálni.
Toto všetko a ešte viac obsahuje kniha spomienok kardinála Stanislawa Dziwisza, ktorý bol 40 rokov najbližším spolupracovníkom Karola Wojtylu, až do jeho úmrtia 2. apríla 2005. Memoáre pod názvom Môj život s Karolom sa objavia na talianskom trhu už dnes, v sobotu kniha vyjde aj v Poľsku pod názvom Svedectvo.
Kardinál Dziwisz v knihe okrem iného uvádza, že pápež Ján Pavol II. nikdy priamo ani nepriamo nedaroval peniaze protikomunistickému poľskému hnutiu Solidarita. Napriek tomu arcibiskupský palác v Krakove za Wojtylových čias štátna bezpečnosť "prešpikovala" svojimi odpočúvacími zariadeniami. "Dobre sme vedeli, že všade sú elektronické uchá, a to aj preto, že boli také primitívne," spomína kardinál. Ešte vtedy arcibiskup Wojtyla veľmi rád žartoval na účet agentov: nahlas hovoril len to, čo chcel, aby sa dozvedeli, ale dôverné rozhovory viedol v parku alebo v horách.
Dziwisz v knihe tvrdí, že atentát, z ktorého pápež v máji 1981 vyviazol len tak-tak, si u tureckého atentátnika Aliho Agcu objednala ruská KGB. Svoju teóriu však nepodložil žiadnymi dôkazmi. Podľa kardinála taktiež Vatikán nikto pred atentátom nevaroval. A to aj napriek tomu, že bývalý šéf francúzskej rozviedky svojho času tvrdil, že s výstrahou poslal zvláštneho posla.
Teroristické útoky 11. septembra 2001 pápež Ján Pavol II. sledoval v priamom prenose v televízii. Od obrazovky ho odpútavali len modlitby. "Robil si veľké starosti, ako sa to skončí, aby útoky nespustili nekonečnú špirálu násilia," spomína Dziwisz. Kardinál v knihe taktiež potvrdil špekulácie, ktoré sa objavili už skôr, že pápež pre ťažkú chorobu zvažoval odchod z čela cirkvi v roku 2000. Po rozhovoroch s najbližšími poradcami však dospel k záveru, že sa podriadi božej vôli a zostane v úrade.