Vrátili ste sa z pracovnej cesty po východnom Slovensku. Aký dojem na vás urobil tento región? Pýtam sa preto, že často dostáva prívlastok menej rozvinutý.
- Samozrejme, aj ja som si všimol stav hospodárskeho rozvoja a infraštruktúry. Predovšetkým ma však zaujala krásna príroda a mnohé kultúrne a historické pamätihodnosti. Podľa mňa by sa v budúcnosti mohli stať magnetom pre turistov. Kvôli veľmi plnému programu som si nestihol urobiť detailnejší obraz, takže sa tam chystám opäť. Veľvyslanec by mal však poznať rozmanitosť krajiny a všetky jej regióny, preto sa chcem, samozrejme, pozrieť aj do ďalších regiónov Slovenska.

Vidíte v nemecko-slovenských vzťahoch zmeny od nástupu kancelárky Merkelovej a jej vlády k moci?
- Nie. Nemecko-slovenské vzťahy sa stále rozvíjajú. V súčasných podmienkach v 21. storočí ovplyvňujú bilaterálne vzťahy zmeny vlády len okrajovo. Po vstupe Slovenska do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie dosiahli naše vzájomné vzťahy veľmi intenzívnu úroveň. Svedčí o tom aj výmena návštev na najvyššej úrovni. V tejto súvislosti spomeniem napríklad návštevy prezidenta Köhlera alebo ministra zahraničných vecí Steinmeiera na Slovensku, ale aj jesennú návštevu premiéra Dzurindu v Nemecku.

Môže Slovensko počítať s ďalšími investíciami z Nemecka? V akých oblastiach a regiónoch by sa dali očakávať?
- Viete, o investíciách nerozhoduje vláda, ale samotné spoločnosti. Vlády na investičné rozhodnutia okrem rámcových podmienok, ktoré určujú, už nemajú vplyv. Ako viete, Nemecko patrí na Slovensku k najväčším investorom a najmä v oblastiach automobilového priemyslu, energetiky a telekomunikácií má silné zastúpenie. Musím priznať, že zatiaľ je najčastejším cieľom nemeckých investícií stále západné Slovensko a najmä oblasť Bratislavy. Na druhej strane, niektoré spoločnosti už majú záujem aj o iné regióny, ako napríklad spomínané východné Slovensko.

Európska komisia sa snaží presvedčiť staré členské krajiny EÚ, aby sa nebáli pracovnej sily z nových členských krajín. Bude Nemecko uvažovať o tom, že by sa predsa len vzdalo prechodných obmedzení, ktoré môžu trvať ešte päť rokov?
- Nemecko si v oblastiach voľného pohybu pracovnej sily a cezhraničných služieb uplatnilo prechodné obdobie do 30. apríla tohto roku. Je pravda, že toto prechodné obdobie si môžeme predĺžiť oznámením Európskej komisii o ďalšie tri roky, prípadne pri závažných hospodárskych a sociálnych rozdieloch je možné aj v roku 2009 predĺžiť ho ešte o ďalšie dva roky.
Myslím, že si rozhodnutie určite neuľahčujeme. Budeme brať do úvahy aj nezáväzné stanovisko Európskej komisie. Vzhľadom na hospodársku situáciu a situáciu na pracovnom trhu v Nemecku musíme však žiadať o pochopenie pre náš postoj. Prechodné obdobia nie sú namierené proti novým členským krajinám Európskej únie. Okrem toho, prechodné obdobie nevyužíva len Nemecko, ale aj ďalšie krajiny, tak ako to bolo určené v prístupovej zmluve.

V Nemecku sa v súčasnosti diskutuje o energetickej bezpečnosti, o zásobovaní energiou. Kresťanskí demokrati by chceli predĺžiť využívanie atómových elektrární, sociálni demokrati sú proti. Európska únia chce v budúcnosti spoločnú energetickú politiku. Na ktoré zdroje energie by sa mala Európa podľa Nemecka v budúcnosti orientovať?
- Európska komisia plánuje už čoskoro predložiť plán bezpečnej, konkurencieschopnej a trvalo udržateľnej energetickej politiky. Komisia sa bude následne na jarnom summite Európskej rady zaoberať konkrétnymi návrhmi v rámci vypracovania detailnej zelenej knihy (súbor pravidiel Európskej únie v určitej oblasti - pozn. red.) o energetickej politike v Európskej únii.
V koaličnej zmluve nemeckých vládnucich strán sa píše, že energetická koncepcia musí byť založená na vyváženom mixe zdrojov energií. Pre vládne strany má v súčasnosti najvyššiu prioritu bezpečné fungovanie jadrových elektrární a v tejto súvislosti pokračuje výskum v oblasti prevádzky jadrových elektrární.

Nemecko sa už niekoľko rokov pokúša získať miesto stáleho člena v Bezpečnostnej rade. Aké zloženie Bezpečnostnej rady by podľa vás najlepšie zodpovedalo súčasnej geopolitickej situácii?
- Najprv by som chcel poznamenať, že nám ide predovšetkým o reformu celej Organizácie Spojených národov. Zároveň sa snažíme o reformu Bezpečnostnej rady, v ktorej je aj Slovensko v súčasnosti nestálym členom. Snahy o reformu sú stále aktuálne. Žiada ju generálny sekretár OSN, mnohé štáty a aj záverečný dokument Valného zhromaždenia zo septembra 2005, ktorý podpísalo 191 štátov. Všeobecne sa pritom priznáva, že zloženie Bezpečnostnej rady neodzrkadľuje svet v 21. storočí.
Náš návrh, ktorý sme predložili spolu s krajinami ako Brazília či India, predpokladá rozšírenie Bezpečnostnej rady o šesť stálych a štyroch nestálych členov na celkový počet 25 krajín. Okrem spomenutých krajín by stále miesto dostali Nemecko, Japonsko a dvaja zástupcovia Afriky. O podrobnostiach, ako aj práve veta, sa ešte rokuje. Sme presvedčení, že návrh, ktorého spolutvorcom je aj Nemecko, má ako jediný nádej získať dvojtretinovú podporu vo Valnom zhromaždení OSN, ktorá je potrebná na jeho schválenie.