Minulotýždňový summit Európskej únie mal vyslať Európanom pozitívny signál. Nestalo sa tak. Práve naopak. Bruselský summit priniesol viac otázok ako odpovedí a úniu zanechal v ešte väčšom zmätku a nejednote. Únia tak nemá európsku ústavu ani rozpočet.
Šéfovia štátov a vlád odložili európsku ústavu bokom a vrátiť sa k nej chcú až o rok. Dali si prestávku na rozmýšľanie, zatiaľ však nepovedali, o čom chcú premýšľať. Štyri krajiny -- Dánsko, Portugalsko, Írsko a Luxembursko -- už referendá odložili. Veľkolepý projekt únie, na ktorého tvorbe sa zúčastňovalo mnoho politikov, diplomatov, ale aj predstaviteľov verejného života a ktorý európski lídri s toľkou pompou a slávou podpisovali v Ríme, tak zrejme zapadne prachom. V skutočnosti je totiž malá šanca, aby euroústavu prinajmenšom v najbližších dvoch rokoch ratifikovali všetky členské krajiny. Zatiaľ sa presne nevie, aký vplyv to bude mať na ďalšie rozšírenie. Hoci lídri deklarovali, že dostoja svojim záväzkom, ozývajú sa už hlasy o vyčerpanej absorpčnej kapacite únie. A tak nie sú vyhliadky najmä pre Turecko, ale ani Rumunsko a Bulharsko optimistické.
Ešte horšie to dopadlo s rozpočtom na roky 2007 až 2013. Neústupčivosť niektorých krajín nepoznala hranice. Ukazuje sa, že problémom Európy nie sú jej obyvatelia, ale lídri. Každý chcel byť víťazom, a tak sú všetci porazenými.
Prekvapením bola iniciatíva nováčikov -- chudobnejších ako všetci ostatní, ktorí prejavili ochotu zriecť sa časti svojich príjmov v záujme dohody. Opäť sa raz potvrdilo, že noví členovia sú akosi viac oddaní európskemu projektu ako jeho zakladajúci členovia. Majú skôr sklon k prekonávaniu ako vytváraniu prekážok. Nie je to tak dávno, čo francúzsky prezident Jacques Chirac v súvislosti s Irakom odkázal nováčikom, že premeškali príležitosť mlčať. Chirac spolu s britským premiérom Tony Blairom evidentne na minulotýždňovom summite premeškali príležitosť konať.
Čas na dohodu sa im kráti a ak to nestihnú v termíne, stratia na tom všetci. Aj preto možno súhlasiť so slovami luxemburského premiéra Jeana-Clauda Junckera, že únia nie je v kríze, ale v hlbokej kríze. Nedokázala skĺbiť rozšírenie a prehlbovanie spolupráce. Európa teraz pripomína veľrybu, ktorá sa ocitla na plytčine. Každý sa jej snaží pomôcť, ale iným spôsobom. Len aby nebolo neskoro.