Od EÚ požadujete, aby prijala účinné opatrenia proti extrémizmu. Prečo to robíte práve cez petíciu? Je to správny nástroj?
Sme právnici, máme radi zákony, myslíme si, že práve zákony menia pomery v spoločnosti.

Znamená petícia, že sa EÚ nevenuje tejto téme dostatočne?
Áno, definitívne áno. Ja sama som prišla z ľavicového politického hnutia, kde som sa ako občianka naučila, že občania naozaj musia použiť svoj hlas, musia občas dať nejaký stimul alebo popohnať politikov, aby sa začala diskusia a aby sa prijali zákony. Aj zo skúseností vieme, že politici akoby si netrúfali niektoré témy vecne a pozitívne nastoliť.

Na svojich stránkach píšete: „Chceme, aby bola Európa znovu bezpečná.“ Kedy Európa prestala byť podľa vás bezpečná?
Európa nie je bezpečná už mnoho rokov. Povedala by som, že od 11. septembra (2001, pád dvojičiek, poznámka redakcie), ale možno dokonca od roku 1990, keď v Káhire islamské krajiny podpísali Deklaráciu ľudských práv v islame. Na svete bol vždy nejaký extrémizmus, ja som to zažila počas mojej mladosti, len boli iné hrozby. Vyrástla som v Berlíne, ktorý bol predelený múrom. Vtedy proti sebe stáli dve mocnosti Sovietsky zväz a USA. Mali sme aj Irán, RAF (ľavicová teroristická organizácia, poznámka redakcie). Po páde Berlínskeho múru sa hrozby zmenili. Každé desaťročie má svoje výzvy. My dnes vnímame Európu inak, poznáme ju ako projekt mieru, za ktorý jej bola udelená Nobelova cena za mier, z tohto územia nevzišli vojny. To si potrebujeme zachovať. Avšak fakt, že v minulosti to bolo horšie, neznamená, že sa teraz máme len prizerať. Preto predkladáme náš návrh. To, že v minulosti boli obete, neznamená, že my s tým tera...