Tri dni pred začiatkom koaličných rozhovorov medzi sociálnymi demokratmi (SPD) a medzi konzervatívnym tandemom CDU-CSU už nová nemecká vláda nadobúda konkrétnejšiu podobu. Pritom isté sú dve veci. Na jej čele bude stáť predsedníčka CDU Angela Merkelová ako vôbec prvá žena na tomto poste v nemeckej histórii. Doterajší kancelár Gerhard Schröder zároveň v novom kabinete nebude, aj keď mnohí sociálni demokrati by tam tohto skúseného politického matadora radi videli.
O prioritách neskôr
Vedenie SPD včera vymenovalo osmičku svojich zástupcov do vlády. Hoci kresťansko-demokratická, resp. kresťansko-sociálna únia chce svojich kandidátov do vlády oficiálne oznámiť až v pondelok, aj tu sú už viac-menej známe mená možných ministrov v novej vláde. Diskusie o personálnom obsadení jednotlivých ministerstiev pritom zatiaľ zatlačili do úzadia programovú diskusiu o prioritách novej vlády. O tých sa bude intenzívne rokovať od pondelka, pričom ako prvoradé sa zatiaľ vykryštalizovali témy súvisiace s daňovou problematikou, nemeckým federálnym systémom a reformou pracovného trhu.
V daňovej oblasti je cieľ oboch koaličných zoskupení ten istý - zjednodušenie systému. Sporné sú cesty, ako tento cieľ dosiahnuť a sociálnym demokratom spôsobuje vrásky na čele aj plán CDU zvýšiť sadzbu DPH.
Merkelovej plány
Prvý pokus o reformu nemeckého federalizmu sa skončil neúspešne vlani v decembri. Angela Merkelová sa však netají tým, že zmenu systému presadí programovo už pri koaličných rozhovoroch. V prvom rade tu ide o rozdeľovanie financií medzi centrom a jednotlivými spolkovými krajinami.
Tvárou v tvár piatim miliónom nezamestnaných sú v oblasti pracovného práva nutné nové koncepty. CDU chce zmierniť ochranu zamestnaných osôb pri prepustení z práce, SPD je však rozhodne proti.
Kým veľké strany už definitívne našli cestu k sebe a k veľkej koalícii, ostatné menšie parlamentné strany sa za daných okolností obávajú i o svoje opozičné práva.
"Musíme zabrániť tomu, aby čierno-červená koalícia sústredila všetku moc do svojich rúk," povedal pre denník Handelsblatt generálny tajomník FDP Dirk Nebel. Podľa neho bude postoj vládnej väčšiny k opozícii skutočnou skúškou nemeckej demokracie. Sláva z novej moci by podľa neho nikomu nemala stúpnuť do hlavy. Tvrdí, že parlamentná kontrola musí byť zaručená.
V pozadí týchto obáv sa skrýva fakt, že opozícia - FDP, zelení a ľavicová strana - bude mať v novom Spolkovom sneme len 166 hlasov zo 614, pričom na výkon viacerých kontrolných právomocí je potrebné minimálne jednotretinové kvórum. To sa týka napríklad žiadosti o zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu alebo aj žaloby pre neplatnosť zákonných noriem na ústavný súd. Len na zriadenie vyšetrovacieho výboru postačuje štvrtina hlasov, čo je dosiahnuteľné, ale všetky tri opozičné strany musia ťahať za jeden povraz. V tejto súvislosti už FDP oznámila, že si nárokuje miesto predsedu vplyvného rozpočtového výboru.
Čo sa čaká v najbližších dňoch:
15. októbra - uskutoční sa zjazd strany Zelených, voľby však nie sú na programe, delegáti prerokujú zásady opozičnej politiky.
17. októbra - začnú sa oficiálne koaličné rozhovory medzi oboma tábormi, CDU/CSU a SPD. Na rozhovoroch sa zúčastní po 15 predstaviteľov oboch zoskupení, z centra i z jednotlivých spolkových krajín.
18. októbra - ustanovujúce zasadanie nového Spolkového snemu s voľbou predsedu. Prezident Horst Köhler odvolá z funkcie Gerharda Schrödera, ale zrejme ho potom poverí vedením vládneho kabinetu dovtedy, kým nebude schválený nový kancelár.
12. novembra - podľa Angely Merkelovej sa dovtedy majú skončiť koaličné rozhovory.
14. novembra - v Karlsruhe sa začne trojdňový zjazd SPD, ktorý by mal odobriť výsledky rozhovorov a zvoliť nové vedenie strany. CSU plánuje tzv. malý zjazd v Mníchove. Dovtedy už bude jasné, kto sa stane nástupcom Edmunda Stoibera v predsedníckej funkcii. Malý zjazd plánuje aj CDU.
17. novembra - tento deň je najskorším možným termínom pre voľby kancelára. Spolkový prezident do tejto funkcie oficiálne navrhne predsedníčku CDU Angelu Merkelovú. Na zvolenie potrebuje najmenej 308 hlasov, čo by nemal byť problém, CDU/CSU a SPD majú dohromady v sneme 448 poslancov.
Návrhy na personálne obsadenie
Za SPD:
Franz Müntefering - doterajší predseda SPD sa zrejme stane vicekancelárom a ministrom práce.
Peer Steinbrück - skúsený politik, doterajší predseda vlády spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko, bude riadiť rezort financií.
Walter Steinmeier - tento právnik a politológ bude pravdepodobne stáť na čele nemeckej diplomacie ako nový spolkový minister zahraničných vecí; v posledných rokoch pracoval ako vedúci úradu spolkového kancelára.
Heidemarie Wieczoreková-Zeulová - zostane zrejme vo funkcii ministerky pre rozvoj a bude jednou z tých členiek vládneho kabinetu, ktoré sa postarajú o kontinuitu vo výkone štátnej moci.
Ulla Schmidtová - aj ona by mala naďalej zostať ministerkou zdravotníctva.
Brigitte Zypriesová - tretia ministerka, ktorá si udrží doterajší rezort - riadi ministerstvo spravodlivosti. Posilnenie ženského prvku v novej spolkovej vláde je vďaka príchodu A. Merkelovej neprehliadnuteľné.
Sigmar Gabriel - tento bývalý predseda vlády spolkovej krajiny Dolné Sasko by sa mal stať ministrom životného prostredia.
Wolfgang Tiefensee - súčasný starosta Lipska bude ministrom dopravy a možno prevezme do svojich rúk aj problematiku rozvoja východného Nemecka. V politickom slovníku sa tým rozumie územie bývalej Nemeckej demokratickej republiky, ktorého obyvatelia sa aj pätnásť rokov po zjednotení krajiny cítia odsunutí na druhú koľaj.
Za CDU/CSU:
Angela Merkelová - kancelárka
Edmund Stoiber - predseda CSU a predseda spolkovej krajiny Bavorsko by mal prevziať ministerstvo hospodárstva. Hovorí sa však aj o jeho právomociach voči Bruselu, čo mnohé iné rezorty považujú za prílišnú koncentráciu moci, takže v tomto bode ešte možno predpokladať diskusiu.
Horst Seehofer - podpredseda strany CSU môže byť novým ministrom poľnohospodárstva a ochrany spotrebiteľov. Uvažuje sa však aj o Gerde Hasselfeldovej, podpredsedníčke šéfa skupiny konzervatívcov v parlamente a ľavicovo orientovanej predstaviteľke CSU.
Wolfgang Schäuble - známy nemecký politik ešte z čias vlády kancelára Helmuta Kohla, po atentáte ochrnutý, sa považuje za možného ministra vnútra.
Franz-Josef Jung - Šéf parlamentnej skupiny v Hesensku by sa mohol stať novým ministrom obrany. Spomína sa však aj meno šéfa poslancov CSU v parlamente Michaela Glosa, ktorý bol doteraz v parlamente jedným z najčastejších rečníkov.
Annette Schavanová - Ďalšia žena vo vláde, ktorá doteraz zastávala post ministerky kultúry v Bádnsku-Wittembersku by mala prevziať rezort školstva a vedy. Je silným spojencom a podporovateľom Merkelovej.
Norbert Röttgen - Blízky spojenec Merkelovej by mohol byť rovnako ministrom zodpovedným za koordináciu práce kabinetu.
Ursula von der Leyenová - Ďalšia žena by mala šéfovať rezortu rodiny.