Dôkazy, že firma Volkswagen spolupracovala s brazílskou vojenskou diktatúrou, viedla čierne listiny vlastných zamestnancov s uvedením ich politickej orientácie a umožňovala ich zatýkanie a mučenie na pracovisku, sa množia. Vyplýva to zo správ niektorých nemeckých médií.
V žalobe sa uvádza, že firma zhotovovala čierne listiny zamestnancov a odovzdávala informácie o ich údajnej podvratnej činnosti brazílskym úradom. Podľa agentúry DPA bolo len v lete 1972 najmenej šesť zamestnancov VW na pracovisku zatknutých. Niektorí údajne boli v továrni i mučení. Postihnutí vyčítajú automobilovému koncernu, že si tak chcel zabezpečiť pokoj na prácu.
Táto firemná ochranka, ktorú od začiatku viedli bývalí dôstojníci brazílskej armády, špehovala zamestnancov, dokumentovala ich politické presvedčenie a správy o nich odovzdávala miestnej politickej polícii. "Podniková ochranka sa správala, ako by bola predĺženou rukou politickej polície vnútri Volkswagenu," povedal denníku Süddeutsche Zeitung jeden z vyšetrovateľov v Sao Paule.
Brazílska vyšetrovacia komisia už skôr objavila známky toho, že desiatky podnikov vrátane Volkswagenu a ďalších zahraničných automobiliek, pomáhali v 80. rokoch brazílskej armáde identifikovať odborových aktivistov, ktorí by mohli podnecovať zamestnanecké nepokoje.
Automobilka Volkswagen v Brazílii pôsobí od roku 1953 a zamestnáva tu do 20 000 ľudí. V krajine vládla v rokoch 1964 až 1985 vojenská junta. Počas tejto doby prišli stovky ľudí o život a tisíce sa stali obeťami mučenia.
Koncern podľa DPA zvažuje kolektívne odškodnenie a oficiálne ospravedlnenie. V novembri minulého roka poveril tiež nezávislého historika Christophera Koppera z Univerzity v Bielefelde, aby jeho brazílske aktivity preskúmal. Rešerše majú byť uzavreté do konca tohto roka a spoločnosť sľubuje, že ich zverejní.