Je október roku 1944 a vojna v Pacifiku prechádza do svojej záverečnej fázy. Američania sú blízko víťazstvu v bitke pri ostrove Leyte, v ktorej sa rozhoduje o osude Filipín. Japonci začnú používať novú taktiku - samovražedných letcov kamikadze. Jej princíp bol jednoduchý: lietadlo naplnené bombami narazí do vojnovej lode, čím ju vyradí z bojaschopnosti. Na japonskú stranu mali útoku priniesť stratenú iniciatívu a zvrátiť vývoj vojny.
O pilotov núdza nebola...
Útok pilota kamikadze na USS Essex 25. októbra 1944
Nájsť dostatočné množstvo samovražedných dobrovoľníkov nebol pre Japonské cisárstvo problém. Prednosť smrti pred zajatím, alebo porážkou, má v japonskom vojenstve dlhoročnú tradíciu. Odvodzuje sa od samurajského kódexu Bušido- v podstate ide o tézu, podľa ktorej má byť samuraj pripravený kedykoľvek položiť život za svojho pána, píše web BBC. Vo vtedajších reáliách išlo o cisára Hirohita.
... a stačil im základný výcvik
Neexistuje jediný dôkaz, že by bol ktorýkoľvek z pilotov k útoku nútený, alebo že by boli tí, ktorí ho odmietli, akokoľvek perzekvovaní. Do jednotiek kamikadze boli zväčša vyberaní mladí a slobodní muži, jedináčikovia obvykle nasadení neboli. Piloti prešli len základným výcvikom, na pristávanie sa veľký dôraz nekládol - už z charakteru útoku vyplýva, že ak má byť úspešný, pristátie potrebovať nebude.
Americká strana uvádza, že eviduje 2800 kamikadze náletov, pri ktorých stratila 34 lodí a 368 bolo poškodených. Útoky zabili 4900 námorníkov, ďalších 4800 zranili. Niektoré zdroje uvádzajú, že útokov bolo takmer 4000.
A aký je výsledok celej akcie? Vojna bola v štádiu, keď Japonci boli zatlačovaní späť na domovské ostrovy a pár desiatok potopených amerických lodí za cenu stoviek životov pilotov a lietadiel nemohli neodvratný výsledok zvrátiť. Ďaleko väčší dopad mali na psychiku amerických námorníkov. Na výsledku vojny však nemohli zmeniť nič.