Sen každého človeka, ktorý pracuje s veľkým objemom dát je jasný - vyššie prenosové rýchlosti. Či už si sťahujete film, objemné súbory, alebo potrebujete rýchly internet k svojej práci.
Už teraz patríme ku krajinám s veľmi dobrou dátovou infraštruktúrou, no operátori posúvajú hranice stále ďalej - aktuálne je vysnívaným bodom rýchla sieť piatej generácie 5G. Tej sa však ešte v blízkej dobe nedočkáme.
Veci sa ale posúvajú postupne dopredu a Slovak Telekom v týchto dňoch otestoval revolučnú technológiu Massive MIMO (mMIMO) pre 4G sieť.
Tá zároveň predstavuje jeden zo základných stavebných kameňov sietí piatej generácie.
Vyššie rýchlosti na jednej bunke
Technológia Massive MIMO je založená na tom, že násobí kapacitné zdroje pre všetkých používateľov súčasne prihlásených na jednu bunku mobilného vysielača. Anténa základňovej stanice obsahuje viac anténnych prvkov a dokáže vďaka tomu vytvoriť viac užších zväzkov - a tie zameria na konkrétneho používateľa (viď foto nižšie).
Umožní sa tak zvýšenie využiteľnosti prenosových pásiem. Totiž pásma, ktoré sú v aktuálnej sieti zdieľané, sa teda budú môcť použiť v rovnakej lokalite viacnásobne.
Výsledkom sú vyššie rýchlosti prenosu dát v porovnaní so súčasnou technológiou.
Pilotný test prebiehal v spolupráci so spoločnosťou Ericsson a bol prvým testom tejto technológie na Slovensku. Tiež bol jedným z prvých testov technológie v Európe vôbec.
„Massive MIMO nás posúva o krok bližšie k budúcnosti a k očakávanému nasadeniu 5G siete. Očakávame, že siete piatej generácie prinesú vysokú kapacitu pre tisícky používateľov súčasne. Vďaka skúsenostiam získaným z tohto pilotu sa môžeme na túto budúcu potrebu dostatočne pripraviť," uviedol výkonný riaditeľ technológií a IT Slovak Telekomu a T-Mobile CZ Branimir Marič.
Pilotná skúška prebiehala v Dúbravke v Bratislave na troch základňových staniciach. V ideálnom prípade môže riešenie mMIMO navýšiť kapacitu bunky vysielača približne päťnásobne, v praxi ide o zhruba trojnásobok.
Pri teste, ktorý prebiehal len na 10 MHz časti dostupného pásma, boli namerané rýchlosti vyše 100 Mbps na jednu bunku, čo je viac ako dvojnásobok pri aktuálne využívanej technológii. Pri využití plnej 20 MHz šírky pásma by však rýchlosti v praxi presiahli 200 Mbps.