Nech žije Taliansko. Takmer sto popredných výtvarníkov 20. a 21. storočia a viac ako sto diel naprieč umeleckými štýlmi, hnutiami, skupinami, školami, prúdmi a jedincami. Galéria mesta Bratislavy a Taliansky kultúrny inštitút priniesli na Slovensko jednu z najvýznamnejších výstav talianskeho umenia Viva Italia!.
Talianska smršť
V súvislosti s talianskym pôvodom výstavy netreba dvakrát podčiarkovať, že jej hlavnou črtou je bláznivosť. Napríklad rad sklápacích drevených sedadiel ako inštalácia Massima Nannucciho Štvrtý rad vľavo. Vytrhnutá nie je z konceptu, ale zo starej kinosály. Paradoxne, dielo na sedenie slúži na pozeranie.
Michelangelo Pistoletto má zase v Pálffyho paláci sieťotlač na oceli nazvanú Venuša Mária. Venušin halucinačný účinok spočíva v zrkadlovom efekte, ktorý hosťovi umožňuje „vstúpiť“ do diela. Ako provokujúce prepojenie so Slovenskom pôsobí farebná fotografia Fabrizia Garghettiho Andy Warhol pred Leonardovou Večerou. Otec pop-artu, zaodetý v teplákovej bunde, na nej nedbalo a neúctivo otočený chrbtom postáva pred slávnym obrazom otca renesancie.
„Na výstave sú skutočne prezentovaní najvýznamnejší talianski umelci, ktorí zohrali dôležitú úlohu vo formovaní svetového výtvarného umenia. Sú tu známi autori transavantgardy Cucchi, Paladino a Chia, ktorí výrazne ovplyvnili aj mnohých slovenských autorov. Takisto sú tu významní autori z oblasti Poesia visiva ako Marcucci, Ori, Pignotti, Malquori, Miccini, Ketty La Rocca, Perfetti a mnohí ďalší. Zbierka je veľmi citlivo koncipovaná a jednotliví autori sú zastúpení ťažiskovými prácami, čím sa zvyšuje jej celková pôsobivosť,“ hovorí riaditeľ Galérie mesta Bratislavy Ivan Jančár.
Povedz to obrazom
Ďalšou charakteristickou črtou expozície sú nezvyčajné príbehy vystavujúcich umelcov a občas aj samotných diel. V Bratislave prezentovaná tvorba Roberta Crippu vznikla ako reakcia na masaker v Kongu v roku 1961.
S desiatimi prácami sa víťazom v kategórii výtvarník s najväčším množstvom vystavených diel stáva Zoran Mušič. Ide o umelca, ktorý bol v roku 1944 deportovaný do koncentračného tábora v Dachau, kde v extrémne ťažkých podmienkach potajme tvoril. V Pálffyho paláci si môžete pozrieť krajinky a pasúce sa zvieratá z Mušičovho neskoršieho a zároveň najkreatívnejšieho obdobia.
Diela Carla Guarientiho zase preslávil ich slávny majiteľ. Guarientiho obrazy mnoho rokov patrili zbožňovanému i zatracovanému spisovateľovi Dinovi Buzzatimu. Na Viva Italia! je to už raz tak, že ak vás neohúri bizarné dielo, spraví tak určite príbeh autora. Viva omráčenie.