„Hlúpy ten, čo dáva, ale hlúpejší, kto neberie.“ Peter Pišťanek v románe Rivers of Babylon z roku 1991 vyriekol nečakane presné posolstvo o budúcnosti. Veksláci, prostitútky, šmelinári, vydierači, ale aj zlodeji a skorumpovaní politici charakterizovali prvé porevolučné desaťročie omnoho výstižnejšie ako politické heslá o láske a súdržnosti z tribún. Príbeh sympatického neokrôchanca Rácza (to jemu vložil autor do úst úvodný výrok), ktorý chladnokrvne a bez ľútosti kráča za svojím cieľom a na svojej ceste poráža celý kolorit ním nenávidených postavičiek z bratislavských ulíc, tak zasiahol presne.
Cowboy z kotolne
V čase vydania mal román navyše všetky charakteristiky moderného literárneho diela. Pišťankov pružný a britký jazyk, tvrdý čierny humor, slang a vulgarizmy, ktoré vsunul do dialógov pestrých charakterov zo stoky spoločnosti, zaručili dielu nesmrteľnosť. Hotel Ambassador, kde Rácz pracuje ako kotolník, a jeho okolie totiž predstavujú zvláštny mikrosvet. Sú metaforou našej krajiny, v ktorej po prvom nádychu slobody priveľa ľudí zatúžilo rýchlo získať úspech a peniaze. Rivers of Babylon v Slovenskom národnom divadle (v duchu knihy) ukazuje, aká jednoduchá cesta k nim vedie. Stačí si vybrať „správnu“ stranu. Potlačiť vlastné svedomie a pridať sa k stelesnenému zlu v podobe jednoduchého „cowboya“ z kotolne, Rácza. Vidiečana s nožom zamasteným od slaniny, ktorý popri mechanizmoch kotolne veľmi rýchlo pochopí aj mechanizmy čierneho trhu a vyrastie na bratislavského dona Corleoneho s vyberaným módnym vkusom a vplyvom na vrcholnú politiku. A prežije americký sen na slovenský spôsob.
Trochu iný komiks
Slovinský divadelník Diego de Brea je v SND známou firmou. Jeho réžie doteraz vždy vzbudili rozruch. Za inscenáciu Coriolanus (2011) získal ocenenie divadelnej kritiky DOSKY, Malomeštiakova svadba (2013) získala prívlastok „terapia šokom“ a rozdelila hľadisko na dva opozičné tábory. Možno predpokladať, že dramatizácia Rivers of Babylon tiež nebude prijatá celkom jednoznačne. Režisér totiž autora nenasleduje bezhlavo. Pišťankove pestrofarebné, viac menej komicky spotvorené postavy, cielene premaľováva do temnejších farieb. Jeho hrdinovia sa stávajú bezcitnejšími, nervóznejšími, výbušnejšími, neustále uväznenými v kŕči s jedinou spoločnou charakteristikou – bezhlavou túžbou po peniazoch. Vyzerá to doslovne tak, akoby komiksového majstra Pišťanka prepracoval majster komiksu s trochu odlišnou estetikou, režisér de Brea.
Ostré pohľady, hvízdanie vetra
Rácz, v predlohe uzlík nekontrolovateľných nervov, sa v podaní Milana Ondríka mení na inteligentného, cieľavedomého a učenlivého gangstra s frajerským klobúkom, ktorý bez strachu drví zaužívané pravidlá hry. Ráczov verný „psík“ Ďula v knihe podlieza stoly s rezňom v ústach. Jeho predstaviteľ Robo Roth tu namiesto toho groteskne krepčí po parkete v rytme tanečnej country hudby. Takýchto príkladov by bolo viac. Režisér skrátka aplikuje na predlohu vlastný divadelný jazyk. Úctyhodne dokáže skrotiť pre javisko často smrtonosné skoky v deji a rýchle presuny medzi jednotlivými miestami. Na hotelový apartmán, reštauráciu i kuchyňu stačia náznakové hrdzavo kovové kulisy kotolne a všadeprítomný opar. Medzi nimi sa odohrajú desiatky tvrdých slovných aj fyzických potýčiek medzi kuričom a všetkými, ktorí sa odmietajú prispôsobiť. Dramatické konflikty striedajú momenty ticha. Herci sa zastavia, vzájomne sa hypnotizujú ostrým pohľadom, sálou sa nesie hvízdanie vetra prúdiaceho kotlami. Aj vďaka zvukovému detailu vybranému z úvodu knihy sa napätie dá doslova krájať. Režijná koncepcia, v ktorej herci skáču z dialógu do dialógu a z akcie do akcie si vyžaduje výnimočnú koncentráciu. Petra Vajdová ako chladná Silvia, Alexander Bárta ako neurotický Urban, Ľubomír Paulovič ako opojný Hurensson a všetci vyššie spomenutí aktéri pristúpili na režisérovu náročnú víziu. Babylonské rieky tak šliapu ako hodinky.
Žiadna komédia... thriller
Diego de Brea nepokryl celú komplexnosť predlohy a podobne ako jeho filmoví tvorcovia musel odstrániť nejednu z „miniepizód“. V komiksovej estetike však vytvoril nečakane úderný thriller o splnených snoch jedného gangstra. Režisér v ňom naznačuje, že vláda peňazí zďaleka neskončila v deväťdesiatych rokoch. Naši Ráczovia len stihli vymeniť pochybné kšefty za teplé miesta v politike. Kladie aj ďalšiu nemenej pálčivú otázku. Kam by to títo „gangstri“ dotiahli, keby nemali toľko verných a spoľahlivých nasledovníkov?
Autor je divadelný kritik.