Básnik, prekladateľ a politik Miroslav Válek bol dlhé roky ministrom kultúry Slovenskej socialistickej republiky (SSR), ale aj významným predstaviteľom modernej slovenskej poézie. Zomrel presne pred 25 rokmi.
Narodil sa v Trnave 17. júla 1927, kde vyštudoval Obchodnú akadémiu. Po skončení Vysokej školy obchodnej v Bratislave pracoval ako redaktor v rôznych časopisoch (Mladá tvorba, Romboid, Mladé letá, Týždeň), predsedal Zväzu slovenských spisovateľov. V rokoch 1962-1966 bol šéfredaktorom v tom čase pre slovenskú literatúru zlomového mesačníka Mladá tvorba, ktorá zohrala po roku 1956, po páde kultu stalinizmu, dôležitú úlohu vo vývine slovenskej kultúry. Sústreďovali sa okolo nej mladí literáti, výtvarníci a dramatici, čerpajúci zo slovenského nadrealizmu a medzivojnových avantgárd. V rokoch 1966-1967 Válek viedol časopis Romboid a v roku 1968 sa spolupodieľal na obnovení Nového slova.
Po roku 1968 pôsobil vo vysokých politických funkciách, v rokoch 1969-1988 bol ministrom kultúry SSR. Nielen básnik Ivan Štrpka naňho spomínal ako na človeka, ktorý z tejto pozície niektorým umelcom pomohol a iných potopil. Aj z tohto dôvodu zostal v dejinách zapísaný ako kontroverzná osobnosť. Z politiky odišiel dobrovoľne ešte pred Nežnou revolúciou v novembri 1989.
Svoje prvé literárne pokusy uverejňoval v rokoch 1946-1948 v trnavskom dvojtýždenníku Plameň, kde mu vyšlo niekoľko lyrických básní, prezrádzajúcich jeho nesporný talent.
Debutoval v roku 1959 zbierkou Dotyky, plnou básní s ľúbostnou tematikou. Nasledovala zbierka Príťažlivosť (1961), kde medzi najznámejšie patrí báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať, v ktorej básnik zobrazil svoju tragickú skúsenosť s vojnou. Báseň je formálne inak podaným protestom proti fašizmu a diktatúre ako takej. Ďalšie originálne Válkove verše obsahujú básnické zbierky Nepokoj (1963) a Milovanie v husej koži (1965). Obsahovo inak vyznieva básnická skladba Slovo (1976), ktorej kontroverzné prijatie vyplývalo hlavne z Válkovej oddanosti ku komunistickej ideológii. Zbierkou Z vody sa v roku 1977 vrátil k svojej expresívnej ľúbostnej lyrike. Niektoré jeho básne si vybrali ako texty k piesňam speváci Pavol Hammel a Miro Žbirka.
Výber z jeho publicistickej činnosti, zameranej na problémy literatúry, ale aj na otázky rozvoja socialistickej kultúry vyšli knižne pod názvom O literatúre a kultúre (1979). Neodmysliteľnou súčasťou životnej cesty Miroslava Válka bola jeho politická činnosť. Bol slovenským ministrom kultúry v období tzv. normalizácie (1969-1988) i členom najvyšších orgánov komunistickej strany. Ako politik sa hlásil k normalizácii, ako minister kultúry sa snažil zmierňovať jej dopad na slovenskú kultúru, brániť ju pred hrubými mocenskými zásahmi.
Nielen naša literárna a umelecká verejnosť hodnotí Miroslava Válka ako svetového básnika s mimoriadnym talentom. Jeho diela a výbery z jeho diel vyšli preložené do 14 cudzích jazykov a boli publikované v zahraničných časopisoch a antológiách. Válkove knihy pre deti vyšli v Bulharsku, Fínsku, Grécku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Rusku, Spojenom kráľovstve, Ukrajine a v Spojených štátoch amerických.
Okrem vlastnej tvorby prekladal Miroslav Válek svetovú poéziu z francúzštiny, poľštiny, češtiny a ruštiny. Bývalý minister kultúry SSR Miroslav Válek zomrel 27. januára 1991 v Bratislave, dožil sa 63 rokov.
StoryEditor