Čo má spoločné Fiľakovo, 23-karátové zlato a jeden z najmocnejších mužov sveta? Knihu. A meno Antal. Časťami tejto skladačky sú aj monacké knieža a taliansky papier. Stále hľadáte odpoveď? Zalistujte si s nami v úspešnom rodokmeni jednej rodiny.
Antalovci sú jediní na svete, kto vyšíva na obaly kníh zlatými a striebornými niťami. Vedia vám fotku preniesť aj na kovovú doštičku či pozlátia alebo postriebria okraje strán. „Niektorí zdobia okraje fóliou, no nikto okrem nás ich nezláti 23-karátovým zlatom,“ hrdí sa rodina. Len samotné zlátenie trvá dva týždne, lebo jednotlivé vrstvy musia poriadne preschnúť. Ďalšie dva-tri mesiace by sa s knihou nemalo nič robiť. A, len tak pre zaujímavosť, na nanášanie zlatých plátkov sa používa štetec z chvosta veveričky. Na žiadnom inom totiž plátok zlata nedrží. Ale toto je už tá žiarivá časť príbehu.
Od Monackého kniežaťa k Putinovi
„Známy slovenský fotograf Filip Kulišev si u nás nechal urobiť svadobný dar pre monacké knieža Alberta II. Najprv jednu fotografiu, potom celú knihu,“ spomína. Kniežaťu sa knihy tak zapáčili, že si ich teraz sám necháva vyrábať pre osobnosti či štátnikov. Jedna z nich si našla cestu až do Kremľa, do rúk jedného z najmocnejších mužov sveta – ruského prezidenta Vladimira Putina. No v knihovničke ju má aj naša hlava štátu, azerbajdzansky prezident či viacerí top podnikatelia a firmy.
Napriek tomu na Slovensku zostáva len zhruba tretina fotokníh z Fiľakova. „Veľmi sa nám darí v Maďarsku, ale nájdete ich v podstate po celej Európe, zopár sme posielali do Kanady a niekoľko ich pred časom zobral jeden fotograf aj do Dubaja,“ uzatvára Milan Antal. Poďme pekne od začiatku.
Otec a syn Antalovci. Ich fotoknihy majú v poličkách aj hlavy štátov.
Farba ako kľúč k úspechu
„Začínali sme vlastne ešte krátko pred revolúciou s fotením,“ vysvetľuje Milan Antal starší, ako sa pár učiteľov dostal k netradičnému remeslu. „Boli to hlavne svadby či rôzne akcie,“ pokračuje bývalý telocvikár, keď nás usádza vo fiľakovskom ateliéri. Hlavnou devízou v novom biznise bola farba. „Farebná fotografia bola vtedy veľkým hitom, no nie každý ju vedel robiť.“ A práve kvalita a rýchlosť im čoskoro priniesli toľko práce, že to popri učiteľskom živote nestíhal, takže ho zavesil na klinec.
Čistokrvný biznis
Začiatky však neboli ideálne – bolo treba investovať do techniky. A tak sa do Fiľakova dostali stroje, o ktorých sa v tom čase fotoštúdiám v bývalom Československu ani len nesnívalo. „Jeden sme viezli rozložený v kufri našej Lady z Nemecka,“ vysvetľuje Marta Antalová. Na colníkovu otázku, či niečo vezú, mal jej manžel pohotovú odpoveď: len misky na vyvolávanie fotografií. „Na zadnom sedadle spal pod dekou náš malý syn, tak si len pozrel pasy a pustil nás. Ale keby bol otvoril kufor, bol by to poriadny problém,“ smeje sa.
Techniku bolo treba splácať, a preto keď jeden zo zamestnancov odišiel na materskú dovolenku, museli zapnúť na vyššie obrátky. Milan Antal junior, vtedy školopovinný chlapec, tak musel tráviť večery sám doma. Aj preto bolo prirodzené, že popri vysokej škole pridal ruku k dielu... teda k rodinnému biznisu. „Bolo to náročné – cez deň v škole v Banskej Bystrici, do noci vyvolávanie veľkoformátových fotografií a ráno späť do školy,“ spomína. A aby toho nebolo málo, do antalovskej firmy zapojil neskôr aj manželku Michaelu.
Monackému kniežaťu sa kniha fotografa Filipa Kuliševa (vľavo) tak zapáčila, že si rovnaké necháva robiť pre prominentných známych. Snímka: Eric Mathon
Garancia? 200 rokov
V dnešnom svete technológií, kde pre fotografiu stačí len siahnuť do vrecka po smartfón, sa postupy, ktoré opisujú Antalovci, môžu zdať ako z doby kamennej. No práve klasické vyvíjanie fotografií im zabezpečilo prestíž aj prácu. Aby si robotu urýchlil, vymyslel niekoľko zlepšovákov.
„Aj teraz robíme všetko chemicky na fotografický papier. No vďaka tomu k nám chodia študenti umeleckých škôl z Bratislavy, ako aj známi slovenskí fotografi,“ dôvodí Milan Antal. Ďalšia vec, ktorá k nim doviedla napríklad Jakuba Klima, Filipa Kuliševa, Vlada Baču, Laca Struhára či Karola Kállaya, boli veľkorozmerné fotografické obrazy, ktoré tiež nezvláda každý. Najmä v kvalite, ktorá obstojí aj vo svetových galériách. „Mnohí galeristi nechcú digitálne tlačené fotografie, ale práve starú dobrú klasiku.“ Okrem toho vás vďaka špeciálnemu UV laku z vlastnej antalovskej dielne doslova prežijú. „Garantujeme farbostálosť dvesto rokov vo fotoknihách a sto päťdesiat rokov pri galerijnom osvetlení“ dodáva Antal mladší.
Manufaktúra po fiľakovsky
Túžba po dokonalosti postupne premenila bývalú schátranú budovu z čias socializmu na pozoruhodnú manufaktúru. O nejaký čas sa totiž k fotografiám pridalo aj rámovanie a fotoknihy. Že to nie je nič výnimočné? Tak vás možno presvedčí viac ako 3 500 rôznych profilov rámov, ktoré majú Antalovci k dispozícii. „Toto je najmä moja doména, rada skúšam nové kombinácie,“ usmieva sa pani domu, keď prechádzame chodbou ovešanou tisíckami vzoriek. Alebo možno skutočnosť, že okrem hotelov či galérií nájdete ich rám aj na vyše storočnom obraze Františka Jozefa, ktorý visí v Ľupčianskom hrade.
Členovia rodiny totiž všetko robia ručne – od rámovania cez vytváranie obalov aj samotných stránok fotokníh až po špeciálne darčekové kazety, v ktorých sú uložené.
Marta Antalová je špecialistkou na rámovanie. Vyberať môže až z 3 500 rôznych variantov.
Štyri tony papiera a jedna krava
„Všetko sme si vyvíjali systémom pokus – omyl. Súčasné omyly sú však poriadne drahé,“ vysvetľuje jeho syn. Znamená to, že ak sa napríklad vnútri knihy nájde čo len malý kaz, niekoľkotýždňová práca nemilosrdne putuje do koša. Alebo skutočnosť, že vďaka drobunkej chybe na koži sa do „celej kravy“ odeje niekedy len jedna či dve knihy.
Nech prehovoria fakty: krémový art papier, ktorý používajú na vnútorné obaly fotokníh, vyrobila španielska fabrika len pre nich. „Museli sme však zobrať štyrid tony, lebo jeho výrobu obnovili iba kvôli nám,“ smeje sa Milan Antal st. V jednej z dielní nám zas ukazuje špeciálny papier či skôr akúsi fóliu, ktorá sa natavuje na stránky kníh. A vďaka ktorej prežijú bez ujmy napríklad aj krst šampanským.
Iste vás bude zaujímať, čo za to. „Cena závisí od počtu strán, veľkosti, použitých materiálov a ďalších faktorov,“ vyratúva Milan Antal mladší. Len samotný materiál na jednu knihu však neraz stojí aj niekoľko sto eur. K tomu prirátajte cenu za prácu na vytvorení, eventuálne zlátenie či na mieru vyhotovená krásna drevená kazeta. „Mnohé tieto produkty vyrábame výlučne ručne čo je zárukou našej kvality “ pridáva sa otec.
A kto po takejto knižke siahne? Najmä fotografi, no napríklad aj firmy ako prezentácia či darček pre svojich partnerov. Aj pre ich individuálny prístup dnes knihy s logom Antal Photo Books nájdete po celom svete a tiež v knižniciach mocných.