Ak hľadáte destináciu, ktorá spája históriu, špičkovú gastronómiu a fascinujúce prírodné scenérie, vaše kroky by mali smerovať na severozápad. Presnejšie do Alghera. Z Bratislavy sa sem nízkonákladavou spoločnosťou Ryanair dostanete za pár desiatok eur. Let trvá necelé dve hodiny.

Idylka, ktorú si zaslúžime

Historické centrum Alghera, Centro Storico, patrí medzi najlepšie zachované stredomorské mestské jadrá na Sardínii. Mesto bolo po stáročia významným prístavom, preto vznikol rozsiahly systém opevnenia. Dnes sú kamenné hradby Bastioni jednou z najväčších atrakcií.

Prechádzka po Bastioni Marco Polo pri západe slnka patrí medzi najkrajšie zážitky v meste. Svetlo sa odráža od historických kamenných budov a vytvára typickú zlatistú atmosféru, zatiaľ čo sa slnko pomaly ponára do mora.

My sme tu trávili spravidla každý večer. Promenáda je posiata tavernami a bar...

Zdvorilo kývnem hlavou, už som to počul. Veľakrát, na rôznych miestach. „Až vojdete dovnútra, vykríknete úžasom,“ hovorí sprievodkyňa Katherine v historickom centre mesta Bayreuth. Stojíme pred domom, ktorý je pekný. Ale nijako výnimočný. Rozhodne nie na prvý pohľad. „Nemal byť! Bežní ľudia nemali vidieť, čo ukrýva,“ všimne si Katherine môj podozrievavý pohľad. Dobre. Je to budova, ktorú dala postaviť Vilemína Pruská. Už to má naznačiť, že výnimočná bude. Rovnako ako bola výnimočná táto žena....

Jedným z nich je aj Dan Thompson, ktorého príbeh sa začal písať v roku 2025, keď získal ostrov v malebnej filipínskej provincii Palawan.

Pomenoval ho podľa svojej technologickej firmy Sensay a vyhlásil tu mikronárod. Namiesto bežných politikov však do čela štátu dosadil rad botov poháňaných umelou inteligenciou.

Boti sú namodelovaní podľa významných historických osobností. O osude ostrova tak spoločne rozhodujú napríklad Winston...

Hovoríte si, čo by sa mohlo stať? Veď vy sa na letnú dovolenku tešíte celý rok, šetríte na ňu, plánujete, ako spoznáte zaujímavé miesta a hlavne si užijete svojich blízkych – tak aké stresy! Lenže psychológovia už dávno vedia, že práve toto obdobie so sebou prináša aj stresy, strachy a dezilúzie.

Na vine je viac okolností. Vybočíte zo zabehnutých koľají, inak spíte, jete a máte iný denný režim, čo môže u mnohých ľudí prispieť k nepohode. Poznávate nové miesta, čo väčšinou nie je oddych – mozog musí spracúvať množstvo podnetov, akokoľvek príjemných a inšpiratívnych.

A hlavne ste so svojimi blízkymi stále a stále, vlastne nie je kam uniknúť, a ak áno, tak len na chvíľu.

Na to v bežnom živote väčšinou nie ste zvyknutí. Nakoniec aj slávni psychológovia Thomas Holmes a Richard Rahe, ktorí v šesťdesiatych rokoch minulého storočia zostavili škálu najväčších stresových situácií, počnúc úmrtím partnera či rozvodom, zaradili do nej aj spoločnú dovolenku, síce až na jej koniec, ale napriek tomu. Čo by mohlo prispieť k skvelo strávenému voľnu?

Cestujúci čakali na popradskom letisku desať hodín. Do Grécka napokon neodleteli

Plánujte spoločne

Chcete stráviť zaslúžené voľno pri mori, zatiaľ čo vaša rodina na horách? Vy by ste radi išli do luxusného hotela, lenže oni skôr do kempu? Toto treba vyriešiť vopred a podľa možnosti sa na tom zhodnúť. Iste sa možno pre druhých aj obetovať, avšak len do určitej miery – ak nemáte kondíciu alebo vám býva vo výškach zle, asi by ste si nemali vybrať dovolenku vo vysokých horách, aj keď by to vašich miláčikov tešilo.

Riešením býva stráviť niektoré dni každý zvlášť podľa svojich prianí a na určitý čas zvoliť kompromis prijateľný pre všetkých. Mali by ste sa tiež dohodnúť na tom, koľko ste ochotní za voľno minúť.

Po návrate však u niektorých ľudí nasleduje nepríjemný pocit, že by potrebovali ďalších pár dní voľna. Cesta domov s plnšími kuframi ako pri odchode ich totiž úplne vyčerpala. Alternatívou sa preto stávajú kratšie pobyty, ktoré nie sú založené ani na exotickej lokalite, ani na množstve navštívených atrakcií.

Stačí predĺžený víkend na regeneráciu? Odborníčka vysvetľuje, komu môže pomôcť

Mikrodovolenka spravidla trvá dva až štyri dni, cesta na ňu zaberie len zlomok času a jej hlavným motívom je oddych.

Nie je to žiadny nový spôsob cestovania. Ide napríklad o typické predĺžené víkendy, aktuálny trend im však dáva širší rozmer: menej plánovania, kratší presun a nižší rozpočet namiesto jednej veľkej cesty, na ktorú sa človek pripravuje väčšinu roka.

Hodnota mikrodovolenky pritom nespočíva v tom, že človek za krátky čas stihne čo najviac. Práve naopak. Namiesto naháňania pamiatok ide o nenáročné túry, relax pri vode alebo deň strávený v kompaktnom historickom centre mesta bez presného zoznamu „čo treba vidieť“.

Lietadlo malo odštartovať krátko pred druhou hodinou popoludní. Pre technický problém však zostalo na odbavovacej ploche.

Cieľová destinácia letu, ostrov Chalkidiki v Grécku. FOTO: Dreamstime

Popradské letisko vo svojom stanovisku uviedlo, že príčinou komplikácií bola porucha kolesa. Na miesto preto musel prísť technik z Bratislavy, na ktorého sa podľa jednej z cestujúcich čakalo približne päť hodín.

Situáciu komplikovalo aj to, že medzi dovolenkármi boli rodiny s deťmi a ľudia so zdravotným znevýhodnením. Jedna z cestujúcich upozornila, že dlhé čakanie bolo náročné najmä pre jej hendikepované dieťa.

Po viac ako ôsmich hodinách sa cestujúci dozvedeli, že lietadlo v ten deň neodletí. Namiesto dovolenky v Grécku tak strávili noc v náhradnom hoteli vo Vysokých Tatrách, kde väčšinu z nich previezli autobusom.

Informácie o náhradnom lete majú dostať prostredníctvom SMS správy. Podľa cestujúcich však nie je jasné, kedy sa budú môcť na cestu vydať.

Letisko poskytlo dovolenkárom poukážky na občerstvenie. S cestujúcimi komunikujú aj cestovné kancelárie.

Vybrať si navyše môžete, či ju chcete stráviť na pevnine, v preslávených mestách, ako sú Zadar, Šibenik, Split či Dubrovník, alebo či by ste sa radšej vybrali cez vodu na niektorý ostrov. Ak patríte do druhej kategórie, tu je malá inšpirácia.

Ostrov zaliaty slnkom

Najslnečnejší z nich, najdlhší a vraj aj najromantickejší – práve taký je ostrov Hvar. Jeho stredobodom je rovnomenné malebné mestečko situované okolo prístavu.

Pýši sa bludiskom dláždených uličiek a pamiatkami zo všetkých možných období: napríklad stredovekou pevnosťou Španjola, gotickými palácmi i renesančno-barokovou katedrálou. Má tiež tržnicu, príjemné promenády a udržiavané pláže.

Za dávnejšou minulosťou sa potom môžete vybrať do mesta Stari Grad – pri ňom sa nachádza Starigradská pláň, kde možno dodnes vidieť ruiny zo staroveku.

Na palube boli Briti Jooles a Ian Paillin-Deanovci. Manželský pár vyrazil z nemeckého Ulmu a pod názvom Stronger Twogether vesluje do rumunskej Konstancy.

Stretnutie sa odohralo v sobotu 11. júla počas 18. dňa ich cesty. Policajti sa dvojice pýtali, kto sú, odkiaľ prichádzajú a kam smerujú.

Keď sa dozvedeli o ich dobročinnom zámere, pomohli im s kotvením, aby si odpočinuli, a ponúkli im aj občerstvenie. Briti neskôr na sociálnych sieťach poďakovali za čaj, melón a priateľské prijatie zo strany slovenských policajtov a potápačov.

Z Ulmu cez Bratislavu až do Konstancy

Jooles a Ian odštartovali 24. júna. Pred sebou majú približne 2 415 kilometrov dlhú trasu, ktorú chcú podľa pôvodného plánu zvládnuť za päť až šesť týždňov, prípadne približne za 42 dní.

Zatiaľ čo sociálne siete premieňajú cestovateľské sny na masovú honbu za rovnakými miestami, niektoré európske destinácie už proti náporu návštevníkov zavádzajú prísne obmedzenia. Fenomén, ktorý mení podobu cestovania aj obľúbených letovísk, opisuje magazín DNES+TV.

Vybrať sa tam, kde boli ostatní. Vyfotografovať sa. A ukázať všetkým, že sme tam už tiež boli. To je dôsledok posadnutosti neustálym porovnávaním sa navzájom.

Jedna z najkrajších pláží Európy má problém. Turistov tam „terorizujú“ štvornohí zlodeji

Keď si päť kolegýň dá na sociálne siete fotografiu z pláže Elafonissi na Kréte, desať ďalších žien si pri výbere rodinnej dovolenky zvolí Krétu, pretože si chcú priviezť aj takú istú fotografiu z rovnakej pláže. Je to nevyhnutné, pretože si medzitým všimli aj päť influenceriek, ktoré ju už navštívili tiež. Urobili si selfíčko a pridali k nemu hashtag „must-see“.

Ak teraz text číta niekto z toho mála ľudí, kto nevie, čo je hashtag „must-see“, hashtag je označenie takých hesiel, ktoré sa používajú na sociálnych sieťach a majú v skratke vyjadriť, aký je ich používateľ a čo si myslí.

Takže, zjednodušene povedané, dievčatá tým jedna druhej odkazujú: „Ja som tam bola a ty to tam tiež musíš vidieť.“ Inými slovami: Ak ešte nemáš na Instagrame fotografiu z tejto pláže, si úplná nula.

Každý rok je to rovnaké: s blížiacim sa letom sa objavujú najrôznejšie zoznamy údajne najkrajších pláží doplnené malebnými fotografiami. Keďže tvorcovia týchto rebríčkov vychádzajú väčšinou z informácií z virtuálneho priestoru, za najkrajšie pláže označujú tie, o ktorých sa najviac píše a hovorí a ktoré sa často fotografujú.

Takých rebríčkov nájdeme veľa; niektoré sú úplne odlišné, v niektorých sa objavujú stále rovnaké názvy. Toto sú podľa umelej inteligencie najkrajšie pláže Európy.

Krásne a hlučné

Pozoruhodné je, že nejedna z pláží, ktoré sa označujú za najkrajšie a na ktoré sa ľudia hrnú s túžbou po selfíčku, sa zároveň objavuje v rebríčkoch najhorších pláží.

Áno, aj takých zoznamov existuje veľa a každý rok vznikajú ďalšie. Spoločnosť Cloudwards analyzovala vyše milióna recenzií na cestovateľskom webe TripAdvisor, v ktorých turisti opisovali svoje pocity z viac ako dvoch stoviek pláží na rôznych miestach sveta.

Negatívne recenzie filtrovala podľa kľúčových slov súvisiacich so štyrmi hlavnými kategóriami sťažností: znečistenie, preplnenosť, dlhé rady a hluk.

Medzi plážami najčastejšie negatívne hodnotenými pre hluk sa umiestnila aj už spomínaná, influencermi ospevovaná Elafonissi na Kréte. Na fotografiách je síce nádherne ružová, ale reve na nej hudba z predajní a davy turistov tiež robia poriadny hluk. Niet divu, že obsadila siedme miesto v rebríčku najhlučnejších pláží sveta.

Bez majiteľa, výbavy a istoty, že sa z ďalšieho výstupu vráti. Pes, ktorého pohyb začali na prelome júna a júla sledovať turisti aj záchranári zvierat, si napriek tomu vyberal trasy, na ktoré sa mnohí ľudia pripravujú celé týždne.

Niektoré príznaky majitelia prehliadajú. Desať najčastejších zdravotných problémov psov a mačiek

Dnes už má meno Bernard. Občianske združenie Cesta za domovom ho pomenovalo podľa patróna turistov, horolezcov a lyžiarov.

Meno sa k nemu hodí. Psí horolezec podľa našich prepočtov prešiel po tatranských trasách najmenej 140 kilometrov.

Z Kriváňa sa presunul až pod Gerlach

Prvá informácia o jeho pohybe na slovenskej strane Tatier prišla 30. júna. Bernard sa vtedy objavil na Kriváni, odkiaľ večer zišiel k Trom studničkám.

Nasledujúci deň sa presunul k Popradskému plesu. Odtiaľ vystúpil na Kôprovský štít, vrátil sa, prešiel na Štrbské pleso a na noc sa opäť ocitol pri Popradskom plese.

V ďalších dňoch ho turisti hlásili pri Chate pod Rysmi, v sedle Váha aj vyššie na trase smerujúcej na Rysy. Jedna z jeho kratších túr viedla k Žabiemu plesu v Mengusovskej doline.

Prekvapenie prišlo v siedmy deň. Pes sa z oblasti Popradského plesa presunul do Velickej doliny, kde ho zaznamenali pod Poľským hrebeňom aj pod Velickou próbou smerom na Gerlach.

Veterinár: Hádzaním loptičky živíte chirurgov. Psy potom končia s kolenami ako futbalisti

Na noc zišiel do Nového Smokovca. Nasledujúci deň sa znovu objavil vo Velickej doline a neskôr pri Sliezskom dome, odkiaľ sa opäť vrátil do mesta.

Záchranári predpokladajú, že pred príchodom na slovenskú stranu sa už niekoľko týždňov pohyboval aj v poľských Tatrách. Jeho celková trasa preto mohla byť podstatne dlhšia.

Do nášho orientačného prepočtu sme zaradili iba známe presuny na slovenskej strane, pri ktorých sa dala vzdialenosť odhadnúť podľa turistických máp. Nezapočítali sme pohyb v okolí jednotlivých miest ani nezmapované kilometre v Poľsku.

Bernard pritom pravdepodobne nebol sám. Občianske združenie po Bernardovej záchrane zverejnilo staršiu fotografiu, na ktorej sa vedľa seba nachádzajú dva takmer identické psy. Podľa združenia prišli smerom od poľskej časti Tatier a pravdepodobne ide o súrodencov.

Turisti mu chceli pomôcť, odchyt však komplikovali

Bernard sa ľuďom nevyhýbal úplne. Niekedy sa k turistom priblížil a pohyboval sa v ich blízkosti, no pokusy o nasadenie obojka alebo pripnutie vodítka v ňom vyvolávali strach.

Viacerí ľudia sa ho napriek upozorneniam pokúsili chytiť na vlastnú päsť. Pes preto postupne strácal dôveru a pri ďalšom kontakte bol opatrnejší.

„K človeku niekedy príde blízko, ale už sa ho iní pokúšali chytiť a kvôli tomu sa stal plachejším,“ upozorňovalo počas odchytu občianske združenie Cesta za domovom.

Vodítko podľa záchranárov nepoznal. Pokus chytiť ho v strmom teréne mohol viesť k tomu, že by v panike utiekol, spadol alebo sa dostal do ešte nebezpečnejšej časti hôr.

Záchranári preto verejnosť opakovane žiadali, aby psa nechytala ani nekŕmila. Turisti mali iba čo najrýchlejšie oznámiť jeho polohu a podľa možnosti poslať fotografiu.

Kŕmenie bolo problémom najmä preto, že si Bernard postupne zvykal na odchytovú klietku. Ak dostal jedlo od turistov, nemal dôvod priblížiť sa k miestu, na ktorom ho odborníci potrebovali bezpečne odchytiť.

Na odchyte spolupracovali združenia Cesta za domovom a Patrola Chlpáči. Ich členovia psa monitorovali, chodili za ním do hôr a nocovali pri pripravenej klietke.

Uvažovalo sa aj o uspávacej strele, v členitom horskom teréne však podľa záchranárov predstavovala vysoké riziko. Ak by pes po zásahu ušiel alebo spadol na neprístupné miesto, pomoc by sa k nemu nemusela dostať včas.

Najbezpečnejšou možnosťou preto zostala klietka. Bernard do nej po niekoľkých dňoch prvýkrát vošiel, no záchranári stále potrebovali, aby si na ňu zvykol a prestal ju vnímať ako hrozbu.

Objatie nemusí byť prejavom lásky. Tieto bežné návyky môžu zvieratám spôsobovať stres

Poslednú noc prespal vedľa klietky

V deviaty deň sa už prestal vzďaľovať do vyšších polôh. Turisti ho hlásili medzi Tatranskými Zrubmi a Novým Smokovcom.

V noci zostal priamo vedľa odchytovej klietky. Bol to jeden z prvých signálov, že dlhá záchranná akcia sa môže blížiť ku koncu.

Nasledujúci deň ho už nikto nevidel na turistických chodníkoch. Záchranári predpokladali, že zostal v okolí Nového Smokovca a Jakubkovej lúky.

Večer 10. júla, krátko pred pol desiatou, sa ho napokon podarilo bezpečne odchytiť. Po dňoch strávených na štítoch, v sedlách a dolinách putoval do opatery združenia.

Z bojazlivého horského tuláka sa podľa jeho záchrancov rýchlo stal prítulný pes, ktorý vyhľadáva blízkosť človeka. Dospáva po náročných túrach, regeneruje a čakajú ho veterinárne vyšetrenia.

„Potrebuje si len zvyknúť, že už nie je sám a niekomu na ňom skutočne záleží,“ uviedlo združenie.

Druhý príbeh zatiaľ nemá šťastný koniec

Bernard je už v bezpečí, no príbeh dvojice sa tým nekončí. Spomínaný podobný pes, pravdepodobne jeho súrodenec, sa podľa posledných informácií stále nachádza vo voľnej prírode na poľskej strane Tatier.

Naposledy ho mali vidieť v oblasti Doliny Kościeliska. Slovenské združenia tam nemôžu samostatne vykonať odchyt, preto sa snažia zmobilizovať poľské organizácie na ochranu zvierat.

K dispozícii majú aj posledné nahlásené súradnice jeho polohy. Zároveň upozorňujú, že neodborné pokusy o chytenie by mohli vyvolať rovnakú situáciu ako na slovenskej strane a ešte viac oslabiť dôveru psa v ľudí.

Aj v tomto prípade platí, že najlepšou pomocou nie je naháňanie, kŕmenie ani pokus o nasadenie obojka. Nálezca by mal psa odfotografovať, zaznamenať čo najpresnejšiu polohu a bezodkladne kontaktovať skúsených záchranárov.

Veľká časť dovolenkárov pritom nebýva iba v hoteloch. Rodiny či väčšie skupiny si často prenajímajú apartmány alebo celé vily, kde si raňajky, večere či občerstvenie pripravujú vo vlastnej réžii. Kedysi sa do Chorvátska jazdilo s konzervami, no dnes je praktickejšie navštíviť miestne predajne.

Chorvátsko zažíva šok. Turisti rušia rezervácie, apartmány prudko zlacňujú

Práve ceny v supermarketoch preto môžu rozhodnúť o tom, koľko bude pobyt pri Jadrane v skutočnosti stáť. Prehľad cien zo Zadaru ukazuje, že základný nákup nemusí byť dramaticky drahší, pri niektorých položkách však dovolenkári zaplatia citeľne viac.

Na sociálnych sieťach sa začali šíriť zábery z júna 2026, ktoré zachytávajú zvieratá na pláži Portinho da Arrábida. Diviaky prichádzajú k opusteným osuškám a konzumujú jedlo, ktoré na nich zostalo položené.

Auto plné konzerv, mapy na kolenách a strach na hraniciach. Ako sa dovolenkovalo za socializmu

Podobných prípadov pribúda najmä teraz, počas letných prázdnin. Turisti nechávajú potraviny voľne položené alebo vyhadzujú zvyšky do ľahko dostupných košov, ktoré pre zvieratá predstavujú jednoduchý zdroj potravy.

Návštevníkom sa preto odporúča, aby jedlo nenechávali bez dozoru, odpadové vrecia dôkladne uzatvárali a pri stretnutí s diviakom si zachovali bezpečný odstup.

Z lesa prichádzajú až na pláž

Najviac pozorovaní hlásia z pláží Portinho da Arrábida, Creiro a Galapinhos v okrese Setúbal. Práve Galapinhos leží hlbšie v oblasti Serra da Arrábida, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že sa na piesku objavia aj divé zvieratá.

Pláž Galapinhos bola v roku 2017 vyhlásená za najkrajšiu pláž Európy a odvtedy priťahuje množstvo zahraničných návštevníkov. Pre nich býva pohľad na diviaka medzi osuškami prekvapením, miestni však podobné stretnutia považujú za pomerne bežné.

Zvieratá sa neobjavujú iba pri pobreží. Z pohoria schádzajú za potravou aj do zastavaných častí mesta Setúbal, čím sa zvyšuje riziko kontaktu s ľuďmi.

Ročne usmrtia stovky zvierat

Úrady tento rok povolili 85 zásahov zameraných na odchyt alebo odstrel diviakov. Podľa portugalského Inštitútu pre ochranu prírody a lesov ide o kontrolovaný lov, nočné čakanie alebo využívanie pascí.

Zásahy sa uskutočňujú najmä na farmách, v okolí pláží a na miestach, kde zvieratá pravidelne nachádzajú potravu. Populácia diviakov v prírodnom parku zostáva podľa inštitútu početná a stabilná.

Každý rok na území parku usmrtia približne 600 až 700 zvierat. Počet ulovených diviakov pritom mierne rastie.

Odborníci na ochranu prírody upozorňujú, že reguláciu musí sprevádzať pravidelné sledovanie populácie. Cieľom nemá byť iba znižovanie jej počtu, ale aj zachovanie ekologickej rovnováhy v chránenom území.

Riadenie populácie diviakov tak zostáva jednou z hlavných environmentálnych výziev regiónu Setúbal. Správanie zvierat zároveň ukazuje, ako rýchlo si môžu zvyknúť na potravu dostupnú v blízkosti turistických miest.

V aute nebolo miesto nazvyš. Kufor zaplnili stany, spacáky, konzervy, varič, náhradné oblečenie a veci, ktoré by sa dnes dali kúpiť v najbližšom supermarkete pri pláži. Lenže vtedy sa na to spoliehať nedalo.

Funkcionalistická ikona Tatier sa vracia. Hotel Morava pamätá prvú republiku aj socializmus

Kto mal auto, mal výhodu. Zároveň však niesol riziko, že sa škodovka, trabant, wartburg alebo žigulík počas dlhej cesty prehreje, pokazí alebo jednoducho odmietne pokračovať. Klimatizáciu nahrádzali otvorené okná, navigáciu papierová mapa a zábavu na zadných sedadlách karty, súrodenecké hádky a spánok s boľavým krkom.

„Žiadne recenzie, žiadny Booking, len hľadanie papierových cedúľ s nápisom Zimmer frei,“ spomína na sociálnej sieti Petr, ktorý opísal cesty k Jadranu ako skúšku odolnosti celej generácie.

K moru sa nešlo len tak

Cesta za hranice nebola samozrejmým právom. V socialistickom Československu sa rozlišovalo, či človek cestuje do spriatelenej krajiny, do Juhoslávie alebo ďalej na Západ. Pas sám osebe často nestačil.

Loď počas dvoch a pol hodiny krája nepokojné vody Atlantiku a mieri priamo na západ. Cieľ? Ostrov, ktorý si dodnes zachoval status jedného z najstráženejších tajomstiev Európy – El Hierro.

Zatiaľ čo masovým turizmom ochromené ostrovy ako Tenerife, Gran Canaria alebo Lanzarote praskajú vo švíkoch, El Hierro zostáva nedotknuté.

Na porovnanie: na Tenerife v roku 2024 dorazilo vyše šesť miliónov zahraničných návštevníkov. Na El Hierro za rovnaké obdobie zavítalo iba 4 100 ľudí, píše portál CNN.

Dôvod je prostý. Nenájdete tu žiadne obrie hotelové rezorty, medzinárodné letisko ani organizované zájazdy cestovných kancelárií.

Ráno nad mrakmi, popoludní v lávovom bazéne

El Hierro je najodľahlejším cípom Kanárskych ostrovov. Kedysi bolo považované za samotný koniec známeho sveta a bolo posledným kusom zeme, ktorý Krištof Kolumbus zbadal v roku 1492 pred svojou plavbou do Ameriky. Dnes sem mieria cestovatelia, ktorí túžia po autentickom dobrodružstve.

Pláž Navagio, známa aj ako Pašerácka zátoka, patrí medzi najväčšie turistické magnety Grécka. Preslávila sa bielym pieskom, tyrkysovo sfarbeným morom, strmými vápencovými útesmi a predovšetkým hrdzavejúcim vrakom lode Panagiotis, ktorý tu uviazol v roku 1980.

Ani Grécko sa nevyhlo zdražovaniu. Dovolenkári si priplatia, ceny služieb vzrástli viac ako inflácia

Práve dramatické útesy, ktoré vytvárajú jedinečnú kulisu, sú zároveň hlavným dôvodom súčasných obmedzení. Podľa gréckych úradov hrozí v oblasti rútenie skál, ktoré by mohlo ohroziť návštevníkov.

Zákaz sa vzťahuje nielen na vstup na samotnú pláž, ale aj na kúpanie v jej bezprostrednej blízkosti. Obmedzenie sa týka aj lodí, ktoré síce môžu do zátoky vplávať, nesmú však kotviť ani sa priblížiť k brehu na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Nariadenie má platiť minimálne do 31. októbra tohto roku a za jeho porušenie môžu grécke úrady uložiť pokutu.

„Bezpečnosť obyvateľov a návštevníkov je našou najvyššou prioritou. Rozhodnutie bolo prijaté s ohľadom na nové vedecké poznatky a tiež na vysokú intenzitu dopravy v regióne počas turistickej sezóny,“ uviedol grécky minister cestovného ruchu Vassilis Kikilias.

Chorvátsko zažíva šok. Turisti rušia rezervácie, apartmány prudko zlacňujú

Obavy úradov nie sú nové. V roku 2018 zasiahlo pláž rozsiahle rútenie skál, pri ktorom sa zranilo niekoľko turistov. Ďalšie problémy prinieslo zemetrasenie v roku 2022, po ktorom sa z okolitých útesov znovu uvoľnili skalné masy.

Odvtedy bola pláž opakovane uzatváraná a odborníci pravidelne posudzujú stabilitu okolitých svahov. Cieľom je zabrániť ďalším nehodám na mieste, ktoré každoročne priťahuje státisíce návštevníkov z celého sveta.

Turisti však o pohľad na jednu z najznámejších scenérií Grécka úplne neprídu. Prístupná by mala zostať vyhliadka na vrchole útesu, odkiaľ sa otvára panoramatický pohľad na celú zátoku aj vrak lode Panagiotis. Podmienkou je dokončenie plánovaných bezpečnostných opatrení a inštalácia ochranného oplotenia.

Napriek tomu, že si návštevníci tento rok nebudú môcť užiť kúpanie ani prechádzku po pláži, zostáva Navagio jedným z najväčších lákadiel ostrova Zakynthos. Miestne úrady však dávajú jasne najavo, že bezpečnosť má prednosť pred turistickou atraktivitou.

V snahe dobiť si batérie v rekordnom čase sa často púšťame do resetov, ktoré však majú dve celkom odlišné podoby. Kým jeden nás dokáže naštartovať, druhý môže byť len rafinovanou pascou, ktorá nás vyčerpá ešte viac.

Odborníčka na duševné zdravie PhDr. Alex Kotesová tvrdí, že za častou snahou o rýchly únik od práce sa často skrýva nepochopenie hranice medzi skutočnou regeneráciou a dočasným „vypnutím alarmu“.

Už nie IT. Na plat 4 000 eur sa môžu tešiť absolventi iného odboru

Biologický fakt, nie zázrak

Otázka, či dokáže ľudský mozog počas intenzívnych 72 hodín naozaj zregenerovať, rozdeľuje odbornú verejnosť. PhDr. Alex Kotesová upozorňuje, že odpoveď nie je čiernobiela: „Nie je to len psychologická ilúzia, ale ani zázračný ‚reset tlačidlom OFF‘. Počas prvých 24 až 72 hodín mimo pracovného prostredia dochádza k reálnym biologickým zmenám. Klesá hladina stresových hormónov, upokojuje sa nervový systém, zlepšuje sa kvalita spánku a obnovuje sa schopnosť sústrediť sa. Človek často pociťuje príval energie a mentálneho priestoru.“

Zároveň však dodáva zásadné upozornenie pre tých, ktorí v krátkych pobytoch hľadajú univerzálne riešenie: „Treba však povedať, že tri dni nestačia na regeneráciu po mesiacoch alebo rokoch chronického stresu či vyhorenia. Takýto reset dokáže znížiť aktuálne preťaženie, no nevyrieši hlbšie príčiny vyčerpania. Je to skôr vypnutie alarmu než kompletná oprava systému.“

Podľa údajov Štatistického úradu absolvovali Slováci v roku 2025 do Chorvátska 506 661 ciest. Do Talianska ich smerovalo 372 937 a do Turecka 233 060. Chorvátsko bolo zároveň celkovo druhou najnavštevovanejšou zahraničnou krajinou po Česku.

Pozreli sme sa preto na to, koľko môže stáť v týchto destináciách letná dovolenka pri mori. Vzorové ceny ubytovania sme zisťovali pre dvoch dospelých ľudí v termíne od pondelka 17. do nedele 23. augusta 2026.

Do výberu ubytovania sme zaradili len ponuky s hodnotením aspoň osem bodov z desiatich na platforme Booking. Všetky ceny sa vzťahujú na dovolenku organizovanú na vlastnú päsť. Nezahŕňajú zájazdy cestovných kancelárií, charterové lety ani balíky, v ktorých môžu byť okrem ubytovania zahrnuté aj doprava, transfer a strava.

Bez davov a vysokých cien. Tieto štyri európske destinácie ponúkajú alternatívu k známym letoviskám

Chorvátsko: Stále sa oplatí, no ceny jedla prekvapia

Obľúbená Makarská je od Bratislavy vzdialená približne 840 kilometrov. Cesta autom trvá okolo ôsmich hodín, no v hlavnej sezóne ju môže predĺžiť premávka na diaľniciach aj pri pobreží.

Letieť sa dá z Viedne do Splitu. Najlacnejšia spiatočná letenka, ktorú sme našli, stála približne 130 eur na osobu. Zo Splitu však zostáva do Makarskej ďalších 86 kilometrov.

Autobusová cesta z Bratislavy trvá takmer 15 hodín. Ceny jednosmerných spojov sa začínali približne na 85 eurách.

Lepšie dostupný je Zadar. Ten od Bratislavy delí asi 680 kilometrov a autom sa tam dá dostať približne za šesť hodín a 45 minút. Pohodlne sa tam však môžete dostať aj priamym letom z bratislavského letiska. Ceny spiatočných leteniek pritom začínajú už na 40 eurách. Cesta autobusom trvá necelých deväť hodín a ceny jednosmerných lístkov začínajú na 80 eurách.

Stredné a staršie ročníky si ešte pamätajú časy, keď bol let synonymom výborného jedla, služieb, drobných darčekov. Čo z tejto éry chýba vám?

Ja som túto „zlatú éru“ bohužiaľ nezažila, ale ocenila by som, keby som mala viac času na jednotlivých pasažierov. Dnes je všetko hlavne o rýchlosti. Musíme obslúžiť celé lietadlo, pripraviť ďalší servis a popritom stihnúť množstvo ďalších povinností.

Na dlhšie rozhovory s cestujúcimi už často nezostáva čas. Preto sa na nich snažíme usmievať už počas nástupu do lietadla – je to často najdlhší kontakt, ktorý spolu počas letu stihneme.

V Emirates som ešte zažila krajšiu éru, keď sme lietali len 80 hodín mesačne. Nebývali sme tak často chorí a unavení, a to sa, samozrejme, odrážalo aj na našom prístupe na palube.

Potom sa naše lety vyšplhali na 120 hodín mesačne. Pasažierov na palube vítala často banda zombie v perfektne vyžehlených uniformách, ktorá len veľmi ťažko udržala úsmev až do rána a už vôbec netušila, aký je deň. (smiech)

Horúčavy menia dovolenkové plány. Skúsený cestovateľ odporúča, kam utiecť pred neznesiteľným teplom a davmi

Čo sa podľa vás za ostatné roky v cestovaní lietadlom najviac zmenilo?

Mám pocit, že z lietania sa stal tak trochu rýchlopriemysel. Na druhej strane si dnes môže dovolenku na druhom konci sveta dopriať oveľa viac ľudí než kedysi. Lietanie je dnes dostupnejšie a z výnimočného zážitku sa pre mnohých ľudí stalo niečo také bežné ako návšteva fast foodu.

To je síce skvelá správa pre cestovný priemysel, ale nie vždy pre palubný koberec alebo sedadlá. Zažila som pasažierku, ktorá si lúpala arašidy a šupky hádzala do uličky na zem. Niektorí si z letu robili súkromnú párty plnú alkoholu. Iní zase močili do sedadiel alebo sa na toalete utierali o stenu.

Na palube sa stretávajú ľudia z rôznych kultúr z celého sveta a každý si na palubu prinesie svoje návyky.

Skutočné šialenstvo však vypuklo až v modernej ére, konkrétne v roku 1977, keď Sandra Mansi zhotovila slávnu snímku, na ktorej z vody vyčnieva dlhý krk s malou hlavou.

„Bola som na smrť vydesená, celá som sa triasla,“ spomínala neskôr autorka fotografie na okamih, ktorý navždy zmenil pohľad na toto pokojné severoamerické jazero. Hoci skeptici dodnes tvrdia, že išlo len o plávajúci kmeň alebo optický klam, pre miestnych obyvateľov a nadšencov je Champy úplne reálnou súčasťou ich identity.

V priebehu rokov sa objavili desiatky ďalších svedectiev, ktoré opisujú stvorenia s dĺžkou desať až pätnásť metrov a s niekoľkými hrbmi.

„Videl som, ako sa tá vec pohybuje proti prúdu a robí obrovské vlny, ktoré rozhodne nespôsobuje žiadna bežná ryba,“ opísal svoj zážitok jeden z miestnych rybárov, ktorý si zo strachu pred posmechom neželal uviesť svoje meno.

Od aquaparkov po horské jazerá: Vybrali sme 30 miest na letný oddych po celom Slovensku (veľký prehľad)

Vedci sa síce snažia fenomén vysvetliť prítomnosťou obrích jeseterov alebo neobvyklými podvodnými prúdmi, ale pre turistov i záhadológov zostáva Champy symbolom tajomna a do regiónu každoročne láka tisíce zvedavcov túžiacich po vlastnom stretnutí s americkou Nessie.

Škótske jazero Loch Ness a americké jazero Champlain majú spoločné viac než len hlboké, temné vody ľadovcového pôvodu, pretože obe lokality sú po generácie opradené identickými mýtmi o prehistorických tvoroch.

Práve porovnanie s európskym originálom ukazuje, ako hlboko je túžba po objavovaní neznámych tvorov zakorenená v ľudskej kultúre bez ohľadu na kontinent.

Zatiaľ čo Champy má svoje korene v indiánskom folklóre, príbeh škótskej Nessie formoval moderné dejiny kryptozoológie a stal sa celosvetovým fenoménom.

Prvá písomná zmienka o škótskom monštre pochádza už z roku 565 nášho letopočtu, keď mal podľa legendy svätý Kolumba zachrániť plavcov pred útočiacou vodnou príšerou v rieke Ness. Skutočný rozmach záujmu však nastal až v roku 1933, keď manželia Spicerovci opísali, že pred ich autom prebehol cez cestu neznámy obrovský tvor a zmizol v jazere.

Horúčavy menia dovolenkové plány. Skúsený cestovateľ odporúča, kam utiecť pred neznesiteľným teplom a davmi

O rok neskôr bola publikovaná slávna „fotografia chirurga“, ktorá zobrazovala siluetu dlhého krku vztýčeného nad hladinou a po desaťročia slúžila ako hlavný argument zástancov existencie tvora, než sa v deväťdesiatych rokoch ukázalo, že išlo o prepracovaný podvod s detskou ponorkou.

Vedecké výskumy v priebehu rokov priniesli jednoznačné zistenia, ktoré možnosť prežitia obrieho plesiosaura alebo iného pravekého plaza prakticky vylučujú.

Jazero Loch Ness síce dosahuje úctyhodnú hĺbku viac ako 220 metrov, ale jeho chladná voda obsahuje príliš málo živín a biomasy na to, aby dokázala uživiť čo i len malú populáciu takýchto veľkých živočíchov.

Rozsiahla analýza vzoriek DNA z prostredia jazera z roku 2019 navyše neodhalila žiadne stopy plazov, zato potvrdila obrovské množstvo genetického materiálu úhorov riečnych.

Vedci sa preto prikláňajú k záveru, že väčšinu pozorovaní majú na svedomí buď optické klamy, alebo práve nadpriemerne veľké úhory, čo však turistom ani hľadačom záhad nebráni v tom, aby pri brehoch jazera ďalej hľadali bájnu siluetu.

V máji nám opisovali, ako sa žije na približne šiestich metroch štvorcových, z čoho financujú cestovanie a prečo im na život stačí približne tisíc eur mesačne.

Svoj dočasný domov našli v Španielsku, ktoré je však spolu s veľkou časťou Európy sužované silnými horúčavami. Tohtoročné tamojšie maximum zatiaľ dosiahlo 43,6 stupňa Celzia a namerali ho len pred pár dňami, 23. júna, na meteorologickej stanici v Baskicku.

Na život im stačí šesť metrov a tisíc eur mesačne. Baška a Pawel žijú v obytnej dodávke

Na rozdiel od ľudí viazaných na pevnú adresu však majú počas horúčav jednu podstatnú výhodu. Svoj domov môžu presunúť tam, kde sú teploty znesiteľnejšie. Tentoraz sme sa ich opýtali, ako zvládajú leto v španielskych Pyrenejach.

Kde sa momentálne nachádzate a aké teploty tam máte cez deň a v noci?

Nachádzame sa v okolí Národného parku Ordesa y Monte Perdido. Cez deň je tu približne 30 stupňov Celzia, no v noci teplota klesá pod 20 stupňov. Na španielske leto je to ideálne počasie.

To je viac ako prijateľné. Máte výhodu, že ste pred najväčšími horúčavami mohli „utiecť“ aj s celým bytom.

Určite áno. V podstate sme to aj spravili a pred najhoršími teplotami sme utiekli. Bol to aj náš plán – leto sme chceli stráviť v horách, pretože teploty sú tu oveľa príjemnejšie.

Zvieratá vo výbehoch, ktorými preteká potok, využívajú na ochladenie aj vodu. Patrí medzi ne napríklad výbeh medveďov hnedých, hoci potok je v súčasnosti menej výdatný. Chovatelia im preto pripravujú aj časť kŕmnej dávky v mrazenej forme.

V pondelok medvede Linda a Leon dostali hovädzí vývar s kúskami ovocia a zeleniny, v ktorom nechýbali maliny, melón či čučoriedky. Ľadové osvieženie privítali aj lemury kata, malpy hnedé a surikaty, ktoré dostali zmrzlinu plnú ovocia a zeleniny.

Ochladzovanie si užili aj emu hnedé, ktoré chovatelia osviežili sprchou. „Aj keď sa na prvý pohľad nezdá, že by emu vyhľadávali vodu, patria medzi výborných plavcov. Je všeobecne známe, že v prirodzenom prostredí Austrálie sa veľmi rady kúpu. Rovnako pozitívny vzťah k vode majú lamy,“ uviedol hlavný zoológ Patrik Pastorek.

Spomedzi troch druhov lám, ktoré zoo chová, dostali sprchu alpaky. Podľa zoologickej záhrady vodu v horúčavách priam očakávajú. Ochladenie pripravili aj byvolom vodným, ktorým sa vo výbehu postupne stráca voda z jazierka.

Zvieratá počas horúcich dní častejšie opúšťajú vonkajšie výbehy a vyhľadávajú chládok vo vnútorných priestoroch, pod stromami alebo prístreškami.

Rozsiahle teritórium, ktoré obýva šesť druhov antilop, môže preto uprostred dňa pôsobiť prázdno. Návštevníci ich môžu pozorovať najmä v tieni pod stromami, ideálne ráno alebo popoludní okolo 17.00 h.

Bolo to vraj dych vyrážajúce. „Otvoril sa predo mnou nečakaný pohľad na prekrásne kamenné terasy. Každá bola nejakých sto stôp dlhá a desať stôp vysoká,“ spomínal neskôr Bingham na svoj objav z 24. júla 1911. „Zrazu mi došlo, že som narazil na steny zničených domov vybudovaných z najlepšie opracovaných inckých kameňov.“

V ten deň husto pršalo a všetci členovia výpravy do vnútrozemia peruánskych Ánd boli dosť otrávení. Teda až na ich tridsaťšesťročného šéfa Hirama Binghama, ktorý ich nútil stúpať s ťažkou batožinou na chrbte pralesom v dusne a vlhku do strmého blatistého kopca vysoko nad 2 000 m n.m. Široko-ďaleko len džungľa a týčiace sa štíty.

Bingham napokon nechal výpravu v dedine Mandor Pampa a ďalej stúpal iba s tromi mužmi. Bol pevne presvedčený, že je blízko veľkého objavu. Predtým totiž podrobne študoval štvrťtisícročia staré zápisky augustiniánskeho mnícha Antonia de la Calanchu a z nich odhadol, že zabudnuté mýtické mesto Inkov musí ležať niekde v miestach, kde sa práve nachádza.

Niet preto divu, že záujem o tradičné turistické stálice, ako sú Paríž, Rím alebo Dublin, medziročne klesá.

To však neznamená, že by turisti na letné cestovanie zanevreli. Len začínajú oveľa viac premýšľať o tom, čo za svoje peniaze dostanú.

Podľa aktuálnych údajov portálu Rome2Rio vzrástlo vyhľadávanie menších a neopozeraných miest o celých 35 percent. Dovolenkári túžia po atmosfére Talianska alebo Francúzska, ale bez tlačeníc a astronomických účtov.

Hľadáte kombináciu bezpečia, pohody, skvelého jedla a rozumných cien? Zabudnite na preplnené Chorvátsko alebo predražené Alpy. Tieto štyri európske destinácie ponúkajú dokonalý letný únik.

Od aquaparkov po horské jazerá: Vybrali sme 30 miest na letný oddych po celom Slovensku (veľký prehľad)

Slovinsko: Švajčiarska krajina za polovičné ceny

Slovinsko je možno najlepším príkladom kompaktného európskeho šarmu. Krajina je taká malá, že z horských vrcholov zídete k moru alebo do vinárskych dedín už za dve hodiny.

Cestovatelia často prirovnávajú tamojšie scenérie k Švajčiarsku alebo severnému Taliansku – avšak bez davov a brutálnych cien. Podľa štatistík luxusných cestovných kancelárií vzrástol záujem o Slovinsko medziročne o astronomických 286 percent, pričom experti potvrdzujú, že málokde v Európe dostanete za svoje peniaze takú vysokú kvalitu služieb.

Horúčavy sa nevyhnú ani Slovensku. Meteorológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Marcel Macko v predpovedi pre HN uviedol, že cez víkend môžu padnúť absolútne slovenské rekordy za jún. Teploty sa môžu priblížiť k 40 stupňom Celzia a v najteplejších oblastiach nemusí výraznejšiu úľavu priniesť ani noc.

Možnosťou, ako horúci deň zvládnuť príjemnejšie, sú kúpaliská, aquaparky a jazerá. Ich ponuka sa však výrazne líši. Niekde ide o veľký rezort s celodenným programom, inde o jednoduchý plavecký bazén alebo prírodnú pláž, na ktorej si návštevník vystačí s dekou a občerstvením.

HN preto vybrali 30 lokalít vo všetkých ôsmich krajoch. Pri výbere sme zohľadnili ich popularitu, dostupnosť pre obyvateľov krajských miest, letnú ponuku aj to, či sa pri vode dá stráviť viac než niekoľko hodín.

Údaje o prevádzke, cenách a otváracích hodinách sú aktuálne k 26. júnu 2026. Pri prírodných vodných plochách sa môže kvalita vody počas leta meniť, preto sa pred cestou oplatí skontrolovať posledné výsledky hygienikov. Samostatný prehľad kvality vody na Slovensku si môžete pozrieť aj na HN Science.

Bratislavský kraj

Bratislavský kraj ponúka výber medzi veľkým aquaparkom, rekreačným letoviskom a mestským jazerom. Všetky tri lokality sú dostupné aj verejnou dopravou, no každá cieli na iný typ návštevníka.

Aquapark Senec

Aquapark Senec je voľbou pre rodiny, ktoré chcú mať program pripravený na celý deň a nechcú sa spoliehať iba na počasie. Aquapark ponúka bohatú letnú časť, otvorené sú vonkajšie bazény, tobogany aj oddychové zóny. Areál je otvorený denne od 9.00 do 21.00.

Celodenný lístok pre návštevníka od šiestich rokov stojí 32,90 eura na pokladni a 30,90 eura pri online nákupe. Domáci majú vstupy lacnejšie. Deti do šiestich rokov majú za stanovených podmienok bezplatný vstup.

Okrem vodných atrakcií sú k dispozícii animácie, detské priestory, gastronómia a wellness, takže program sa neskončí ani pri krátkej letnej búrke.

Slnečné jazerá

Slnečné jazerá fungujú skôr ako menšie letovisko než klasické kúpalisko. Areál je rozdelený na severnú, južnú a východnú zónu, medzi ktorými si možno vyberať podľa toho, či návštevník hľadá rušnejšiu pláž, šport alebo pokojnejší oddych.

Od 27. júna sa pri priaznivom počasí vyberá vstupné denne od 8.00 do 18.00. Dospelý zaplatí na mieste päť eur, online štyri eurá. Deti, osoby s ŤZP a sprevádzajúce osoby majú zľavy.

K dispozícii sú vodné športy, ihriská, požičovne, bufety, kemping aj ďalšie možnosti ubytovania. Rozbor zo 16. júna označil vodu za vhodnú na kúpanie a rekreačné aktivity.

Kúpaliská a jazerá v Bratislave 2026: Kedy otvoria, aké sú ceny a kde sa dá kúpať? (PREHĽAD)

Zlaté piesky

Zlaté piesky sú najpraktickejšou voľbou pre Bratislavčanov, ktorí nechcú za vodou cestovať mimo mesta. Prírodné kúpalisko ponúka pláž, športoviská, vodné aktivity, gastronómiu aj kemping.

Areál je otvorený denne od 9.00 do 22.00. Dospelý zaplatí na pokladni šesť eur, online lístok stojí 5,50 eura. Po 19.00 je vstup bezplatný, v tomto čase však už nefunguje záchranná služba a kúpanie je na vlastnú zodpovednosť. Kvalita vody na pláži má dlhodobé hodnotenie „výborná“.

Pozrite si tiež podrobný prehľad všetkých bratislavských kúpalísk a jazier.

Trnavský kraj

Trnavský kraj má jednu z najsilnejších ponúk termálneho kúpania na Slovensku. Do výberu sa však dostalo aj historické športové kúpalisko a mestská alternatíva priamo v Trnave.

Obchodníci so zlatom, striebrom, potravinami, luxusným tovarom z Byzancie a Číny alebo s obyčajným spotrebným tovarom často prechádzali horami, údoliami, horskými sedlami. Stredoveká „služobka“ neraz trvala týždne až mesiace.

V oblastiach alpských horských priesmykov už v stredoveku existovali refugia – útulne, kde mohol ustatý kupec skloniť hlavu, prečkať noc alebo sa uchýliť pred nepriaznivým počasím.

Z garsónky do maringotky. Alternatívne bývanie láka čoraz viac ľudí, lacnejšia cesta však skrýva aj nástrahy

Keď nás na dlhej ceste sprevádza horúčava alebo chlad, sme ustatí či premočení do nitky, jedno sa od stredoveku nemení – aj ten naj­sparťanskejší suchý úkryt sa stáva blaženým luxusom.

Rozmach horských útulní prišiel s rozvojom turistiky a horolezectva v 19. storočí, keď alpské kluby začali budovať siete horských chát a útulní. Prvá generácia bola jednoduchá a pokrývala núdzové potreby. Pri prechode horami išlo najskôr o bývalé salaše, lesnícke a poľovnícke objekty či jednoduché prístrešky.

Dnešné útulne už vznikajú zámerne pre diaľkových turistov, často vďaka dobrovoľníkom a pomocou crowdfundingových zbierok na ich stavbu a prevádzku.

Ako hlavný dôvod uvádzajú snahu vyhnúť sa davom, dôležitá je však aj úspora peňazí a únik pred extrémnymi horúčavami. Klimatické prognózy tento posun ešte zvýrazňujú.

Spoločné výskumné centrum Európskej komisie predpokladá, že pri oteplení o 3 až 4 °C môžu južné pobrežné regióny v lete prísť o takmer desať percent turistov, zatiaľ čo severné pobrežné oblasti by mohli získať približne päť percent.

Klasická dovolenka pri teplom mori však z hľadáčika slovenských turistov stále úplne nezmizla. Podľa Štatistického úradu SR smerovalo v roku 2025 až 84 percent klientov slovenských cestovných kancelárií na zahraničné pobyty.

Vetranie má svoje prísne pravidlá. Ako v horúčavách schladiť byt bez klimatizácie

Najnavštevovanejšou destináciou zostalo Turecko s približne 226-tisíc klientmi, hoci počet klientov medziročne klesol takmer o 16 percent; nasledoval Egypt s takmer 124-tisíc klientmi a medzi obľúbenými krajinami zostali aj Grécko, Taliansko, Tunisko či Cyprus.

Klasická letná dovolenka pri mori teda ešte nie je úplne minulosťou – Stredomorie a teplé destinácie zostávajú silným dovolenkovým magnetom. Mení sa však predstava, že jediná správna dovolenka sa musí odohrať uprostred júlovej alebo augustovej špičky, v najväčších horúčavách a v najpreplnenejších letoviskách.

Alternatíva k rozpáleným letoviskám

„Ich pohlavie ešte nepoznáme, bude ho určovať neskôr veterinárny lekár,“ uviedol riaditeľ zoo Emil Divéky.

Zoo priblížila, že mláďatá zostávajú zatiaľ ukryté, hoci v týchto dňoch ich mama občas prenáša z miesta na miesto. Návštevníkov preto žiada, aby samicu nevyrušovali, nekričali na ňu a nepokúšali sa jej či mláďat dotýkať.

Páru pánd červených, Bambu a Maovi, sa narodili dve mláďatá aj vlani. V apríli našli nový domov v zahraničí. Samica Cuky odcestovala do zoo v nemeckom Gelsenkirchene, samec Luky do zoo v maďarskom meste Pécs. Ich transport sa uskutočnil na základe odporúčania koordinátora pre chov pandy červenej.

„Panda červená patrí medzi ohrozené druhy. Vo voľnej prírode sa vyskytuje v Bhutáne, Číne, Indii, Mjanmarsku a Nepále. Pandy červené označujú tiež ako ohnivé líšky, červené mačky či líščie medvede,“ ozrejmila zoo.

Pandy sú aktívne najmä v ranných hodinách a za súmraku. Populáciu vo voľnej prírode ohrozujú klimatické zmeny, strata biotopov, nelegálny obchod so živými zvieratami, s kožušinou i časťami tiel a politická nestabilita v niektorých regiónoch.

Za úplným zatmením bude treba vycestovať do zahraničia a my poradíme, kam.

Jednu z najväčších astronomických udalostí desaťročia prinesie vzájomné postavenie Zeme, Mesiaca a Slnka v stredu 12. augusta 2026. Podľa astronómov pôjde o prvé úplné zatmenie Slnka pozorovateľné z Európy po dlhých 27 rokoch.

Slovensko sa však ocitne mimo takzvaného pásu úplného zatmenia.

Akcie SpaceX vyleteli nahor, z Muska je prvý dolárový bilionár

Kde sledovať úplné zatmenie Slnka v roku 2026

Tým, ktorí sa neboja vycestovať za pozorovaním úkazu, sa však ponúka ojedinelá šanca vidieť úplné zatmenie Slnka. Pás úplného zatmenia postupne prejde cez Grónsko, Island a Pyrenejský polostrov.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Bratislave k 17. júnu povolil prevádzku štyroch umelých kúpalísk v meste – Delfína, Mičurina, Lamača a Krasňan. Povolenie získalo aj prírodné kúpalisko Zlaté piesky.

Podľa hygienikov všetky doteraz skontrolované a schválené kúpaliská vyhoveli po hygienickej aj prevádzkovej stránke. Súhlas dostali až po predložení vyhovujúcich laboratórnych výsledkov vstupnej kvality vody.

Prinášame vám aktuálny prehľad k 18. júnu 2026. Pri areáloch, ktoré ešte neotvorili, sa môže termín začiatku sezóny zmeniť.

Pokojná dovolenka sa odkladá. Cunami v Stredozemnom mori je reálne riziko

Umelé kúpaliská

Bratislavská mestská organizácia Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta (STaRZ) prevádzkuje sedem umelých kúpalísk. Matadorka v Petržalke má vlastného prevádzkovateľa a samostatný cenník.

Na mestských kúpaliskách zostali ceny na úrovni predchádzajúcej sezóny. Online vstupenka pre dospelého stojí vo všetkých areáloch 5,50 eura, priamo v pokladni sa cena pohybuje od šiestich do ôsmich eur.

Delfín

Kúpalisko v Ružovej doline ponúka 33-metrový plavecký bazén, stredný bazén a detský bazén s vodnými atrakciami. Je jednou z možností kúpania v širšom centre Bratislavy.

• Stav hygieny a prevádzky: Hygienici prevádzku povolili. Kúpalisko otvorilo sezónu 6. júna a aktuálne je v prevádzke.
• Vstupné: Dospelí 6,50 eura v pokladni alebo 5,50 eura online. Deti od troch do 18 rokov zaplatia 4,50 eura v pokladni alebo štyri eurá online, seniori a osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) tri eurá. Deti do troch rokov majú vstup zdarma. Po 17.00 stojí online lístok 4,50 eura pre dospelého a 3,50 eura pre dieťa.
• Otváracie hodiny: Od pondelka do piatka od 12.00 do 20.00, cez víkendy od 10.00 do 20.00.

Mičurin

Komorné kúpalisko na Búdkovej ulici pod Slavínom má jeden 20-metrový bazén a kapacitu 150 návštevníkov. Súčasťou areálu je aj amfiteáter využívaný na letné premietania.

• Stav hygieny a prevádzky: Kúpalisko získalo povolenie hygienikov a návštevníkom sa otvorilo 17. júna.
• Vstupné: Dospelí šesť eur v pokladni alebo 5,50 eura online. Deti od troch do 18 rokov zaplatia 4,50 eura v pokladni alebo štyri eurá online, seniori a osoby s ŤZP tri eurá. Deti do troch rokov majú vstup zdarma. Po 17.00 stojí online lístok 4,50 eura pre dospelého a 3,50 eura pre dieťa.
• Otváracie hodiny: Denne od 9.00 do 20.00.

Aj v mori, ktoré považujeme za blízke, plytké, dovolenkovo pokojné, ba až nudné, sa niečo také ako cunami skutočne môže prihodiť.

Navyše je podľa UNESCO pravdepodobnosť výskytu stredomorského cunami (s výškou aspoň jedného metra) v nasledujúcich 25 rokoch stopercentná.

Na pobreží Európy nie sú cunami neznámym javom. Len sa im doteraz hovorilo inak. Vo Francúzsku sa im hovorí raz-de-marée, v Taliansku ich poznajú ako maremoti. A hoci spravidla nedosahujú ani zlomok ničivosti prírodných katastrof z iných geografických oblastí, stále patria medzi najničivejšie javy v Európe.

Vražedné stratovulkány. Keď sa raz nahnevajú, bude to naozaj zlé

Podľa údajov zhromaždených geológmi z UNESCO bolo v pobrežnej oblasti pozdĺž francúzskej Riviéry medzi 16. storočím a začiatkom 21. storočia zaznamenaných približne dvadsať udalostí, ktoré možno jednoznačne klasifikovať ako cunami.

Výška vĺn pritom často presahovala dva metre. Zdanlivo pokojná stredomorská panva je teda po Tichom oceáne oblasťou s druhým najvyšším počtom historicky zaznamenaných cunami.

Cunami sú vyvolávané zemetraseniami, podmorskými zosuvmi sedimentov alebo sopečnými erupciami. Rýchlo sa šíria na veľké vzdialenosti, kým pri pobreží neuvoľnia svoju energiu, zvyčajne v podobe náhleho zaplavenia rozsiahleho územia a mimoriadne silných prúdov.

V „európskom formáte“ sa úroveň zaplavenia môže pohybovať od niekoľkých desiatok centimetrov do niekoľkých metrov.

Cunami sa vyznačujú niekoľkými vlnami, pričom prvá vlna nemusí byť najväčšia. Podstatná však nie je veľkosť vlny, ale rýchlosť prúdenia.

Môže byť taká vysoká, že tlak pôsobiaci na pobrežnú infraštruktúru dosahuje aj niekoľko ton na štvorcový meter. A znova: Na ničivosti európskych cunami sa ani tak nepodieľa veľkosť vĺn ako náhlosť ich príchodu, teda to, že zastihnú pobrežie úplne nepripravené.

Reakčný čas? Minúty alebo desiatky minút

Reportér magazínu Víkend DNES sa s nimi stretol v rakúskom Oberneukirchene, kde v opustenom sklade prespali poslednú noc pred návratom do vlasti. A mali čo rozprávať.

Čo vám napadlo ísť pešo z Indonézie do Česka?

Ľubomír: Nie je to naša prvá cesta, už sme predtým išli pešo na Saharu.

Roman: Na Sahare to bolo šesťtisíc kilometrov, tak sme chceli niečo dlhšie. Pôvodná myšlienka Ľuba bola ísť od Everestu domov. Ale ja som si chcel prejsť trošku viac juhovýchodnej Ázie.

Ľubomír: Povedal si: „Poďme z toho urobiť najväčšiu cestu nášho života. Keď už, tak už.“

Roman: Spočítali sme to na 20-tisíc kilometrov, planéta má obvod zhruba 40-tisíc, takže si dáme cestu pešo cez polovicu planéty, a to nám znelo skvele.

Ľubomír: Plánovali sme to asi na dva roky. Boli sme naivní, že každý deň pôjdeme 35 kilometrov, nič sa nemôže pokaziť, nebudeme sa motať po horách, jednoducho pôjdeme a za dva roky sme doma.

Prečo ste išli pešo? Prečo ste nešli na bicykli, stopom alebo na motorke?

L: Je to najlepší spôsob, ako spoznať jednotlivé štáty a ich kultúru. Si hodený medzi miestnych ľudí, nemôžeš len prejsť. V aute si zavretý v krabici, na bicykli len prefičíš okolo. A tiež sme mali skúsenosti s chôdzou. Začínali sme chodiť u nás v Beskydách klasicky po horách. Potom sme si robili malé výzvy, išli sme pešo na Slovensko, potom do Poľska alebo z Frenštátu na Snežku.

R: Keď nám bolo 18, hovoril som Ľubovi: „Nikdy som nebol pri mori, čo tak dôjsť tam pešo?“ Tak sme išli do Jesola v Taliansku, kde je veľký zábavný park, ktorý bol vlastne náš cieľ. Dva dni sme sa tam točili na kolotočoch. Boli sme úplne spotení a smradľaví po ceste, ale bolo to super.

Aký bol začiatok v Indonézii? Letíte cez polovicu zemegule, vystúpite z lietadla a poviete si: „Ideme domov.“

Tento projekt však podľa nej bude primárne zameraný na luxusný cestovný ruch. Let pre dvoch cestujúcich bude stáť približne 3 000 eur. Napriek tomu už teraz podľa APA dopyt prevyšuje ponuku.

Prvý hydroplán by mal podľa talianskych médií vzlietnuť z benátskeho letiska Giovanniho Nicelliho v sobotu o 15.30 h a na ostrove Lošinj by mal byť hydroplán Cessna 206 približne za hodinu a štvrť.

V pláne sú už aj ďalšie trasy cez Jadranské more vrátane spojenia do Terstu, Puly či Dubrovníka.

Podľa úradov však vznikli bez potrebného súhlasu. Prípadom sa už zaoberá Česká inšpekcia životného prostredia a stavebný úrad vedie konanie o odstránení stavieb.

Na webových stránkach lákajú na „kombináciu dych vyrážajúceho miesta a neobvyklého, rozprávkového, romantického a komfortného ubytovania, ktorá zaručí nezabudnuteľný zážitok“.

Noc v drevenej rozhľadni pri Ještěde stojí v hlavnej sezóne zhruba 200 eur. Návštevníci majú k dispozícii vybavenie zodpovedajúce komfortnému ubytovaniu v prírode – posteľ, gril aj saunu.

Miesta, ktoré poznáme z pohľadníc a sociálnych sietí, ako ikonické útesy Cinque Terre, biele uličky Santorini či stredoveké hradby Dubrovníka, čelia takému obrovskému náporu, že mestá zavádzajú registračné systémy a vstupné poplatky len za to, aby ste sa mohli prejsť po ulici.

Ceny v reštauráciách a hoteloch v týchto exponovaných lokalitách navyše vystrelili do absurdných výšok.

Aj preto sa do popredia dostáva racionálny trend s názvom „travel dupes“. Cestovatelia cielene vyhľadávajú vizuálnych a atmosférických dvojníkov svetoznámych miest. Ide ...

Mechanizmus tohto trajektu spred piatich storočí zachytil renesančný génius Leonardo da Vinci na kresbe, ktorá je teraz v kráľovskej zbierke Windsorského zámku pri Londýne, napísala agentúra AP.

Je to posledný dochovaný exemplár takzvaného reakčného trajektu na rieke Adde, ktorá sa tiahne od Álp až k Pádu v Lombardii, ktorého je ľavostranným prítokom.

„Ide o dopravný prostriedok, ktorý tu existuje už 500 rokov a vždy spájal oba brehy rieky Addy,“ povedal Massimo Zoia, jeden z dobrovoľných prevozníkov, ktorí plavidlo obsluhujú. „A teraz sa vrátil k svojmu pôvodnému účelu: spájať dve populácie žijúce na rôznych brehoch rieky,“ dodal prevozník.

Zabudnite na last minute ako lacnú dovolenku. Ceny v top destináciách rastú dvojciferným tempom

Hoci sa pre tento mechanizmus vžilo označenie „Leonardov trajekt“, zostáva nejasné, či tento typ prívozu skutočne navrhol sám Leonardo. Isté však je, že ho v roku 1513 nakreslil ako súčasť svojich slávnych štúdií vodných ciest, medzi ktorými bol aj milánsky systém kanálov.

Leonardo bol jedným z najväčších polyhistorov v dejinách a svoje zápisníky zaplnil návrhmi z rôznych odborov. Nechýbali medzi nimi ani lietajúce stroje, ktoré vznikli až o stáročia neskôr.

Princíp fungovania trajektu je rovnako jednoduchý ako geniálny a úplne šetrný k životnému prostrediu. „Rieka nás ženie po prúde. Loď je pripútaná k lanu spájajúcemu oba brehy a vďaka rozloženiu síl na základe paralelogramového mechanizmu, o ktorom sa učíme na strednej škole, sa sila rozdelí – jedna časť sa premení na odpor a druhú využijeme na bočný pohyb,“ vysvetlil Zoia.

„Pomocou kormidla natočíme trajekt tak, aby čo najlepšie zachytával prúd, ktorý na plavidlo tlačí a poháňa nás vpred,“ dodal skúsený prevozník.

Trajekt prevádzkuje mesto Imbersago a pláva do mesta Villa d‘Adda na druhej strane rieky. V roku 2023 takmer zanikol, keď sa jeho prevádzkovateľ vzdal koncesie. Starosta Imbersaga Fabio Vergani bol však odhodlaný trajekt zachrániť, a preto sám získal licenciu prevozníka a spolu s miestnym turistickým združením zostavil tím dobrovoľníkov.

Od roku 2024 prepravujú trajektom predovšetkým víkendových návštevníkov z jedného brehu rieky Addy na druhý.

Tento rok na jar však pridali aj dopravu v pracovné dni pre obyvateľov dochádzajúcich do práce. Prinútilo ich k tomu uzavretie neďalekého mosta, na ktorom sa vykonáva údržba, a pomocou trajektu aspoň trochu zmierňujú dopravné zápchy.

Trajekt teraz premáva od 7.00 do 19.00 h, s dvojhodinovou poludňajšou prestávkou. Cestujúci platia 1,50 eura, ak idú pešo, 2 eurá s bicyklom, 2,50 eura s motocyklom a 3,50 eura, ak potrebujú previezť aj auto.

Gianpaolo Graffagnino žije v meste Villa d‘Adda a pracuje na druhom brehu rieky. Do práce začal jazdiť na bicykli a trajekt využíva ako skratku. „Momentálne je to nielen najrýchlejší spôsob dopravy, ale hlavne ten najpríjemnejší, pretože si človek užije pár minút pokoja,“ povedal.

Mauro Carnati vošiel so svojím Maserati na trajekt, aby odviezol dcéru do školy na druhej strane a vyhol sa tak dlhej obchádzke spôsobenej uzavretím mosta. „Je pravda, že to stojí trochu peňazí a nejde to každý deň, ale romantika a pridaná hodnota rieky Addy a trajektu sú naozaj úžasné. Vďaka tomu mám lepší začiatok dňa,“ zveril sa.

Cunami v Stredozemnom mori je nevyhnutné, varuje UNESCO

Mount Rainier: To najhoršie v Severnej Amerike

K jeho zasneženému vrcholu vo výške 4 257 metrov nad morom sa čoraz častejšie hľadí s obavami. Mount Rainier totiž nie je len najvyššou horou štátu Washington. Je aj jeho najvyššou aktívnou sopkou, stratovulkánom s najvyšším potenciálom ohrozenia.

Posledná naozaj veľká erupcia sa tu síce odohrala približne pred tisíc rokmi, ale pripomenúť sa menšími erupciami vedel aj v 40. rokoch 19. storočia. A pravdepodobne aj v roku 1894.

Americkí geológovia aj Pacifická severozápadná seizmická sieť (PNSN) ho sledujú prakticky nepretržite, pretože sa počíta medzi vôbec najnebezpečnejšie vulkány na území Spojených štátov amerických.

Prečo? Keby to tu náhodou „buchlo“, nedošlo by k efektným výverom magmy a lávovým prúdom. Mount Rainier je totiž pokrytý ľadovcovými poľami. Na svojich úbočiach ich nesie asi 25. A tie by sa vplyvom sopečnej aktivity začali bleskovo topiť. Výsledkom by boli tzv. lahary, bahnotoky.

Rýchlosť pohybu takého bahenného prúdu môže presahovať 80 kilometrov za hodinu a výška tejto tekutej lavíny môže presiahnuť aj dvadsať metrov. Toto vnútrozemské sopečné cunami by obyvateľom miest v okolí ponechalo len asi štyridsať minút na evakuáciu a bezprostredne by na živote ohrozilo asi 170 000 ľudí.

Pri mestách Puyallup, Carbon, White, Nisqually a Cowlitz by sa však záhuba nezastavila a v okrese Pierce County sa na jej trase nachádza ďalší takmer milión ľudí.

Mohutná sopka Mount Rainer nad Washingtonom. FOTO: Dreamstime

Ich čin však zachytila kamera a obom môže hroziť pokuta až 3 319 eur. Portál Tatry Official záznam zverejnil na sociálnych sieťach a pripomenul, že akékoľvek kúpanie v plesách je zakázané.

„Takéto správanie môže na prvý pohľad pôsobiť neškodne, ale pravidlá ochrany prírody neplatia bezdôvodne. Tatranské plesá predstavujú jedinečné a citlivé horské ekosystémy, ktoré si vyžadujú maximálnu ochranu,“ stojí v príspevku.

Vstup do tatranských plies je prísne zakázaný. Porušenie týchto pravidiel predstavuje podľa príspevku nielen nezákonné konanie, ale aj nedostatok rešpektu k prírode.

Bloková pokuta za porušenie pravidiel ochrany prírody je 300 eur, ale v prípade správneho konania sa môže vyšplhať na 3 319 eur.

Návštevníkov parku zástupcovia prosia, aby rešpektovali pravidlá národného parku, v tatranských plesách sa nekúpali, neotužovali ani do nich nevstupovali a držali sa vyznačených turistických chodníkov.

„Tatry máme iba jedny. Chráňme ich spoločne pre ďalšie generácie,“ napísali.

Naopak, trendom posledných rokov je neplytvať a využívať všetko na maximum. A to sa pretavilo aj do cestovania.

Vo svete sa objavuje čoraz viac ubytovacích zariadení, ktoré klasickú izbu zmenšili na úplný základ. Hosť nedostane vlastnú kúpeľňu, kreslo ani pracovný stôl pri okne. Dostane kapsulu, malú kabínu alebo uzavretú posteľ.

Vo vnútri býva matrac, svetlo, zásuvka, niekedy televízor, ventilácia a miesto na menšiu batožinu. Sprchy, toalety, kuchyňa a spoločenské priestory sú spoločné.

Nie je to ubytovanie pre každého. Pri krátkom pobyte v drahom meste, na letisku alebo počas sólo cestovania však môže dávať zmysel. Cena býva nižšia aj pri dobrej polohe a súkromia je stále viac ako pri posteli v bežnej hostelovej izbe.

Keď sme po niekoľkých dňoch prechádzania historického centra hľadali únik od davov turistov a rozpálených ulíc, zamierili sme namiesto ďalších múzeí k moru. Atény totiž nie sú len mestom antických ruín, ale aj prekvapivo prímorskou destináciou.

Stačí nasadnúť na električku alebo metro a zhruba za pol hodiny sa pred vami otvorí Saronský záliv, slaná vôňa mora a voda v odtieňoch, ktoré pripomínajú pohľadnicu z gréckych ostrovov.

Jednou z najobľúbenejších pláží aténskej riviéry je Vouliagmeni. Dostať sa na ňu z centra síce trvá o niečo dlhšie (približne 50 minút), ale určite to stojí za to. Piesok sa strieda s kamienkami, voda je priezračná a celé pobrežie pôsobí upravenejšie ako bežné mestské pláže.

Na vstup na túto pláž si musíte zakúpiť lístok v cene 10 eur v bežných dňoch a 15 eur počas víkendov. K dispozícii vám však budú ležadlá, slamené slnečníky, taverny, prezliekarne aj športové zázemie. Atmosféra Vouliagmeni je navyše pokojná a človek si naozaj oddýchne.

O niečo živšia je Glyfada, ktorá býva obľúbená hlavne medzi pármi a rodinami. Pie...

V skutočnosti ich je však viac ako stovka a len zhruba pätina z nich je trvalo obývaná. Pár z nich už „dobyli“ aj dovolenkári z celého sveta, ale väčšina je z rôznych dôvodov cestovným ruchom doteraz takmer nedotknutá.

Postupne boli súčasťou rímskej i byzantskej ríše, stovky rokov patrili Turecku, v medzivojnovom období pripadli Talianskemu kráľovstvu a až pred 80 rokmi boli pripojené ku Grécku. Najväčším, historicky najvýznamnejším a aj najnavštevovanejším z dodekanských ostrovov je kúzelný Rhodos.

Chýr Rhodosu a jeho rovnomenného hlavného mesta siaha hlboko do histórie, ...

Do Chioggie je to slabá hodinka autom, nejakých štyridsaťpäť kilometrov. Dá sa tam z Benátok dostať autobusom (hodina cesty) alebo o pol hodiny dlhšie loďou. A je to krásny, upokojujúci balzam na dušu. Pravda, mestečko máte prechodené za pol dňa. Koncentráciou romantiky, turizmu a mondénnosti sa Benátkam Chioggia nevyrovná. O to je malebnejšia, pokojnejšia...

Extrémny nápor vzduchu lietadlo ešte vysoko nad zemou roztrhal a jeho trosky sa zrútili do odľahlej thajskej džungle. Od najhoršej leteckej nehody v Thajsku, ktorej presným príčinám odborníci dodnes úplne nerozumejú, dnes uplynulo 35 rokov.

Len krátko pred polnocou 26. mája 1991 odštartovalo z Medzinárodného letiska Bangkok (dnes Letisko Bangkok-Don Muang) zánovné lietadlo Boeing 767-3Z9ER rakúskej spoločnosti Lauda Air.

V hlavnom meste Thajska absolvovalo medzipristátie počas letu číslo 004 z dnes už neexistujúceho Hongkonského medzinárodného letiska Kai Tak na letisko Viedeň-Schwechat neďaleko rakúskej metropoly. Na jeho palube cestovalo 213 pasažierov sprevádzaných desaťčlennou posádkou.

Ryanair je prvýkrát od roku 1997 bez dlhov, splatil posledné dlhopisy

Plne obsadený stroj, ktorý lietal iba osemnásť mesiacov, odštartoval z letiska v Bangkoku o dve minúty po jedenástej večer miestneho času. Cestujúci mali pred sebou približne desať hodín vo vzduchu, počas ktorých mali prekonať zhruba 8 500 kilometrov.

Boeing po vzlete zamieril severozápadným smerom nad thajský vidiek, pričom stúpal do cestovnej výšky. Po necelých šiestich minútach letu však piloti, ktorí v Bangkoku vystriedali svojich kolegov, zaznamenali na jednom z displejov varovné hlásenie.

Chybné hlásenie

Výstraha informovala pilotov o chybnej polohe jedného z ventilov uzatvárajúcich obracač ťahu – systému, ktorý presmerovaním toku vzduchu brzdí lietadlo po pristátí – na ľavom motore.

Ďalšia porucha by podľa hlásenia mohla spôsobiť jeho samovoľné otvorenie. Kapitán však poznamenal, že varovanie sa „neustále rozsvecuje a zhasína“ a že teda môže ísť len o vlhkosť v systéme.

Ten mal dvojité istenie, takže piloti boli presvedčení, že sa sám v žiadnom prípade spustiť nemôže. Ich predpoklad potvrdzovala aj príručka, podľa ktorej varovanie nevyžadovalo žiadny zásah.

Jednu z poistiek totiž predstavovali aj snímače tlaku na podvozku, ktoré umožňovali systém spustiť, len ak bolo lietadlo v kontakte so zemou. Piloti preto dospeli k záveru, že hlásenie je iba odporúčaním, a nijako naň nereagovali.

Reštaurátori obnovujú najmä časť znázorňujúcu býčie semenníky, ktorú poškodili päty turistov. Informovala o tom agentúra AFP.

Podľa miestnej tradície prináša otočenie sa na päte na tomto mieste šťastie a zaručuje návrat do Milána. Práve preto turisti na mieste opakovane vykonávajú rovnaký pohyb, čo viedlo k výraznému opotrebeniu mozaiky.

Mestské úrady uviedli, že ružové kamenné dieliky znázorňujúce býčie semenníky sa časom úplne vydreli a že turisti v mozaike vytvorili malú jamku. Samotná mozaika z 19. storočia predstavuje symbol mesta Turín, vtedajšieho hlavného mesta Talianska, a je súčasťou podlahy slávnej galérie neďaleko milánskeho dómu.

Opravy mozaiky sa ujal reštaurátor Gianluca Galli. „Je to síce roztomilé gesto, ale pre umelecké dielo tiež dosť škodlivé,“ opísal Galli túto kurióznu tradíciu.

Reštaurátor ručne vyrezal nové dieliky kameňa podľa odtlačkov pôvodných častí. Na ich prilepenie použije živicu namiesto pôvodnej vápenno-pieskovej malty, aby lepšie odolali pätám turistov.

Naposledy bol býk reštaurovaný v roku 2017. „Šťastné miesto galérie sa časom opotrebovalo,“ uviedli vo vyhlásení dvaja milánski námestníci primátora, Emmanuel Conte a Marco Granelli. Nastal podľa nich čas obnoviť pôvodný vzhľad mozaiky.

„Galéria je živou pamiatkou, ktorá sa môže opotrebovať práve preto, že je milovaná a hojne navštevovaná,“ vyhlásili.

Reštaurátor Galli uviedol, že je na svoju prácu hrdý a že by rád povzbudil mladých ľudí, aby si túto profesiu vybrali.

„Viem, že je to náročná práca, pretože musíte cestovať z miesta na miesto… ale je to tiež práca, ktorá je v Taliansku považovaná za výsadu,“ povedal remeselník.