Ilustračná snímka: theurbandater.com
Pri hodnotení atraktivity druhých sa zameriavame najprv na ich tvár . „Ocenenie ", ako veľmi je blížny príťažlivý, pritom prebieha extrémne rýchlo. Ľudia, ktorí v jednom pokuse videli fotografiu iba tisícinu sekundy hodnotili atraktivitu človeka na nej rovnako ako tí, ktorí pri jej určovaní neboli časovo obmedzení.
Zároveň platí, že veľmi atraktívne tváre priťahujú viac pozornosti, a to až natoľko, že sa v ich blízkosti spomaľujú schopnosti vykonávať iné úlohy. (Je známe, že študenti, ktorých náhodne posadili vedľa atraktívnych študentiek dopadajú pri testoch horšie ako tí usadení vedľa tých menej atraktívnych.)
Rovnaké výsledky sa dosiahli, keď bola mozgová aktivita meraná priamo, napríklad pomocou elektroencefalografe (EEG). Elektrofyziologická reakcia na krajšiu tvár je vždy vyššia.
Psychológ Michael A. Kisley so svojou študentkou Laurou K. Morganovou z Coloradskej univerzity sa rozhodli overiť, či citlivosť na atraktivitu závisí aj od atraktivity posudzovateľa. Dá sa totiž očakávať, že veľmi príťažliví ľudia časom spoznajú, že majú na trhu partnerov vysokú hodnotu a naladia sa preto na rovnako alebo viac atraktívne náprotivky a ostatných si nevšímajú.
Výskumníci predpokladali, že rovnaká závislosť môže platiť aj krátkodobo - keď sa muž cíti naraz viac atraktívne, začne menej pekné ženy ignorovať. Účastníkov svojho experimentu vmanipulovali do úlohy "atraktívneho" či "neatraktivneho" oznámením, aby si predstavili, že sú hodnotení ženami na škále 1 až 8 (kde 8 je extrémne atraktívna). Niektorým bolo povedané, že sú hodnotení ako "3" a iným ako "7". (Výskum bol realizovaný len na mužoch, tí prikladajú fyzickej atraktivite oveľa vyššiu váhu než ženy, u ktorých je hodnotenie "atraktivity" partnera komplexnejšie - závisí nielen od fyzickej krásy, ale aj na jeho ľudskom kapitáli či sociálnom statuse.)
Potom boli mužom na hlavy umiestnené elektródy na snímanie mozgovej aktivity a ich úlohou bolo hodnotiť atraktivitu desiatok žien na fotografiách, od extrémne krásnych až po nie až tak príťažlivé.
Potvrdilo sa, že mozgová aktivita vzrástla najviac, keď účastník sledoval atraktívne tváre žien a to úplne bez ohľadu na to, ako atraktívne sa sám cítil. Avšak mozog mužov, ktorí sa považovali (hoci len krátko a hypoteticky) za veľmi atraktívnych, na fotografie neatraktívnych žien reagovali o poznanie miernejšie.
Výsledky zároveň vyvracajú ideu, že by si muži stanovovali nejaký "horný limit", na akú ženu už nedosiahnu. Ak je pekná, všímajú si ju vždy a intenzívne (dokonca bolo dokázané, že tí, ktorých pozornosť je k opačnému pohlaviu priťahovaná najsilnejšie, sú aj sexuálne - čo do počtu partnerov - najaktívnejší). Na druhej strane, ak si muži sú svoju atraktivitou istí, menej pekné ženy ich až tak nestimulujú.
Zdroj: osel.cz