Kybernetike ste dali prednosť pred architektúrou, pretože prvá spomínaná škola sa začínala o dva týždne skôr a vy ste vraj boli zvedavá na tých „kockáčov“. Cítite sa dnes jednou z nich?
A máte pocit, že dnešný „kockáč“ a „ajťák“ sa líši od tých minulých? Ak áno, ako?
Viem, že ženy už dnes nie sú v tejto oblasti až také vzácne ako kedysi. Napriek tomu, neboli ste so svojím vzhľadom napriek tomu tak trochu úkaz nielen v škole, ale v celej komunite?
Práve naopak, ženy sú stále vzácne. V oblastiach, ako sú programovanie a telekomunikácie, tvoríme podľa Štatistického úradu menej ako tretinu, a to zahŕňa ženy aj na netechnických pozíciách. Podľa Eurostatu je Slovensko na úplnom dne rebríčka štátov Európskej únie v štatistike, ktorá hovorí o pomere žien-špecialistiek v IT. Dievčatá v laviciach technických fakúlt tvoria menej ako jednu desatinu a tento pomer nebude lepší ani v najbližších rokoch. Mnoho žien aj opúšťa toto odvetvie počas svojej kariéry. O celej tejto problematike vyšla slovenská kniha Ženský algoritmus. V mojom prípade sme boli dve dievčatá v ročníku. Keď som už učila na univerzite ja, boli ročníky, kde bolo dievčat viac, ale boli aj ročníky, kde nebolo ani jedno. Neviem, či som bola úkaz, ale ľudia zo školy si ma celkom zapamätali.
Sociálna robotika je odbor, ktorému sa venujete. Ako ďaleko je momentálne komunikácia medzi robotmi a človekom, na ktorú sa zameriava?
Komunikácia medzi človekom a robotom bola téma mojej dizertačnej práce. Ako používateľka dnes vidím, že to, čo bolo pred niekoľkými rokmi predmetom výskumu, sa dnes stáva bežnou súčasťou našich životov. Nie síce v podobe fyzických robotov, ale napríklad v domácich hlasových asistentoch, v autách, v mobiloch a v domácnostiach.
Zostáva vám 85% na dočítanie.