WMO v utorok uviedla, že existuje 80-percentná pravdepodobnosť, že sa El Niño – teplá fáza prirodzeného klimatického cyklu v Tichom oceáne – vyvinie medzi júnom a augustom a 90-percentná pravdepodobnosť, že sa jav objaví do novembra.

Návrat El Niña ohlasuje dočasný nárast globálnych teplôt okrem otepľovacieho efektu klimatických zmien spôsobených človekom.

Áno, a v niektorých ohľadoch aj horšie. Apríl 2026 je samozrejme výnimočný: Slovenský hydrometeorologický ústav ho hodnotí ako mesačne najsuchší minimálne od roku 1881 a na 54 z 294 staníc spadlo za celý mesiac menej ako jeden milimeter zrážok.

Aj predchádzajúce obdobie od 1. decembra 2025 do polovice apríla 2026 prinieslo úhrny len okolo polovice normálu, lokálne ešte podstatne menej, napríklad Uhrovec 37 %, Prievidza 40 %, Štrbské Pleso 42 %.

V dlhšom časovom horizonte však Slovensko zažilo porovnateľné aj závažnejšie epizódy – z 20. storočia najmä roky 1947, 1953–1954, 1976 a 1992, v období posledných približne 20 rokov potom paneurópske sucho v rokoch 2003 a 2015, a dvojročnú epizódu 2018–2019, ktorá je podľa dendro-rekonštrukcií najhorším suchom v strednej Európe za posledných približne 250 rokov.

Najbližšia analógia k súčasnej situácii je rok 2022, keď extrémne suché podmienky zasiahli viac ako polovicu územia a na niektorých miestach trvali dlhšie ako 200 dní.

Výsledky projektu realizovaného v Nice a pozdĺž Francúzskej riviéry ukazujú, prečo predvídanie a preventívne evakuačné opatrenia zostávajú jediným skutočne účinným prostriedkom na záchranu životov.

Satelitné a klimatické údaje zozbierané medzi rokmi 1985 a 2023 ukazujú, že viac ako 16-tisíc riek na celom svete stráca rozpustený kyslík. Výskum bol publikovaný v časopise Science Advances.

Toto zistenie môže byť menej dramatické ako záplavy a požiare, ktoré sa zvyčajne spájajú s otepľujúcou sa planétou, ale predstavuje obrovský nárast kombinovaného utrpenia desiatok miliónov ľudí, tvrdia vedci.

Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom, upozorňuje Copernicus. Otepľuje sa dvakrát rýchlejšie

Zvýšila sa závažnosť brezy a jelše

„Je to jeden z tých každodenných ukazovateľov, že sa niečo pre mnohých ľudí trochu zhoršuje. Utrpenie ľudí z týchto zmien môže byť veľmi veľké,“ povedal Joacim Rocklöv, environmentálny epidemiológ na Univerzite v Heidelbergu a spoluriaditeľ správy. 

Mechanizmus nie je nový. V októbri 1963 sa v severnom Taliansku zrútil do čerstvo napustenej priehrady Vajont obrovský kus hory Monte Toc.

V článku sa ešte dočítate:

• Otepľovanie nie je iba dielo ľudí.
• Prečo je aljašská megacunami paradoxom doby.
• A čo je to najdôležitejšie posolstvo týchto nočných katastrof.

Dostupné pre predplatiteľov

Voda preletela cez hrádzu ako cez okraj vane a zmietla celé údolie. Hrádza sama vydržala, ale to bolo málo ...

Klimatické zmeny kedysi poháňalo niečo iné, odhaľujú staroveké ľadové jadrá

Ľadové šelfy sú masívne plávajúce výbežky ľadovcov, ktoré pomáhajú spomaľovať pohyb obrovského množstva ľadu do oceánu. Vedci v Nórsku teraz identifikovali proces, ktorý môže urýchľovať ich rozpad.

Podľa štúdie môžu dlhé kanály vytesané do spodnej strany týchto ľadových šelfov zachytávať relatívne teplú oceánsku vodu, čo v určitých oblastiach zintenzívňuje topenie.

Hladiny morí sú vyššie, než sa myslelo, a dôsledky sú obrovské, uvádza nová štúdia

99 percent budov

Ide o severozápad Slovenska, konkrétne napríklad aj o oblasť stredného Slovenska na Hornom Ponitrí alebo v niektorých oblastiach v južnej polovici stredného Slovenska. Úhrn zrážok v percentách dlhodobého priemeru sa v kritických oblastiach dostal na začiatku mája na úroveň pod 40 percent.

V článku sa ešte dočítate:

Ako rýchlo sa vysušuje pôda

• Kde je situácia najkritickejšia

• Aké škody hlásia poľnohospodári

• Kde najviac hrozia požiare

Dostupné pre predplatiteľov

Apríl bol rekordný

„Keby sme to hodnotili z čisto štatistického hľadiska, keď je to menej ako 80 percent, je to veľmi málo. A keď je to menej ako 60 percent, je to mimoriadne málo. A teraz sa s pribúdajúcimi dňami v máji dostávame takmer všade pod úroveň 50 percent. Prispel k tomu predovšetkým tohtoročný apríl, ktorý bol u nás mesiacom s rekordne nízkym úhrnom zrážok od roku...

Horúce pozdravy z jadra. Najnovšie geologické poznatky o našej planéte vzbudzujú znepokojenie

„Zistili sme, že riftovanie v tejto zóne je pokročilejšie a kôra je tenšia, než si ktokoľvek myslel,“ hovorí Christian Rowan, geológ na Kolumbijskej univerzite. „Východná Afrika pokročila v procese riftovania ďalej, ako sa doteraz predpokladalo.“ Výskum bol publikovaný v časopise Nature Communications.

Vedci sa dodnes nezhodnú, aký vplyv to malo na ľudské zdravie a aký nebezpečný je pobyt v uzavretých zónach okolo miesta havárie.

Nemôže byť pochýb o tom, že veľké dávky žiarenia zabíjajú – niekedy rýchlo, inokedy pomaly. Vedci sa k tomuto poznaniu prehrýzali pomaly a za cenu tragických obetí. Marie Curie nosila vzorky rádia vo vreckách, pretože netušila nič o škodlivých účinkoch radiácie, a zomrela na rakovinu.

Dávky žiarenia sa merajú v sievertoch (Sv). Rakovina môže prepuknúť už po 50 milisievertoch (mSv) za rok. The International Commission on Radiological Protection odporúča, aby v pracovnom prostredí neboli ľudia vystavení dávkam vyšším ako 20 mSv za rok.

Dávky od 2 do 10 Sv „nazbierané“ počas krátkej doby spôsobia smrť polovice postihnutých. Dávka nad 10 Sv zabije človeka behom pár týždňov bez ohľadu na to, za akú dlhú dobu ju „nazbieral“.

Určitej úrovni radiácie však čelíme prakticky nepretržite bez toho, že by nás to významnejšie ohrozovalo na zdraví. Ďalšia radiácia prichádza z vesmíru vo forme kozmického žiarenia. 

V dopravnom lietadle v bežnej cestovnej výške okolo desiatich kilometrov dostávame každú hodinu cez 3 μSv a vyšetrenie hrudníka na počítačovom tomografe so sebou nesie dávku okolo 10 mSv.

Dávky ožiarenia pri haváriách v atómových elektrárňach môžu byť veľmi rozdielne. V roku 1979 unikol rádioaktívny materiál z amerického reaktora na Three Mile Island a vláda odporučila evakuáciu tehotným ženám žijúcim v okruhu 35 kilometrov od elektrárne....

Zvýšená radiácia sa u nás v apríli 1986 namerať dala, ale jej zdravotné dôsledky boli zanedbateľné. Spomenúť treba psychologické vplyvy.

Vtedajší československý režim nás o havárii neinformoval. Viedlo to k sérii fám, ktoré ľudí stresovali. Strach škodí zdraviu. Aj to, čo nás reálne neohrozuje, sa môže prejaviť úzkosťou a depresiami.

Čo bolo príčinou černobyľskej havárie?

Bolo o tom natočených niekoľko seriálov, v ktorých je priebeh havárie po technickej stránke vysvetlený minútu po minúte. Aký experiment Sovieti v Černobyle robili, čo všetko zapli a čo naopak vypli.

Často sa pritom zabúda na politický režim, ktorý bol asi najdôležitejší. Kľúčom k pochopeniu havárie je atmosféra doby. Vysvetlím to na prímere. Keď idete opitý autom v protismere na diaľnici, nemôžete sa diviť, že nabúrate.

Môžete mať najlepšie alebo naopak najhoršie auto, ale jednoducho sa to stane. Pokiaľ však pôjdete triezvy, budete dávať pozor a dodržiavať predpisy, máte vysokú šancu, že sa vám nič nestane, aj keď budete šoférovať staré auto.

Černobyľský reaktor bol veterán, rozhodne to nebolo moderné auto s airbagmi, parkovacím asistentom, tempomatom a ďalšími bezpečnostnými prvkami.

Keby to operátori rešpektovali a pracovali podľa pravidiel, nič by sa nestalo. Oni však reaktor použili zlým spôsobom a technológia nebola dostatočne robustná, aby im to tolerovala.

Takže sovietsky šlendrián a ignorantstvo?

Je veľký rozdiel, ako k jadrovej energetike pristupujeme na Západe. Stále si však musíme pripomínať, že pravidlá je potrebné dodržiavať. Pozrite sa na naše cesty, koľko ľudí nemá auto v poriadku, prekračuje rýchlosť… Veríte, že to zvládnete odšoférovať aj po fláme so zvyškovým alkoholom.

V Černobyle si tiež hovorili, že predpisy sa dajú obísť a že to predsa zvládnu. Ten prístup bol prejavom komunistického systému. Sovietske lajdáctvo v európskej jadrovej energetike rozhodne nie je, bezpečnostné pravidlá sa prísne dodržiavajú. Systém je nastavený oveľa lepšie.

Mohlo by sa to isté stať aj v súčasných jadro...

Keď sa teplo a sucho spoja

Ich dosahy sú oveľa horšie ako pri každej z týchto udalostí samostatne, a to nielen v počte úmrtí súvisiacich s teplom, ale aj vo zvýšenom riziku lesných požiarov, väčších poľnohospodárskych stratách a vyššej úrovni sociálno-ekonomickej nestability.

Vedci skombinovali údaje zo 152 klimatických simulácií založených na ôsmich rôznych klimatických modeloch, ktoré boli použité v správe Medzivládneho...

Použili nový model prežitia 

Za absolútnu hranicu prežitia človeka sa považovala šesťhodinová expozícia teplote vlhkého teplomera 35 °C – ide o ukazovateľ, ktorý zohľadňuje teplotu aj vlhkosť, avšak na tejto úrovni bol na Zemi zaznamenaný len zriedka.

Výskum zistil, že počas vĺn horúčav v Mekke (Saudská Arábia, 2024), Bangkoku (Thajsko, 2024), Phoenixe (Spojené štáty, 2023), Mount Isa (Austrália, 2019), Larkane (Pakistan, 2015) a Seville (Španielsko, 2003) si vyžiada...

V komunálnych kontajneroch stále končí veľké množstvo zložiek, ktoré mali byť vytriedené. Ide napríklad o papier, plasty, sklo, kovy, tetrapaky, bioodpad, textil, drevo, elektroodpad či nebezpečné odpady.

Približne dve tretiny jeho obsahu by sa totiž dali ďalej spracovať. „Je potrebné robiť také aktivity, aby sme tento odpad v čo najlepšej možnej miere dostali zo zmesového odpadu. A keď to zrátame, tak je to takmer 66 percent,“ hovorí environmentálny expert Branislav Moňok.

Na Slovensku ročne vznikne podľa experta až 185 kilogramov komunálneho odpadu na obyvateľa.  Ak by sa vytriedilo všetko, čo sa dnes zo zákona triediť má, potom by objem zvyškového zmesového odpadu výrazne klesol. „Ak by sme všetko dokázali vytriediť, tak by to bolo 63 kilogramov na obyvateľa,“ dodáva Moňok.

Niektorí ľudia netriedia odpad kvôli pohodlnosti, iný zasa prepadajú mýtom o separácii. Odborníci vyvracajú tie najčastejšie z ni...

Náš vlastný druh, Homo sapiens, je obzvlášť dobrý v posúvaní hraníc tejto únosnej kapacity, s našou záľubou v hľadaní technologických riešení na prekonanie prirodzených obmedzení obnovy zdrojov – najmä využívaním fosílnych palív.

Maximálna a optimálna únosnosť

Je zaujímavé, že pojem „únosná kapacita“ má svoj pôvod v lodnom priemysle koncom 19. storočia, keď lode poháňané uhlím nahrádzali lode poháňané vetrom.

Prvýkrát sa použil na výpočet množstva nákladu, ktoré by jedna z nových lodí mohla prepraviť bez toho, aby sa vynaložilo základné uhlie a voda potrebné na pohon lode alebo posádka potrebná na jej prevádzku.

Práve tento prechod na fosílne palivá v lodnej doprave a iných odvetviach zásadne umožnil rýchly rast populácie v 20. storočí – niečo, čo si všetci pripomíname, keď americko-iránska vojna šokuje globálne zásoby paliv...

Kedy ho bude najviac?

Tento jav zdvihol do ovzdušia obrovské množstvo púštneho prachu, ktorý vetry transportujú smerom k nám. „...

Koniec v nasledujúcich týždňoch

Tichý oceán sa momentálne nachádza uprostred La Niña, studenej fázy, keď teplota morskej hladiny klesá najmenej o 0,5 stupňa Celzia pod dlhodobý priemer.

Podľa najnovšieho oznámenia Centra pre predikciu klímy sa očakáva, že La Niña skončí v nasledujúcich týždňoch, keď sa more oteplí. El Niño sa potom objaví, ak teplota morskej hladiny dosiahne a zostane najmenej o 0,5 stupňa nad dlhodobým priemerom.

Ak sa El Niño prejaví podľa očakávaní, mohlo by sa zintenzívniť do „super El Niño“, informovala agentúra AccuWeather. Super El Niño nastáva, keď teplota morskej hladiny dosiahne najmenej o dva stupne Celzia nad dlhodobým priemerom.

„Intenzita je neistá, ale existuje potenciál pre mierne až silné El Niño túto jeseň a zimu,“ uviedol Pastelok, meteorológ a vedúci dlhodobý progn...

Zničenie budov je najväčší zdroj

Najväčším zdrojom oxidu uhličitého z konfliktu v Iráne počas prvých dvoch týždňov bolo zničenie domov, škôl a iných budov, pretože podľa analýzy bude potrebné po skončení vojny odpratať trosky a obnoviť infraštruktúru.

Bigger a jeho kolegovia vypočítali, že tieto nepriame emisie predstavujú približne 2,7 milióna ton CO₂, čo zodpovedá ročným emisiám Maldív.

Na základe údajov od Iránskej spoločnosti Červeného polmesiaca, humanitárnej organizácie, infraštruktúra, ktorá bola zničená, zahŕňa 16 191 obytných budov, 3 384 komerčných jednotiek, 77 zdravotníckych stredísk a 69 škôl, uviedli výskumníci v štúdii.

Druhá najväčšia časť emisií CO₂ z prvých 14 dní vojny pochádzala z bomba...

Oblasti modrého ľadu, ako napríklad Allan Hills, tvoria iba asi jedno percento povrchu antarktického ľadového štítu a sú tak pomenované, pretože silný vietor odfúkne všetok nový sneh a udrží starší ľadovcový ľad odkrytý na povrchu.

Oblasť Allan Hills sa takmer vôbec nepohybovala horizontálne ani vertikálne, čo z nej robí obzvlášť unikátne miesto na odber vzoriek veľmi, veľmi starého ľadu.

Zrýchlenie otepľovania

Extrémne horúčavy v posledných rokoch boli podporené prirodzenými výkyvmi – ako sú slnečné cykly, sopečné erupcie a poveternostný jav El Niño – ktoré viedli vedcov k otázke, či sú prekvapujúce teplotné hodnoty odchýlkami alebo výsledkom zvýšenia globálneho otepľovania.

Výskumníci použili metódu redukcie šumu na filtrovanie odhadovaného vplyvu neľudských faktorov v ...

Podľa neho prvá vlna prachu dorazila už minulý piatok, a v pondelok boli zaznamenané výrazné hodnoty celkovej koncentrácie približne 500 mg/m². To už môže citeľne ovplyvniť vzhľad oblohy, tlmiť slnečné lúče a zvýrazniť odtiene pri východe či západe Slnka.

Počas stredy a štvrtka mal nastať pokles koncentrácií, no situácia sa podľa portálu zmenila už dnes, keď začala nad Slovenskom prúdiť ďalšia výrazná vlna saharského prachu.

Najvyššie hodnoty sa očakávajú v sobotu, kedy môžu celkové koncentrácie dosiahnuť 400 až 800 mg/m². To predstavuje výraznú záťaž pre atmosféru, optický efekt bude opäť výrazne viditeľný. V nedeľu sa má situácia dočasne upokojiť, ale už od pondelka sa má saharský prach nad Slovenskom opäť objaviť.

Tento fenomén podporuje stabilné a teplé počasie bez výdatnejších zrážok. Obloha môže vtedy nadobudnúť špecifické farby, najmä pri východoch a západoch slnka, a na mnohých povrchoch sa môže po daždi usadiť tenká vrstva prachu.

Príčinou je nesúlad medzi spôsobom merania nadmorskej výšky mora a pevniny, uviedol spoluautor štúdie Philip Minderhoud, profesor hydrogeológie na Wageningen University & Research v Holandsku. A pripísal to „metodologickému slepému miestu“ medzi rôznymi spôsobmi merania týchto dvoch vecí.

Každý spôsob meria svoje vlastné oblasti správne, povedal. Ale tam, kde sa more stretáva s pevninou, sa pri použití satelitov a pozemných modelov často nezohľadňuje mnoho faktorov....

Posuvy môžu urýchliť úbytok ľadu, zvýšiť citlivosť ľadovcov na zmenu klímy a vytvoriť vážne nebezpečenstvo pre ľudí žijúcich v ich dolnom toku.

Vedci publikovali globálnu štúdiu viac ako 3 000 rýchlo posúvajúcich sa ľadovcov, aby zistili, čo spôsobuje ich pohyb. Práca tiež po prvýkrát sumarizuje nebezpečenstvá spôsobené týmito ľadovcami a to, ako na náhle posuny vplývajú klimatické zmeny.

Prečo sa náhle posúvajú

Počas náhlych posunov sa ľadovce zrýchli...

Oceán absorbuje veľkú časť tohto tepla a pri tom sa voda rozpína. Toto sa nazýva tepelná rozťažnosť a predpokladá sa, že bude najväčším prispievateľom k budúcemu globálnemu zvyšovaniu hladiny morí.

Vynorenie o 2,5 metra

Odborníci však tvrdia, že topenie ľadových štítov bude hrať veľkú úlohu v budúcom vývo...

Pri globálnom otepľovaní len o 1,3 stupňa Celzia v posledných rokoch extrémne počasie už teraz berie životy a ničí živobytie na celom svete.

Pri troch až štyroch stupňoch Celzia „ekonomika a spoločnosť prestanú fungovať tak, ako ich poznáme“, uviedli vedci minulý týždeň, ale skleníková Zem by bola ešte horlivejšia....

„Je fascinujúce, že my, ako ľudia, s rekordnou zmenou klímy, ktorú sme spôsobili za posledných 100 rokov, môžeme takto ovplyvniť celú Zem,“ hovorí profesor Benedikt Soja, vedec z ETH Zürich, ktorý pomohol odhaliť tento znepokojujúci trend.

„Toto by mohlo byť väčšie ako akýkoľvek predtým dominantný vplyv na rotáciu našej planéty.“

Viac hodín v dni?

Všetci poznáme skleníkový efekt: keď vypúšťame plyny, ako je oxid uhličitý, zemská atmosféra zachytáva viac tepla, čo spôsobuje zvyšovanie globálnych teplôt.

V minulom roku bola teplota na celom svete o 1,18 °C vyššia ako priemer 20. storočia, čím sme sa priblížili k limitu 1,5 °C stanovenému v roku 2015 ako horná hranica cieľa na zabránenie najhorším účinkom klimatických zmien.

Hlavným dôsledkom tohto otepľovania je topenie rozsiahlych ľadových oblastí na severnom a južnom póle. Švajčiarsko stratilo za posledné dva roky 10 percent svojej ľadovcovej hmoty. Antarktída stráca ročne 150 miliárd ton ľadu, zatiaľ čo Grónsko stráca 270 miliárd ton.

Zatiaľ čo mnohí sú (oprávnene) znepokojení tým, ako toto topenie ovplyvňuje pobrežné oblasti, Soja a jeho tím si položili inú otázku: ako toto obrovské prerozdelenie hmoty ovplyvňuje Zem vo väčšom meradle?

A v nedávnej štúdii publikovanej v časopise Proceedings of ...

V mnohých z najhustejšie osídlených delt na planéte je teraz dominantným faktorom rizika povodní práve tento postupný pokles, a nie len stúpajúce hladiny morí. Zistenia boli publikované v časopise Nature.

Skrytý globálny problém

Riečne delty zaberajú iba 1 percento zemskej súše, ale živia 350 až 500 miliónov ľudí vrátane niektorých z najväčších miest sveta a najproduktívnejšej poľnohospodárskej pôdy. Sú ekonomickými centrami, ekologickými centrami a zdrojmi životne dôležitých potravín. Zároveň sú svojou povahou krehké.

Delty sú tvorené sypkými, podmáčanými sedimentmi usadenými tisícročia. Aj bez ľudského zásahu sa tieto sedimenty pomaly zhutňujú pod vlastnou váhou, čo spôsobuje postupné klesanie.

Historicky bolo toto prirodzené klesanie vyvážené pravidelnými záplavami, ktoré dopĺňali pôdu čerstvými sedimentmi. Moderný rozvoj však túto rovnováhu zmenil...

Existuje veľa ohromujúcich a protichodných rád, pokiaľ ide o vašu uhlíkovú stopu a o to, aký veľký rozdiel môžete v skutočnosti dosiahnuť.

Ale ešte sa nevzdávajte. Odborníci hovoria o piatich najčastejších veciach, v ktorých sa pravdepodobne mýlite, a o jednoduchých spôsoboch, ako ich namiesto toho zmeniť.

1. Nezameriavajte sa na kilometre za potraviny

Produkcia potravín tvorí viac ako tretinu globálnych emisií skleníkových plynov. Pravdepodobne vám do mozgu vštepovali posolstvo, že by ste mali jesť lokálne.

Znižuje to kilometre za potraviny a zmenšuje vašu uhlíkovú stopu – ale prekvapivo nový výskum zistil, že to nie je vždy pravda. V skutočnosti môžu mať potraviny, ktoré precestujú tisíce kilometrov, nižšiu uhlíkovú stopu ako lokálne produkty, najmä ak ich jete mimo sezóny.

Napríklad výskum z Bangorskej univerzity zistil, že konzumácia paradajok a šalátu pestovaných vo Veľkej Británii počas zimy je horšia ako ich dovoz zo Španielska.

Je to preto, že pestovanie paradajok v chladnejšom podnebí Spojeného kráľovstva si vyžaduje vykurované skleníky, ktoré spotrebúvajú viac energie ako dovoz paradajok z teplejšej oblasti, kde nie je potrebné umelé vykurovanie.

Vo všeobecnosti konzumácia potravín typicky pestovaných v lete po celý rok núti produkčný systém pracovať viac, spotrebúvať viac energie a generovať viac emisií.

Existuje aj dobrá správa, ak ste sa už roky nútili žiť z mrkvy zo svojej záhrady. Podľa Alice Garveyovej, výskumníčky v Oddelení pre klimatické dôkazy na Univerzite v Leedse, konzumácia rozmanitých potravín má oveľa väčší vplyv ako sústredenie sa na kilometre za jedlom. Inými slovami, nejde ani tak o to, ako ďaleko naše potraviny cestujú, ako o to, čo jeme a ako sa to vyrába.

Garveyová hovorí, že výskum potvrdzuje dôležitosť stravovania, ktoré znižuje množstvo mäsa a mliečnych výrobkov vo vašej strave, aj keď len o trochu. Nemusíte sa nevyhnutne úplne stať vegánom alebo vegetariánom.

Aj keď sa zelenina alebo obilniny dovážajú zďaleka, ich celková uhlíková stopa môže byť nižšia ako u lokálne produkovaného mäsa. Je to preto, že produkcia hovädzieho mäsa a mliečnych výrobkov si vyžaduje výrazne viac vody, pôdy a energie.

2. Kupujte (...

Zaujímavý problém

Klimatológ Milan Lapin zase poukázal na zaujímavý problém, s ktorým sa aktuálne potýkajú predpovede počasia. „Časť strednej Európy je zaplavená suchým vzduchom pochádzajúcim zo severu európskej časti Ruska, kde sa v znížených polohách a vo výške do 1000 m n.m. vyskytujú v noci dosť silné mrazy, hlavne nad snehovou pokrývkou,“ napísal na sociálnej sieti.

No nad výškou 1000 m n.m., miestami aj nižšie, vystupuje teplota cez deň aj nad +5 °C a v noci sú tam len slabšie mrazy. Naopak, Arktída má zväčša vysoko nadnormálne priemery teploty vzduchu. Modely majú teda problém s predpoveďou teploty vzduchu aj na pár dní dopredu.

Čerbová prezradila, kedy príde na naše územie výrazné oteplenie. „V nočných hodinách ho očakávame už v piatok, kedy nočná teplota bude „len“ – 2 až -7 stupňov Celzia, v údoliach pri zmenšenej oblačnosti -9 stupňov, čiže predpokladáme nočnú teplotu do -11 stupňov.“

Výrazné oteplenie

V ďalších dňoch či nociach má ísť teplota ešte v...

Vyššie množstvo uhlíka

CO₂ rozpustený vo vode sa viaže do pevných karbonátových minerálov, ktoré postupne vypĺňajú póry medzi úlomkami, spevňujú horninu a uzamykajú uhlík v jej štruktúre. Jednoducho povedané – lávová suť sa postupne m...

Ruská zima prišla skôr a bola tvrdšia ako zvyčajne. Hoci septembrová bitka pri Borodine skončila formálne Napoleonovým víťazstvom, historici sa zhodujú, že chlad a vyčerpanie zlomili cisárovu armádu psychicky skôr, než vyčerpávajúce boje.

Už v októbri 1812 klesli teploty hlboko pod nulu, v novembri dosahovali miestami až −30 °C. Francúzskym vojakom chýbali zimné uniformy, jedlo aj teplé topánky. Pridružilo sa vyčerpanie, choroby, hlad...

Mráz znižoval schopnosť myslieť, reagovať a rozhodovať sa, čo viedlo k rozkladu disciplíny a k panike. Vojaci strácali motiváciu, robili chybné rozhodnutia, vzdávali sa. Z pôvodných približne 600 000 mužov sa domov vrátila vraj len jedna šestina, niektoré zdroje hovoria ešte o nižšom počte preživších vojakov.

Zima zhoršuje psychiku

Štatistická štúdia z Cornell University poukázala na to, že extrémne teploty (nad 25 °C a pod 0 °C) zvyšujú počet volaní na linky pomoci, a teda nepriaznivo ovplyvňujú duševnú pohodu a psychiku.

Počasie nevplýva len na naše telo, ale aj na naše rozhodovanie, emócie a správanie. Je pritom jedno, či ide o vojaka na fronte alebo bežného človeka v každodennom živote.

Ako a čím vplýva nepriaznivé počasie na našu náladu a psychiku? Podľa klinického psychológa a psychoterapeuta Jána Kulhánka u každého trochu inak, záleží na tom, ako veľmi sme citliví na zmeny.

„Keď je vonku pekne, zažívame aktívnejšie obdobie, máme viac kontaktu s ľuďmi. Niekto to potrebuje k pocitu spokojnosti, niekoho to, naopak, zneisťuje. Zimné počasie je zas ideálne na to, byť viac doma. Niekto si takéto situácie vyslovene užíva. Vonku prší a konečne si preto môže dopriať relax. Iný si zas pripadá doma uväznený, nudí sa, je smutný. Niekto dokonca reaguje aj na zmenu vlhkosti – prekáža mu napríklad suchý v...

Nedávny objav

Ľadovcové zemetrasenie vzniká, keď vysoké, tenké ľadovce spadnú z konca ľadovca do oceánu. Keď sa tieto ľadovce prevrátia, prudko sa zrazia s „materským“ ľadovcom. Zrážka generuje silné mechanické vibrácie zeme alebo seizmické vlny, ktoré sa šíria tisíce kilometrov od miesta vzniku.

Ľadovcové zemetrasenia sú jedinečné tým, že negenerujú žiadne vysokofrekvenčné seizmické vlny. Tieto vlny hrajú kľúčovú úlohu pri detekcii a lokalizácii typických seizmických zdrojov, ako sú zemetrasenia, sopky a jadrové výbuchy.

Kvôli tomuto rozdielu boli ľadovcové zemetrasenia objavené len relatívne nedávno, napriek tomu, že iné seizmické zdroje boli bežne dokumentované už niekoľko desaťročí.

Zmeny podľa ročných období

Väčšina doteraz zaznamenaných ľadovcových zemetrasení sa nachádzala v blízkosti koncov ľadovcov v Grónsku, najväčšej ľadovej čiapke na severnej pologuli.

Grónske ľadovcové zemetrasenia ...

Priemerná celosvetová teplota v uplynulom roku dosiahla 14,97 stupňov Celzia, čo bolo len o 0,01 stupňa menej ako v roku 2023 a o 0,13 stupňa menej ako v rekordnom roku 2024, ktorý bol najteplejším v zaznamenanej histórii.

Podľa výročnej správy služby Copernicus globálne teploty v priemere za posledné tri roky prvýkrát prekročili hodnotu 1,5 stupňa Celzia nad predindustriálnou úrovňou.

Parížska klimatická dohoda z roku 2015 zaväzuje signatárov udržať oteplenie výrazne pod hranicou dvoch stupňov Celzia v porovnaní s hodnotami pred priemyselnou revolúciou a usilovať sa o obmedzenie nárastu nad 1,5 stupňa, čo by podľa vedcov pomohol zmierniť najhoršie dopady klimatických zmien.

Antarktída pritom zaznamenala svoj najteplejší rok v histórii, zatiaľ čo Arktída mala druhý najteplejší rok. Analýza údajov Copernicus ukázala, že v roku 2025 boli zaznamenané rekordne vysoké teploty aj v strednej Ázii, regióne Sahelu a severnej Európe.

„Teploty stúpajú a nové rekordy sú takmer isté. Či to bude v roku 2026, 2027, alebo 2028, nie je až také dôležité. Smer vývoja je veľmi jasný,“ poznamenal riaditeľ programu Copernicus Carlo Buontempo.

Uvedieme to na situácii. Keď je táto špecifická časť atmosféry hlboká a nasýtená, je tam dostatok studeného a vlhkého vzduchu na rast ľadových kryštálikov. Výsledkom je vtedy sneh, aj keď je to len poprašok, vysvetlil na Facebooku uznávaný americký meteorológ Rob Haswell.

Dokážete určiť, či je toto tvrdenie pravdivé? Pri každej otázke máte možnosť označiť, či ide o pravdu, alebo o lož: 

Prudké ochladenie

"Ak by sa prúdenie v oceánoch ďalej spomalilo alebo dokonca zastavilo, znamenalo by to dramatické zmeny, proti ktorým by očakávané dopady spojené s klimatickou zmenou boli v zásade ľahko riešiteľným problémom," povedal Trnka.

"Oslabenie alebo kolaps by priniesol prudké ochladenie severozápadnej Európy. Prímorská klíma od britských ostrovov po Škandináviu by sa zmenila z vyrovnanej prímorskej klímy na viac kontinentálnu s tuhými zimami,...

„Počas vianočných sviatkov vyprodukujeme až dvojnásobné množstvo odpadu ako v iných častiach roka, celkovo to môže byť na Slovensku až o 150-tisíc ton odpadu viac,“ uvádza združenie Priatelia zeme. Pre predstavu ide o objem, ktorý ročne dokáže spracovať jediná recyklačná...

Nový výskum, ktorý sa opieral o viac ako dve desaťročia satelitných pozorovaní, však túto hypotézu spochybňuje. Zatiaľ čo obe hemisféry tmavnú, severná pologuľa tmavne rýchlejšie, uvádzajú vedci v štúdii.

Túto neočakávanú divergenciu spájajú so zmenami povrchového jasu, vodnej pary a aerosólov – drobných, svetlo odrážajúcich častíc v atmosfére, ako je prach, dym, morská voda a častice z priemyselnej činnosti, ako sú sírany a dusičnany.

Rýchlejšie otepľovanie

„Povrch severnej pologu...

„Prečo sa to stalo práve v tomto čase a na tomto mieste v európskych dejinách? Je to veľmi zaujímavá otázka, ale nikto na ňu nedokáže odpovedať sám.“

Nezvyčajne chladné letá

Podľa novej štúdie mohla Čierna smr...

Presne to sa práve stalo jednej sopke. V novembri 2025 vybuchla sopka Hayli Gubbi v Etiópii prvýkrát v zaznamenanej histórii (najmenej 12-tisíc rokov, ktoré poznáme).

Vyslala do neba oblaky popola do výšky 13 kilometrov, pričom sopečný materiál dopadol v Jemene a unášal sa do vzdušného priestoru nad severnou Indiou.

Nemusíte sa pozerať ďaleko do minulosti, aby ste našli ďalší príklad. V roku 1982 explozívne vybuchla málo známa a nemonitorovaná mexická sopka El Chichón po stáročiach nečinnosti.

Táto séria erupcií zaskočila úrady: horúce lavíny hornín, popola a plynu zrovnali so zemou rozsiahle oblasti džungle. Rieky boli p...

Vyplňte kvíz a otestujte si svoje vedomosti o tom, čo robiť pred, počas a po katastrofe:

Sfarbenie lístia však nie je len výnimočným vizuálnym predstavením – je súčasťou boja o prežitie. Stromy sa takto prispôsobujú podnebiu, v ktorom žijú.

Lesník Ladislav Půlpán z Lesov Českej republiky pripomína pre magazín Víkend Dnes, že jesenné farby sú viac než len pôvabné divadlo prírody.

Rozklad chlorofylu, ktorý počas leta poháňa fotosyntézu, odhaľuje ďalšie skryté pigmenty – karotenoidy a antokyány. Prvé dodávajú listom zlatisté a oranžové tóny, druhé ich farbia do sýtej červene.

Antokyány pritom nie sú len estetickým doplnkom jesene. Pôsobia ako prírodné antioxidanty a chránia listy pred nadmerným svetlom i chladom, keď už chlorofyl slabne.

Ich úlohou je udržať list ešte chvíľu funkčný, aby strom stihol presunúť cenné živiny z listov do kmeňa a koreňov pred zimným odpočinkom. Práve vďaka nim dokáže rastlina zvládnuť prechod do pokoja bez straty energie.

Vedci z Rutgers University a University of Wisconsin vysvetľujú, že farby jesene ovplyvňuje najmä svetlo, teplota a obsah cukrov v listoch.

Slnečné dni a chladné, no nie mrazivé noci podporujú tvorbu antokyánov – práve vtedy sú farby najživšie. Naopak, dlhé daždivé obdobia a teplé jesene spôsobujú, že sa chlorofyl rozkladá pomalšie a farby sú tlm...

Scenár budúcej klimatickej zmeny

Ich predpoveď je založená na známom klimatickom rámci, ktorý kombinuje modely atmosférickej energie a bilancie vlhkosti, oceánskej cirkulácie a morského ľadu, pevninskej biosféry a biochémie oceánov. To im pomohlo simulovať idealizovaný scenár budúcej klimatickej zmeny.

Vyzerá to takto: Ľudská činnosť naďalej zvyšuje emisie skleníkových plynov, ktoré dosiahnu vrchol do 70 rokov, kedy sa obsah oxidu uhličitého v atmosfére zdvojnásobí.

Potom sa emisie rýchlo znížia – m...

Stovky chemických zlúčenín

Jeden pohár kávy je nevýznamný, ale 98 miliónov kalov denne vyliatych do odtoku by vytvorilo oveľa väčší problém pre rieky a vodné toky, pretože pridávame k hladinám kofeínu, ktoré sú už prítomné v odpadových vodách z domácností.

Šálky kávy obsahujú stovky chemických zlúčenín. Okrem kofeínu (za predpokladu, že nepijete bezkofeínovú kávu) mnohé obsahujú mlieko a cukor, zatiaľ čo niektoré obsahujú aj kakao, koreniny a ďalšie zložky.

Z nich má kofeín najväčší vplyv na životné prostredie. Nerozkladá sa rýchlo ani ľahko a považuje sa za nový kontaminant (vedci len nedávno začali testovať hladiny kofeínu a nie vždy sa monitorujú). Ale už v roku 2003 sa zistilo, že kofeín ...

61. V skutočnosti väčšinu tepla nestrácate cez hlavu. Vaša tvár, hlava a hrudník sú citlivejšie na zmeny teploty, ale tento mýtus nie je úplne pravdivý. V skutočnosti zakrytie akejkoľvek časti tela pomáha predchádzať stratám tepla rovnakým spôsobom.

62. Ľadové medvede v skutočnosti nie sú biele. Prekvapivo, pod všetkou svojou bielou srsťou majú v skutočnosti uhľovo čiernu kožu, uvádza BBC Focus.

63. Bermudský trojuholník nie je o nič nebezpečnejší ako ktorákoľvek iná rušná oceánska trasa. Záhada tohto kúska mora získala v 20. storočí legendárny status, ale počet incidentov v Bermudskom trojuholníku nie je výrazne vyšší ako v ktorejkoľvek inej časti oceánu.

64. V hlbokom mori sa samce rýb známych ako čerty nielen pária – spájajú sa. Drobné samce sa zahryznú do oveľa väčšej samice a postupne sa rozpustia v jej tele, pričom po sebe zanechajú len živý vak so spermiami, ktorý mô...