Deťom a tínedžerom chýbajú rovesníci a riešia problémy s rodičmi. Prečítajte si rozhovor so psychológom a programovým riaditeľom IPčka Marekom Madrom.
Téma pocitov samoty je vlastne od vzniku IPčka témou číslo jeden. Mladí ľudia sa cítia osamelo, nepochopení a neprijatí aj napriek tomu, že sú obklopení rovesníkmi a ďalšími inými ľuďmi.
Je to pomerne zaujímavý fenomén, kedysi sa deti a mladí ľudia báli toho, že ak sa niečo nepodarí, príde trest. Boja sa zlyhania, preto všade niečo hrajú – ideálne dieťa, ideálneho žiaka, ideálneho partnera a kamaráta.
Predošlá generácia mladých ľudí mala práve vo svojich kamarátoch ľudí, pred ktorými sa mohla ukázať vo svojej prirodzenosti, podstate a bez masky, a tak boli aj v rovesníckej skupine prijatí.
Dnes túto masku nosia aj pred svojimi priateľmi a súvisí to s tým, že chcú niekam patriť, byť súčasťou nejakej skupiny.
Dnes sú mladí doma, bez kamarátov. Dostáva samota ešte extrémnejšiu podobu?
V spojitosti s pandémiou sme sa ocitli v situácii, ktorá je pre nás všetkých nezvyčajná a náročná. Priniesla so sebou mnohé rizikové faktory, s ktorými sa každodenne stretávame – karanténa, sociálna izolácia, strata zamestnania a finančných istôt, strach o seba i o blízkych, úzkosť, stres, strata istoty, bezpečia a obavy z toho, čo prinesie budúcnosť.
Výskumy naozaj ukazujú, že sociálnu izoláciu a pandemickú situáciu zvládajú mladí ľudia najťažšie. Aktuálne sú vo vývinovom období, keď je pre nich dôležitá partia – rovesníci. Prirodzene sa odťahujú od svojich rodičov a prijatie hľadajú v sociálnych vzťahoch.
Zároveň je toto vývinové obdobie jedným z najnáročnejších z psychickej aj fyzickej stránky. Hľadajú sa, formujú a prichádzajú do situácii, ktoré si vyžadujú nejaké riešenie, na ktoré však ešte nemajú dostatočné životné skúsenosti.
Pandemická situácia a izolácia je niečo, čo prišlo zo dňa na deň, nedalo sa na to pripraviť a už to celé trvá pomerne dlho...
Zostáva vám 85% na dočítanie.