Význam zívania sa snaží vysvetliť dve súperiace fyziologické teórie. Podľa prvej ide o spôsob, ako zvýšiť okysličenie krvi a mozgových štruktúr.
Druhá tvrdí, že zívanie slúži k rýchlemu ochladeniu krvi a bráni prehriatiu mozgu. Nákazlivosť zívania tiež ukazuje na psychosociálnu úlohu vo svorke alebo spoločnosti, ale to je zrejme až druhotná funkcia, píše sa na servere Lidovky.cz.
Ochladzuje mozog
Podľa posledných prác (napríklad Corey a kol. 2011) prevláda názor, že zívanie je reflex určený k lepšiemu ochladzovaniu mozgu. Chladný mozog lepšie pracuje aj zaspáva.
Ovce a iní hojne ochlpené cicavce ochladzujú mozog krvou z nosa, ktorá ako tepelný výmenník ochladzuje krv prúdiacu do mozgu. Papagáje, čo sú vtáky s relatívne veľkým mozgom, v jednom pokuse častejšie zívali, keď bol vzduch chladnejší, a mohol im teda ochladiť mozog.
V inom experimente merali vedci teplotu mozgu laboratórnych potkanov pomocou voperovaných snímačov. Keď sa začala mozgová kôra prehrievať o niekoľko desatín ° C, začali potkany zhruba do troch minút zívať, čo viedlo k okamžitému výraznému poklesu teploty v kôre. Niekedy sa zvieratá pri zívaní pretiahli, niekedy len zívali. Všetky akcie každopádne znížili teplotu mozgu k norme.
U ľudí vzrastie počas zívania a tesne po ňom tepová frekvencia a krátko aj objem vdychovaného vzduchu, ktorý však rýchlo klesne až pod strednú hodnotu. Tento následný pokles dychu tiež hovorí proti teórii okysličenia.
Prečo zíva plod vo vodnom prostredí maternice, to nevieme. Dovoľte mi ale vysloviť hypotézu. Zívanie je pozorované v období, kedy sa veľkým tempom vyvíja nervová sústava. Tento proces vyžaduje veľa chemickej energie, ktorá sa do značnej miery mení na teplo.
Teplota mozgu sa tak môže o zvýšiť o niekoľko desatín stupňa. Prehriatie môže vyvolať zívací reflex, ktorý tak dokazuje, že patrí k prvým prejavom vrodenej výbavy pre ochranu mozgového tkaniva.
Príznak morskej choroby
Zívanie všeobecne považujeme za prípravu na spánok. Je však tiež jedným z prvých príznakov morskej choroby alebo iných kinetóz (nevoľnosťou z pohybu). Zívame ale aj ráno, čo môže byť prejavom prípravy mozgu pred rôznymi akciami a zachovanie si "chladnej hlavy".
Je známy prípad dvoch žien, ktoré neustále zívali, pričom ale netrpeli chorobnou spavosťou (narkolepsiou). Zato však trpeli poruchami termoregulácie, mali pocity prehrievania a často ich trápila ľahko zvýšená teplota tela. Po umelom ochladení zívať prestali.
Mozog sa "prehrieva" tiež u depresívnych pacientov, ktorí častejšie zívajú, a antidepresíva (najmä zo skupiny zvanej SSRI, po ktorých sa v mozgu zvyšuje serotonín a klesá dopamín) ich zívanie potláčajú. Naproti tomu je zívanie zriedkavé u chorobnej aktivity (mánia, manická fáza), ktorá býva často sprevádzaná vzrušeným dýchaním.
Odborníci sa tiež pokúšajú zistiť, ktoré mozgové receptory sa pri zívaní uplatňujú. Mimo receptory pre acetylcholín ide o dva typy receptorov pre dopamín, známy nervový prenášač príjemných pocitov a odmeny.
Aktivácia receptorov podtypu D3 u potkanov zívanie zvyšuje, inhibícia zívanie znižuje. Ale D2 receptory reagujú opačne - je to teda pomerne komplikovaný systém a rôzne časti mozgu sa môžu na zívaní podieľať odlišne (pozri štúdia Collins a kol. 2007).
Môže odhaliť nádor
Predtým preferovaná hypotéza rýchleho zvýšenia kyslíkového zásobenia mozgu pri zívnutí nebola potvrdená v priamych pokusoch. Početnosť zívania sa totiž príliš nemenila u osôb dýchajúcich buď vzduch obohatený oxidom uhličitým, alebo čistý kyslík (Provine a kol. 1987). Hypotéza o okysličení mozgu má napriek tomu nepriamu podporu v niektorých iných pozorovaniach.
Je známe, že nedokrvenie mozgového kmeňa pri mozgovej ischémii (nedostatku okysličenej krvi) zívanie zvyšuje. To možno vysvetľovať ako vplyv na životne dôležité reflexy v takzvanej retikulárnej formácii mozgového kmeňa.
Pozorný lekár tak môže zabrániť nečakanej mozgovej mŕtvici v tejto oblasti alebo tu odhaliť nádor, ak u častého zívania včas pojme podozrenie na nedokrvenie a vykoná ďalšie vyšetrenia. Nedávno bol popísaný prípad 19-ročného dievčaťa s nutkavým zívaním, u ktorej bol nájdený mozgový tumor utláčajúci oblasť medzi zadným a stredným mozgom, kde sú centrá bdelosti.
Prejav empatie
Ako dobre vieme, je zívanie nákazlivé u človeka, primátov a zrejme aj u psov. Psychologicky vzaté je prejavom vcítenia čiže empatie, ktorá nám pri dnešnom uponáhľanom spôsobe života nanešťastie často chýba. Pri zívaní, ale aj pri poriadnom pretiahnutí sú v mozgu aktivované citové centrá - napríklad amygdala, locus coeruleus (oblasť pre príjemné pocity a stav bdelosti) či nucleus paraventicularis (jadro v medzimozgu, kde sa tvorí hormón príjemných dotykov oxytocín).
Vedci zistili, že 50 percent ľudí - vrátane nevidiacich - zíva do 5 minút potom, čo vidí zívanie alebo počuje jeho zvuky, prípadne po tom, čo sa o zívaní hovorí. Tým sa akosi mentálne prispôsobujeme, pripájame sa k prevládajúcemu psychickému stavu skupiny ľudí, v prípade opíc tlupy alebo v prípade psov svorky, v ktorej jedinec žije.
Nákazlivosť zívania nám pomôžu pochopiť na neurofyziologickej úrovni takzvané zrkadlové bunky. Tieto neuróny v druhotnej motorickej kôre predného mozgu registrujú pohyby a zvuky z okolia a sú pripravené ich napodobňovať (pozri Rizzolatti a Fogassi 2014). S ich pomocou sa niektoré činnosti učíme jednoduchým pozorovaním. Pripomeňme, že zrkadlové bunky boli objavené pred 20 rokmi u opíc a sú základom ich i našej veľkej schopnosti napodobňovať činnosť iných osôb, jednoducho sa "opičiť".
Tieto zrkadlové neuróny môžu dať signál na spustenie zívania - zvlášť ak by sme už mali trochu prehriaty mozog, povedzme po ťažkej šachovej partii alebo písomke. Dokonca je zívanie aj signálom k milostným hrám, predovšetkým keď je sprevádzané ladným pretiahnutím. Môže znamenať, že sa náš partner zrovna trošku nudí a vyzýva nás nevdojak k zmene činnosti.
Ako uvádzajú indickí vedci S. Gupta a S. Mittal v minulom prehľadnom článku, štúdium zívania je fascinujúca činnosť. Veľké rozšírenie tohto fenoménu cez väčšinu tried stavovcov až po vyvíjajúci sa ľudský plod totiž naznačuje, že zďaleka nejde len o prejav nudy a ospalosti, ako je zívanie často neoprávnene chápané. Ďaleko skôr sa jedná o jav základného fyziologického významu, ktorý si zasluhuje ďalší dôkladný výskum.