Pes nemusí svojho pána počúvať, môže byť nevycvičený alebo vystresovaný, opisuje hovorca Komory veterinárnych lekárov Josef Duben: "Vždy je teda potrebné chvíľu pozorovať pána a z jeho správania možno usúdiť možné riziko. Agresívny pán bude mať väčšinou agresívneho psa. Veľký milovník zvierat zasa nechá okoloidúceho bez problémov svojim psom oslintať a čuduje sa, že to dotyčnému vadí."
Z hlodavcov môže byť človeku naozaj nebezpečný potkan, ale iba za špecifických podmienok: normálne pred človekom uteká. "Keď sa mu však zamedzí v úniku, môže človeka napadnúť. Raz som to aj vyskúšal. Potkan utekal ku kanálu, aby sa skryl, a ja som sa mu postavil do cesty, ale hneď som od svojho úmyslu ustúpil, pretože zaútočil," rozpráva pre Lidovky Josef Duben.
Ak útočia, majú besnotu
Ale hlodavce, myši, aj potkany môžu byť nebezpečné aj nepriamo. Prenášajú rôzne choroby, napríklad leptospirózu, čo je nepríjemné horúčkovité ochorenie. Môžu pomočiť uložené potraviny, ale napríklad aj konzervy, či plechovky s nápojmi či fľaše.
Myš domáca či hraboše sa asi nevyskytnú nikdy v takom množstve, aby si "dodali odvahy", a na psa, mačku či človeka zaútočili. Väčšie množstvo potkanov by to skúsiť mohlo, napríklad v kanáloch, kde sa vyskytujú.
Na líšku a vlka v meste asi nenarazíme, ale v prírode to možné je. Ak nás napadnú, sú nakazení besnotou. Tá býva asi jediným dôvodom, kedy zviera človeka napadne a poraní.
"Besnota sa vyskytuje v Poľsku, vo východnej Európe, Ázii, severnej Afrike. Preto by sa mali mať na pozore všetci cestovatelia do týchto krajín. Sú prípady, keď ľudia ochoreli besnotou, a dokonca zomreli po pohryznutí opicami či šakalmi," upozorňuje Josef Duben.
Pozor na "dobré" zvieratká
Netopiere sa vyskytujú aj v mestách a roznášajú tiež besnotu, ale špecifickú, netopieriu. Ak stratí netopier prirodzenú plachosť, nikdy ho nehladkajte a napríklad nezachraňujte. To sa napokon týka všetkých podivne sa chovajúcich voľne žijúcich zvierat, ktoré pred vami neutečú a správajú sa prítulne.
Zviera môže zaútočiť a človeka poraniť. V tom prípade je nutné rýchlo vyhľadať lekára a nechajte sa proti besnote včas zaočkovať. Rozvinutá choroba totiž napáda centrálny nervový systém, je nevyliečiteľná a končí smrťou. Ani uhynutého netopiera či iných zvierat by sme sa nemali nedotýkať.
Na mŕtveho sa nehrajte
Rys ostrovid je divoká mačkovitá šelma, ktoré sa málokomu podarí vôbec uvidieť. "Rys človeka uvidí skôr a včas zmizne. Že by ho nejako ohrozil, možno prakticky vylúčiť. Inak sú na tom ľudia napríklad v Severnej Amerike, kde žije príbuzná mačkovitá šelma, puma, a tá môže mať na rozdiel od rysa, ktorý váži maximálne asi 30 kg, podstatne viac, aj 130 kg. Takáto puma dokáže strhnúť cyklistu z bicykla alebo uloviť bežca," dodáva Josef Duben.
"Nebezpečná môže byť medvedica s mláďatami. Preto je dobré sa pohybovať v skupinách, skôr sa správať hlučnejšie, potom ide medveď včas z cesty. V mieste, kde by medvede mohli byť, choďte len po vyznačených cestách a radšej nespite pod šírym nebom. A keď už stretnete o jedlo žobrajúceho medveďa, rýchlo mu hoďte svoju desiatu a nenápadne sa straťte. Pri napadnutí je každá rada drahá. Hovorí sa, že je dobré hrať sa na mŕtveho, ale radšej by som to neskúšal."
Neprovokujte ich
Všeobecne by človek nemal zvieratá stresovať hlukom a rýchlym pohybom, najmä v miestach, kde vyvádzajú mladé. "V takýchto prípadoch môže byť človeku nebezpečná divá sviňa s malými prasiatkami. A diviaky môžu priamo, poranením, aj nepriamo - kontaktom s uhynutým zvieraťom, nakaziť psa smrteľnou Aujeszkyho chorobou," uvádza Josef Duben.
Nebezpečenstvo ale môže človeka stretnúť, aj keď si kráti cestu cez ohradenú pastvinu, kde sú kravy s býkom alebo ovce s baranom. Poranenie býkom môže byť smrteľné a stret s baranom veľmi bolestivý.