Telo je múdrejšie, než sa zdá, a len tak ho neobalamutíme
Čím menej energie prijímame, tým viac ju šetríme. A čím viac šetríme, tým viac priberáme. Je to ako začarovaný kruh. Predstavte si, že s jedlom prehĺtame aj pocity. Keď jete jedlo a niečo vás rozčúli, s rozčúlením ho aj prehĺtate, a tiež tak putuje celým organizmom. Navyše sa pri rozčúlení produkuje adrenalín, ktorý potom blokuje funkciu zažívacieho traktu. Žalúdok teda už tak zle rozhryznuté kusy jedla nestrávi, pošle ich do čriev. Na jedlo sa musíte tešiť a užívať si ho. Aj keď je to práve niečo, čo na zoznam správneho stravovania nepatrí, nikoho nezabije, keď si dá raz za čas napríklad sviečkovú. A verte, že keď si ju vychutnáte bez výčitiek, nohavice zapnete a nebudete musieť hneď vymieňať celú skriňu. Mnoho ľudí si dá svoju obľúbenú maškrtu a potom si ju dlho vyčíta. Už s každým prehltnutím zažíva pocity viny, a to je zle. Bol by potom zázrak, keby sa do tela nevyplavovali stresové hormóny, ako je kortizol a hydrokortizón a nedošlo tak k blokácii metabolických procesov v tele. Teda k zlému a neefektívnemu tráveniu. V pokoji si telo jednoducho z potravy vezme to, čo má, a doplní tak všetky potrebné zásoby na miesta, kde je ich v danej chvíli nedostatok.
Prestaňte sa vážiť
Meranie tela je jeden z najdôležitejších, ale zároveň najpodceňovanejších spôsobov, ako zistiť stav svojho tela. Na začiatku mnoho ľudí krúti hlavou, ale po mesiaci, keď to majú za úlohu aspoň skúsiť, ich to začína baviť a stávajú sa na ceruzke, papieri a krajčírskom metre závislí. Odteraz sa už nevážte. Pýtate sa prečo? Tuk takmer nič neváži. Teda nestrážime kilá, ale centimetre, čo sú tie najlepšie ukazovatele Nie je lepšie mať nové, o číslo menšie nohavice, než posun ručičky na váhe smerom dole, ktorý nikto vlastne nevidí?
Pravidlá merania
Meriame si biceps v najširšom mieste na ruke pod ramenným kĺbom, obvod pŕs v najširšej časti, pás v najužšom mieste pod rebrami, brucho v najširšom mieste, boky v najširšom mieste cez zadok, stehno a lýtko takisto v najširšom mieste. Rovnako ako jedlo má aj meranie svoje pravidlá, aby bolo čo najviac objektívne a výsledky porovnateľné. Merať by sme sa mali v rovnakom čase, ideálne ráno po návšteve WC. Vždy meriame rovnaké miesta a rovnakú končatinu (zakaždým ľavú alebo pravú ruku/nohu). Nie je vhodné sa merať po párty až do rána alebo po nedeľu, kedy sme si dopriali kačicu s kapustou a knedle. Stačí sa merať raz za 14 dní, pokojne aj po 3 týždňoch. Nikdy sa nemerajte ráno po náročnom tréningu, telo a hlavne svaly sú väčšinou opuchnuté a vyšli by vám centimetre navyše. Pri zmene jedálnička by ste sami na sebe mali cítiť zmeny už po 14 dňoch, okolie si ich pravdepodobne všimne o chvíľu neskôr. Najdôležitejšie hodnoty, ktoré by sme mali pri našej premene sledovať, sú svaly, tuk a voda. Váha je až druhotná. Prečo? Keby sme vedľa seba postavili dve dievčatá, ktoré budú vážiť rovnako, a jedna bola športovkyňa a druhá nerobila nič, budú mať okrem vzhľadu tela absolútne odlišné hodnoty.
Existuje veľa metód, ktoré vám zmerajú telo, dôležitý je vždy ich výstup
Na trhu nájdete aj mnoho váh, ktoré sú skvelým pomocníkom v domácnosti. Ide o váhy, ktoré vypočítajú, koľko máte v tele ň vody, tuku a svalov. Ich výstupom sú voda, tuk, svaly, váha kostí, BMI, metabolický vek, bazálny metabolizmus. Profesionálnejší prístroj je schopný zaznamenať aj disbalanciu na ľavej či pravej polovici tela. Aj keď je voda neoddeliteľnou súčasťou tela a bez nej by sme sa nezaobišli, jej hodnotu v tele si strážme. Zavodnené telo zaťažuje nielen pohybový aparát, ale aj orgány, napr. srdce, obličky a iné. Bazálny metabolizmus určuje denný príjem energie, pod ktorý by sme nemali ísť. Ide o množstvo kalórií potrebných na výmenu základných látok. Bazálny metabolizmus vyjadruje, koľko energie telo potrebuje na to, aby bolo samo schopné fungovať (ráno sme sa prebudili, sami nadýchli a pod.). Svalová hmota je ukazovateľom pomeru svalov v tele. Platí jedno všeobecné pravidlo – svaly na seba viažu vodu, takže jedinci s vyšším množstvom svalov sú vždy ľahko zavodnení. Hmota kostí s vekom pomaly klesá, ale jej hodnotu máme v miernej odchýlke všetci podobnú (muži cca 3,29 a ženy cca 2,4). Preto neplatí obľúbená hláška typu „mám ťažké kosti“.