Po roku som za svoju aktivitu dostal ponuku riadiť oddelenie, rozvíjajúci sa odbor dokončenia reklamy. Veľká príležitosť pre čerstvo 20-ročného muža, veľa možností a skúseností predo mnou, ale postupne aj veľa kancelárskej práce. Čas bežal a ako stúpala moja pozícia, tak s tým stúpal stres, sedenie, zlý spánok. Nebol žiadny pohyb, a tak sa šplhala moja váha nahor a pridali sa zdravotné problémy.
Za 20 rokov som to dotiahol na 108 kg
Čo nebolo pri mojich 178 cm najlepšie. Najviac to odniesli chrbát, a tak na hranici 40 rokov som spal v polosede, v noci som bol hore pokojne 5x a rozhýbaval chrbát. Po absolvovaní rôznych rehabilitácií som dostal jasné resumé „schudnúť a posilniť brušné svaly“, inak budem na rehabilitácii stále a nič sa nezmení. Tu nastal zlom! Ale ako schudnúť? Ako posilniť? Zmena jedálnička bolo to prvé a najdôležitejšie pre moju celkovú zmenu, teda hneď po tom, ako som si to uvedomil. Prestať raňajkovať šišku, ale pridať zeleninu, prestať sa „napchávať“, keď cítim nasýtenie a večer prestať robiť zo seba kontajner na potraviny. To boli základy zmeny.
Za dva mesiace zníženie váhy o prvých 10 kg
Po čase ale prišla potreba pridať pohyb, pretože znižovanie váhy sa veľmi spomaľovalo. Začal som denne ráno na lačno trénovať na trenažéri. 20, 30, 40 minút a po 1,5 mesiaci už hodinu. Postupne sa tiež zvyšovalo zaťaženie na stroji. V priebehu času som ďalej zisťoval, ako funguje jedlo v tele. Po absolvovaní kurzu „(nielen) športová výživa“ som ešte upravil pohľad na stravovanie. Pri predstavovaní účastníkov kurzu som dostal spätnú väzbu na moje cvičenie doma. V tom čase bola moja váha už krásne okolo 88 Kg. Zmena jedálnička a trénovania sa prejavila. Osloviť trénera ma nenapadlo samo, myšlienka využiť trénera a ideálne profesionála so skúsenosťami mi bola vnuknutá „Učte sa od tých najlepších v danej oblasti, cesta bude bezpečnejšia, rýchlejšia, a nakoniec aj lacnejšia!“
Zlom! Začína cesta behu
Po každom behu bolo treba fungovať, každý beh dobehnúť a nesmie sa mi nič stať. A vízia? Ešte chudnúť, za dva mesiace ubehnúť polmaratón, potom do roka maratón. Cesta za bežeckými zajtrajškami sa začala. Plán 4x týždenne behať podľa pulzovej frekvencie a raz trochu posilňovať. Snažil som sa dodržiavať presne nastavené zóny: zahrievanie, beh, chladnutie a pretiahnutie! No verte, ľahké to zo začiatku nebolo a niekedy nie je ani teraz. Na začiatku som naberal prvú silu do nôh a začiatočnícke objemy, to celkom išlo. Po nejakom čase ale prišli tréningy, ktoré končili výkrikmi a „funením“, kedy si človek pomyslel, že je to naposledy!
Predstavte si, že vám 4:00 zvoní budík
Je to trochu skoro, ale okolo 6:00 sedím normálne v kancelárii a popoludní nie je isté, že sa podarí. Nechce sa mi, napriek tomu sa prezliekam do večer pripraveného oblečenia. Ráno, keby niečo chýbalo, tak ma moje druhé ja presviedča „to teraz nenájdeš, choď spať“. 4:10 vybieham pomaličky z dvora a za 10 min dobieham na kraj obce. Zastavím, robím abecedu, pomaličky sa rozbehnem, prepnem hodinky do stavu beh a šialenosť môže začať. Pomaly, rýchlo, šprint, pomaly, rýchlo, šprint a stále dookola. Po 5. kole som hotový. No áno, ale ja to mám zopakovať! Prvýkrát to bolo len 2x a bolo to šialené, ale po vychladnutí prišiel neuveriteľne krásny pocit. Po mesiaci prišlo kladné zhodnotenie (v tejto dobe som ubehol 11 km a z toho 8 km rýchlosťou 6:45 min/km pri pulzovej frekvencii 150 tep/min) a plán do polmaratónu. No, veľmi som ešte neveril v dosiahnutie tejto méty, ale tréning som dodržiaval. Mesiac sa s mesiacom zišiel a bolo to tu! Sobota popoludní pred pretekmi. Zrazu som nevedel, čo zajtra, bol som neistý! Prvé prišlo uistenie, že na to mám, a potom už len praktické rady: neblázni na začiatku, počas prvých kilometrov to bude v tebe vrieť, vydrž, pi zakaždým trochu, namaž sa, nech nie si odretý. Vďaka za tieto rady, pri závode všetky pomohli.
Deň D a moje prvé preteky
2 mesiace prípravy po 20 rokoch sedenia. Bol som nervózny, ale pripravený! Štart! Tep letí hore, dav sa rúti a slúchadlá na mňa revú: „Máš vysoký tep, tavíš sa!“ Prvé km boli ťažké. Po cca 4 km sa už všetko upokojuje a ja bežím presne podľa tepov. Prvé kolo, 10 km takmer za mnou a ja čakám svoju morálnu podporu, svojich podporovateľov. Kde sú? Bežím ďalej. Teraz už viem, že dnes to dopadne. Držím sa niekoľkých tvárí, ktorí bežia podobné tempo. Cieľ už vidím, rútim sa, cieľová rovinka a je to! 2 hodiny a 6 minút a 21,1 km je za mnou. Uroním slzu. Rodina ma víta v cieli a dcéra pri tom hovorí: „Oci sľúbil si, že s tebou pobežím, tak poď!“ A nič nedbá, že keď mala bežať v polovici závodu, tak sa vyparila, a preto ma nestihli.
Prišla nová motivácia - maratón.
Tréningy sa stupňujú, pridávajú sa nové druhy intenzívnych behov. O viac ako 3 mesiace bežím druhý súkromný testovací polmaratón – 1 hodina 53 min a vyslovujem svoju víziu. Je rozhodnuté, o dva mesiace idem na maratón. Behanie posunulo moju váhu už na cca 83 kg, ale začalo meniť aj moju postavu. Dostávam poslednú časť tréningu do maratónu. Zakaždým čo prekonám o 2 km predchádzajúcu dĺžku dlhého behu som šťastný a viac si verím! Studená (teda skôr horúca) sprcha pokory prichádza včas! Neviem prečo, ale práve ten posledný, najdlhší „long run“ pred maratónom podcením alebo som skôr asi sebaistý a namyslený. Je sobota, deň dlhých behov. Prvá moja chyba, nebežím ráno, ako som zvyknutý, ale celý deň niečo robím a o 17:00 hod sa zbalím a vybieham. Na začiatku sa nechám rozhodiť deťmi a na 8 km si uvedomím, že bežím len s vodou a nie je jej veľa. Všetko zle a pokora mi práve chýba! Na nič nedbám a bežím ďalej. Od 20 km toho mám plné nohy, od 25 km nohy ťahám. 30 km, spomaliť a vychladnúť. Posledné 2 km domu za tmy sotva idem! Totálne vyčerpanie. Doma nemám silu nič zjesť, trochu sa napijem a hodinu o sebe neviem, zase sa napijem a ďalšia hodina preč. Až po dvoch hodinách začínam jesť. Veľká škola pokory tento beh! Nikdy znova nechodiť do takého behu!
Blíži sa môj prvý maratón
Všetko prebiehalo v pohode, kým sme sa začali prezliekať. Doľahlo to na mňa, nebol som schopný si pripevniť ani číslo, ako sa mi triasli ruky. Chvíľu trvalo, kým to opadlo. Prišli sme na štart a o chvíľku už nebolo na čo čakať. Štart! Maratónci vybehli. Prvé km pretĺkania sa a potom usídlenia v skupine na 4:15. Bežím v pohode do 22 km, kde mám potrebu na malú…., ale predsa si ich nenechám utiecť. Okolo 26 km, na mňa prichádza začiatok ľahkej únavy, zdržím sa na občerstvení a už sú preč. Ďalej bežím sám, občas nejaká tvár si so mnou prehodí miesto. Beží sa mi celkom fajn a podpora na trati mi dokáže vykúzliť úsmev a vliať trochu energie. Vďaka za každého na trase, ktorý podporuje. 32 km a už nie je šanca držať ďalej krok. Krík, úľava a problém. Za tú chvíľku mi nohy stuhli, že sotva idem. Ďalšie km mi trvá sa dostať do tempa. Blíži sa známy „múr“, 35 km, ako ho prekonať? Hlava ma podržala. 39,5 km a je tu ďalší problém, kŕč v pravej nohe. Prechádzam do chôdze s bolesťou a snažím sa pomaly ísť. V tejto chvíli je super, mať so sebou priateľa. Podporu! Volám o morálnu pomoc, chvíľu sa rozprávame a ja sa pomaly rozbieham. Blíži sa záver, prebiehame posledné dve zákruty, nechal som sa „hecnúť“ a finiš bol skvelý. Radosť, šťastie, hrdosť! Čas 4:30:39, neviem, či je super alebo nie, ale je môj. Považujem to za úspech, 8 mesiacov prípravy po predchádzajúcich 20 rokoch sedenia a nič nerobenia. Cesta k úspechu nebola ľahká, ale tak to má byť. Za 1 rok a 7 mesiacov zmena váhy o 28 kg, zmena postavy, kondície, sily.
Dnes verím, že „cesta je cieľ, cieľ je cesta“
Cesta mi priniesla nové priateľstvá, nové myslenie a tiež nový pohľad na svet. Čo bol a je ďalší cieľ? Maratón pod 4 hodiny A čo sa dá ďalej robiť alebo dokázať, keď človek chce? Treba behať na podporu dobrých vecí, na podporu ľudí, ktorí sa nemajú tak dobre alebo podporiť ľudí, ktorí chcú zmenu a ukazovať im jednoducho cestu. Všetko ide, je to na nás, pretože buď chceš alebo nechceš, ostatné sú „kecy“.