Rodičia sa už počas života rozhodnú rozdeliť nehnuteľnosti, byt, rodinný dom či pôdu, alebo aj hnuteľné veci, napríklad auto či podiel v podniku, deťom. Aké situácie môžu vzniknúť a ako sa riešia v praxi, aby ani jedno z nich vrátane maloletých neukrátili? Na rôzne prípady z praxe upozorňujú advokáti a notári.

Možností, ako tak urobiť, je niekoľko. „V praxi ide najčastejšie o prípady darovania, no nie sú ojedinelé ani prevody medzi blízkymi kúpnou zmluvou so symbolickou cenou,“ vraví advokát Mojmír Plavec. Tu však hrozí, že v prípade sporu sa môže takáto zmluva vyhodnotiť ako neplatný právny úkon.

Možností, ako tak urobiť, je niekoľko. „V praxi ide najčastejšie o prípady darovania, no nie sú ojedinelé ani prevody medzi blízkymi kúpnou zmluvou so symbolickou cenou,“ vraví advokát Mojmír Plavec. Tu však hrozí, že v prípade sporu sa môže takáto zmluva vyhodnotiť ako neplatný právny úkon.

Každý z manželov môže mať majetky aj vo svojom výlučnom vlastníctve. „Ak rodičia nie sú
manželmi, a teda nemajú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, sú často podielovými
spoluvlastníkmi. Vtedy môžu disponovať len svojím spoluvlastníckym podielom,“ vraví advokát.

Prevod na maloletého potomka
Osobitne sa postupuje v prípadoch, ak by ste chceli nehnuteľnosť previesť na maloleté dieťa, ktoré pred dovŕšením 18. roku života nemá v plnom rozsahu spôsobilosť na právne úkony, a teda ani spôsobilosť na uzavretie zmluvy.

„V týchto prípadoch musí byť maloletý zastúpený kolíznym opatrovníkom a kúpna zmluva musí byť schválená súdom. Až potom je možné zavkladovať ju v katastri nehnuteľností,“ zdôrazňuje Plavec.

Kedy nastupuje dedenie
Dedenie nastupuje vtedy, ak rodičia počas života neurobia so svojimi majetkami žiadne dispozičné úkony. V rámci dedičského konania platí, že ak zomrie jeden z rodičov – manželov, dedia v rámci prvej dedičskej skupiny deti a manžel poručiteľa. Každý rovnakým dielom....