Požičať si od nebankovky je obvykle jednoduchšie, avšak podmienky úveru bývajú menej výhodné, ako keď si požičiate v banke.

Pokiaľ ste uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere a máte podozrenie, že mohli byť porušené vaše práva, advokátka Barbora Lániková odporúča zamerať sa najmä na možné dôvody neplatnosti niektorého ustanovenia alebo aj neplatnosti celej zmluvy. „Zákon o spotrebiteľských úveroch priznáva spotrebiteľovi právo, aby bol v dostatočnom časovom predstihu informovaný o zákonom presne vymedzených skutočnostiach. Veriteľ má povinnosť informovať spotrebiteľa okrem iného aj o celkovej výške úveru a podmienkach jeho čerpania, lehote trvania zmluvy, úrokovej sadzbe úveru, celkovej sume, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, alebo o ročnej percentuálnej miere nákladov,“ objasňuje advokátka. Právnym následkom nedodržania týchto predpisov v zmluve o spotrebiteľskom úvere môže byť to, že sa tento úver bude považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ak by ste teda uzatvorili zmluvu, v ktorej nie je napríklad uvedená celková výška a konkrétna mena úveru či podmienky upravujúce jeho čerpanie, veriteľovi ste povinný vrátiť len istinu.

Postarať sa o žiadateľa
Zákon stanovuje poskytovateľovi aj povinnosť posúdiť schopnosti klienta splácať úver. „Veriteľ je pred uzatvorením zmluvy povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žiadateľa splácať úver, pričom berie do úvahy najmä dobu splácania, výšku úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel,“ hovorí Lániková. Pokiaľ by banka alebo nebankový subjekt nekonali pri tomto posúdení s odbornou starostlivosťou, nemôžu vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru. V prípade hrubého porušenia tejto povinnosti sa úver taktiež považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Zákaz nerovnováhy
Spotrebiteľ sa svojich práv priznaných zákonom nemôže vzdať. Ustanovenia zákona o spotrebiteľských zmluvách sa musia použiť vždy, ak je to v jeho v prospech. „Akékoľvek dohody, ktoré by vylučovali použitie zákonných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné,“ tvrdí odborníčka. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ani neprijateľné zmluvné podmienky. Tými sú tie, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech zákazníka. „Ide napríklad o také ustanovenie, ktoré umožňuje veriteľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky, alebo ktoré požaduje od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých nebol pred uzavretím zmluvy informovaný,“ vysvetľuje Lániková. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná a veriteľ sa na ňu nemôže dožadovať jej splnenia zákazníkom.

Maximálne poplatky
Občianskeho zákonník už dva roky stanovuje maximálnu výšku odplaty za spotrebiteľské úvery a pôžičky. Zákon hovorí, že ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie poplatok prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu. Do odplaty právny poriadok zarátava úroky, poplatky, ale aj akékoľvek iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažnej sumy. Maximálna výška odplaty nesmie podľa zákona prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. „Pokiaľ by však zmluva o spotrebiteľskom úvere stanovovala povinnosť spotrebiteľa zaplatiť poplatok za úver, ktorý by presahoval maximálnu výšku, toto ustanovenie zmluvy by mohlo byť absolútne neplatné,“ upozorňuje Lániková.

Pozor na úžeru
Novinkou od minulého roka je, naopak, to, že poskytovať peniaze môže cez spotrebiteľský úver len subjekt, ktorému bolo udelené povolenie Národnou bankou Slovenska. Ak veriteľ toto oprávnenie nemá, celá zmluva je neplatná. Zoznam veriteľov sa dá overiť prostredníctvom národnej banky.
Neplatnosť celej zmluvy o spotrebiteľskom úvere však môže spôsobiť napríklad aj úžera. Ak niekto zneužije tieseň, rozumovú vyspelosť, ľahkomyseľnosť či finančnú závislosť a zároveň požaduje plnenie, ktoré je v hrubom nepomere s tým, čo sa prvotne poskytlo, ide o úžeru. V takom prípade je právny úkon zneužitej fyzickej osoby nepodnikateľa neplatný. „Najčastejšími úžernými praktikami veriteľov býva, že zaviaže dlžníka zaplatiť takzvanú zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru, ktorá môže tvoriť napríklad 60 až 80 percent istiny, pričom v zmluve vôbec neuvedie úroky a tvrdí, že úver je bezúročný. Často taktiež veriteľ zaviaže dlžníka vrátiť istinu zvýšenú napríklad o 80 až 90 percent, pričom tretina má tvoriť úroky, tretina poplatky spojené s poskytnutím úveru a tretina odmenu za poskytnutie úveru,“ objasňuje praktiky úžerníkov advokátka.

Od nevýhodného úveru môžete odstúpiť
Spotrebiteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy alebo odo dňa, keď mu boli doručené zmluvné podmienky. „Ak sa spotrebiteľ rozhodne tak urobiť, je povinný zaplatiť veriteľovi istinu, ale aj úrok z tejto istiny,“ tvrdí Lániková.