Tichou, ale o to väčšou hrozbou ručenia bývajú osobné a príbuzenské vzťahy a s nimi spojená dôverčivosť ľudí. Na tú potom doplatia neopatrní ručitelia, keď po rokoch vypláva na povrch nejaký nesplácaný finančný záväzok. Tvrdí to v rozhovore pre HN Lenka Runtová, vedúca oddelenia správy pohľadávok spoločnosti KRUK pre Českú a Slovenskú republiku.

Ako často sa stretávate s tým, že by si ľudia brali ručiteľov? Stúpa či klesá počet ručení?

Ide najmä o situácie, keď sa v role ručiteľov ocitnú rodičia kvôli pôžičkám pre svoje deti. Rodičia im ručia pri pôžičkách, často si berú aj pôžičky pre svojich potomkov a v niektorých prípadoch sa dokonca stáva, že si deti vezmú pôžičku bez vedomia rodičov. Tí sa potom snažia deťom vyjsť v ústrety a nechcú im odmietnuť pomoc. Je to však extrémne riziko. Môže sa stať, že rodičia zostanú na splácanie dlhov sami.

Ak sa využije ručenie, ako sa v praxi realizuje?

Do postavenia ručiteľa sa dostanete na základe zmluvného vzťahu. Na jednej strane je spravidla banka či podobná inštitúcia a na druhej dlžník a ručiteľ. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuhradí dlžník. Za zmienku stojí povedať, že ručiteľ nie je spoludlžník. Kým pri spoludlžníkoch sa veriteľ môže v prípade omeškania platenia domáhať od ktoréhokoľvek z nich, aby sa dlh splatil buď čiastočne podľa ich podielu, alebo v celom rozsahu – vtedy, ak sú zaviazaní spoločne a nerozdielne – pri ručiteľovi je to iné. Ten je povinný dlh splatiť vo chvíli, keď to neurobil dlžník, hoci toho na to veriteľ vyzval písomne. Ak dlžník ani po výzve neplatí, až potom to môže veriteľ požadovať od ručiteľa.

V čom sú najväčšie riziká pre ručiteľov?

Hlavne v tom, že osoby, ktoré sú v pozícii ručiteľov, takéto ručenie často podpísali známemu či kamarátovi alebo rodinnému príslušníkovi. Vzhľadom na to, že životné cesty ľudí sa často rozchádzajú, ručiteľ po čase zabudne na svoje ručiteľské vyhlásenie. Najmä ak dlžník platí tak, ako sa zaviazal. Tým väčšie je potom ručiteľovo „prekvapenie“, keď sa veriteľ domáha dlhu, za splnenie ktorého sa ručiteľ „zaručil“ pred niekoľkými rokmi.

Čo sa s tým dá robiť?

Ručiteľ, ktorý prípadne dlh uhradil, je síce oprávnený požadovať od dlžníka náhradu, ale v praxi dlžník buď už nevlastní nič, alebo len majetok nepatrnej hodnoty. V praxi sa potom, ak ručiteľ nesplní svoj záväzok – uhradenie z jeho strany býva skôr výnimočné – ocitne v postavení žalovanej strany na súde. Niekedy dokonca, pri úverových podvodoch, aj v postavení spoluobvinených v trestnom konaní.