Irán je jednou z najstarších civilizácií sveta. Krajina sa až do minulého storočia nazývala Perziou, pričom zakladateľom prvého perzského impéria bol údajne Kýros II., zvaný Veľký. V šiestom storočí pred naším letopočtom bol Kýros autorom kódexu, ktorý sa považuje za prvú deklaráciu základných ľudských práv a slobôd na svete.
V dávnej Perzii tiež vzniklo zoroastriánstvo, najstaršia forma monoteistického náboženstva, ktoré neskôr inšpirovalo judaizmus, kresťanstvo i islam. Perzia bola v staroveku jednou z najväčších ríš, dalo by sa povedať, že vzhľadom na jej vplyv na okolitý svet bola prvou svetovou veľmocou.
Zem Árijcov
Štátne zriadenie Iránu (názov krajiny pochádza zo staroperzského výrazu Aryänäm, čo znamená "Zem Árijcov") možno nazvať islamskou diktatúrou. Iránska republika má síce parlament i prezidenta, ktorých si ľudia volia každé štyri roky, no kandidáti na poslancov i na prezidentský post musia byť schválení takzvanou Radou strážcov. Ide o dvanástich islamských sudcov, ktorí dávajú pozor, aby sa do zákonodarného zboru nedostal niekto, kto by si nectil islamské právo šaria a z neho vychádzajúcu ústavu.
Moderná ústava Iránu bola prijatá po islamskej revolúcii v roku 1979. Krajina vtedy povstala proti diktatúre šacha Mohammada Rézu Páhlavího. Pod vedením šiitského duchovného Ruholláha Chomejního sa k moci dostali konzervatívni islamisti, ktorí vládnu dodnes.
Na čele štátu stojí Chomejního nástupca, Ali Chameneí, "Najvyšší vládca". Je hlavným veliteľom ozbrojených síl s výlučným právom vyhlásiť vojnu a takmer neobmedzenými právomocami.
Tieto však z praktických dôvodov deleguje na prezidenta, vládu a parlament.
Experti a strážcovia
Najvyšší vládca sa zodpovedá len Zhromaždeniu expertov, čo je združenie 86 vážených a vzdelaných mužov z radov islamských duchovných. Experti zasadajú dvakrát ročne a ich právomocou je zvoliť a odvolať Najvyššieho vládcu. Na ich čele stojí predseda,
dnes je to Akbar Hashemi Rafsandžáni. Sú volení na osem rokov vo všeobecných voľbách. Ich kandidátov však, rovnako ako pri ostatných volených funkciách, musí odobriť Rada strážcov.
Z dvanástich členov Rady strážcov šiestich dosadzuje najvyšší vládca a šiestich volí parlament. Ten združuje celkovo 290 poslancov. Nadpolovičnú väčšinu v parlamente kontrolujú konzervatívci so 156 kreslami, Iránske reformné hnutie je v parlamente zastúpené 39 poslancami. Predsedom parlamentu je Gholam Ali Haddad-Adel. Parlament má právo odvolávať ministrov, ktorých je celkovo 21, ale i prezidenta. Tým je od roku 2005 kontroverzný Mahmúd Ahmadínedžád.