O chybách, ktoré robím v práci, ako aj v súkromí, často rozmýšľam. Pozastavujem sa nad tým, či som v danej situácii urobila to najsprávnejšie rozhodnutie, aké som v danom momente mohla urobiť. Ako manažér sa musím mnohokrát rýchlo rozhodovať iba na základe práve dostupných faktov. Avšak spätná analýza mojich rozhodnutí je nevyhnutná pre osobný a profesionálny rast, a najmä preto, aby som chyby neopakovala a posúvala sa dopredu. Vpred ma najviac posúvajú práve kritické situácie súvisiace zväčša s ľuďmi a rozhodnutiami, ktoré som urobila, a ktoré potom spätne analyzujem. Tých je nespočetne veľa. Veľká väčšina rozhodnutí každého manažéra býva ovplyvnená aj jeho osobnosťou. To znamená, že aj ja typovo inklinujem k nejakému vzorcu, podľa ktorého sa správam, a v rámci ktorého sa najpohodlnejšie cítim pri rozhodovaní. Avšak rovnaký vzorec prejavu nemusí platiť v každej situácii, a preto sa neustále učím, že nemusím byť vždy za každú cenu v pohodlnej pozícii, ale dokážem správne reagovať i v pozícii, ktorá pre mňa síce nie je pohodlná, no v konečnom dôsledku prináša väčší úspech. Uvedomujem si, že čím viac skúseností mám, tým sebavedomejšie sa pohybujem v menej pohodlných polohách a situáciách. To pre mňa napríklad znamená, že ako extrovertný typ a aktivista som sa naučila pristupovať k introvertom aj tak, že keď im poskytnem priestor a čas na vyjadrenie ich názorov, získam tým oveľa viac cenných podnetov a informácií.
Keďže som skôr typ, ktorý sa rozhoduje na základe faktov, ktoré napríklad súvisia s nejakou abstraktnou myšlienkou, konceptom alebo teóriou, vždy však s vidinou širších súvislostí a niekedy aj ďalekej budúcnosti, málokedy upadám do beznádeje a vždy vidím svetlo na konci tunela, i keď iní to už dávno vzdali. Mám rada ukončenú prácu a výsledky. Rada sa posúvam ďalej, vrhám do novej výzvy. Tieto moje vlastnosti nesú so sebou riziká, ako napríklad to, že niekedy nezvážim všetky dôsledky svojho rozhodnutia, prehliadnem informácie práve v drobných detailoch, a vtedy sa prejaví moja netrpezlivosť v spolupráci s ľuďmi, ktorí radšej pracujú s drobnými detailmi, ale nevidia veci v širších súvislostiach. Uvedomujem si, že tieto dve na prvý pohľad odlišné ľudské dispozície prinášajú v konečnom dôsledku úspech a pozitívny výsledok spolupráce.
Učím sa teda najmä pochopiť rôzne ľudské vlastnosti a typy osobnosti, a vďaka tomu rastiem. Niektorí ľudia napríklad reagujú emotívne a niektorí racionálne na základe vecných argumentov. Snažím sa preto pri kladení kritických či kontrolných otázok svojim kolegom vysvetliť, prečo to robím, že potrebujem rozumieť problematike, a preto im budem klásť veľa otázok a očakávať faktické (a nie emotívne) odpovede. Emotívny typ človeka moje otázky berie často príliš osobne, ja však iba vecne zbieram informácie, aby som ich mohla analyzovať a správne rozhodnúť. Uvedomujem si, že denne spolu pracujú ľudia, ktorí majú odlišné vnímanie, pristupovanie k problémom a ich riešenie. Pre mňa je dôležité, že sa neustále učím ich odlišný prístup v pozitívnom zmysle pochopiť s cieľom dosiahnuť čo najlepší pracovný výsledok.
Keďže milujem poriadok (poriadok v hlave, poriadok na stole, poriadok v konceptoch a teóriách či poriadok v medziľudských vzťahoch), ťažko sa mi spolupracuje s ľuďmi, ktorým nezáleží na poriadku, a napriek tomu sa dobre orientujú "v brlohu" na svojom stole či vo vzťahoch. Učím sa spolupracovať aj s nimi, pretože mnohí sú talentovaní a mnohí z nich to ďaleko dotiahli.
Učím sa každý deň v nových situáciách pracovať s rôznymi typmi ľudí. Pretože nie sú horší ako ja, ani "divnejší", sú iba iní ako ja, a všetci spolu prispievame k úspechom a rastu našich firiem a našich osobností. Práve ľudí s odlišnými osobnostnými vlastnosťami často obdivujem a učím sa od nich, no na druhej strane sa i ja snažím odovzdať im svoje názory a prístupy.